Na Slovensku čoraz viac pribúda ľudí s rôznymi zdravotnými postihnutiami alebo invaliditou. Tieto zdravotné problémy a sociálne znevýhodnenia trápia takmer pol milióna Slovákov. Slovenská republika sa zaväzuje zabezpečovať rovnaké príležitosti a plnohodnotné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života. Štát prijíma rôzne opatrenia na podporu a kompenzáciu znevýhodnení, s ktorými sa títo občania stretávajú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto opatreniach, s dôrazom na legislatívny rámec, finančnú podporu, prístupnosť a inklúziu.

Legislatívny rámec a medzinárodné záväzky
Významným krokom vpred bolo prijatie Dohovoru OSN o právach osôb s postihnutím na VZ OSN 13. decembra 2006. Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý definuje práva a povinnosti v oblasti zabezpečenia rovnoprávnosti a inklúzie osôb so zdravotným postihnutím. Vtedajší slovenský prezident Ivan Gašparovič podpísal dohovor 26. septembra 2007. Začiatkom novej etapy na ceste k plnému uplatňovaniu ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku sa stal 25. jún 2010, keď pre Slovensko nadobudol účinnosť Dohovor o právach osôb s postihnutím a jeho Opčný protokol, oba schválené VZ OSN 13. decembra 2006.
V Európskej únii sa problematikou postihnutých zaoberá Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF). Táto medzinárodná nezisková organizácia vznikla v roku 1996 na základe aktivity organizácií zdravotne postihnutých osôb. EDF predstavuje platformu, ktorá obhajuje práva ľudí so zdravotným postihnutím na úrovni EÚ. Únia podpísala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím počas prvého dňa otvoreného na podpis, ktorým bol 30. marec 2007. Stratégia EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 - 2020 sa zameriava na zlepšenie postavenia ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli využívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní občania, ako aj na odstránenie prekážok v každodennom živote. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike ako člen EDF s ostatnými členmi EDF bojuje za lepšie podmienky ľudí so zdravotným postihnutím na tejto úrovni.
Medzinárodný deň postihnutých ľudí
Medzinárodný deň postihnutých ľudí, ktorý pripadá na 3. decembra a pripomína sa od roku 1992, slúži na zvyšovanie povedomia o výhodách, ktoré spoločnosť môže získať začlenením zdravotne postihnutých ľudí do každej oblasti života - politického, spoločenského, ekonomického i kultúrneho. Pri príležitosti tohto medzinárodného dňa ide o to, aby sa hendikepovaným poskytla príležitosť čo najväčšmi využívať ľudské práva a zúčastňovať sa v rovnakej miere ako zdravá populácia na živote spoločnosti. Na svete žijú s rôznym postihnutím milióny ľudí. Počas 3. decembra sa má najmä zdravá populácia usilovať pochopiť, akým problémom sú vystavení telesne postihnutí.
Integrovaná posudková činnosť a peňažné príspevky
Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z. Ide o komplexný proces, ktorého cieľom je zjednotenie a zefektívnenie posudzovania zdravotného stavu občanov a ich nároku na rôzne formy štátnej podpory. Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta.
Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. „Predpokladom toho, že bude človek uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, je, že jeho zdravotné postihnutie má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 percent,“ vysvetlil hovorca Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Zeman. Funkčná porucha je pritom nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností človeka, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako rok. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z. Občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. „Žiadosti sa podávajú na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP úradu práce podľa trvalého bydliska žiadateľa.
Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP
- Príspevok na kúpu pomôcky
- Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže
- Príspevok na prepravu
- Príspevok na opatrovanie
- Príspevok na stravovanie
- Príspevok na osobnú asistenciu
Pokiaľ ide o príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, môže o ne žiadať každý, kto je držiteľom preukazu osoby s ŤZP. Na to, aby mu niektorý z možných príspevok príslušný úrad práce priznal, musí splniť podmienky. Zákon, na základe ktorého sa priznávajú, je však veľmi prísny. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Príklad príjmovej situácie
Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €.
Preukazy ŤZP a parkovacie preukazy
Osoby s ŤZP majú nárok na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP, preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Tieto preukazy im umožňujú využívať rôzne zľavy a výhody, napríklad v doprave, kultúre a pri parkovaní. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).
V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Jedná sa napríklad o oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.
Od januára platí novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS). A tak musia všetci, ktorí využívali zľavu na koncesionárske poplatky, tento nárok nanovo dokladovať. Kto ešte nepožiadal o odpustenie poplatku a má na to nárok, má čas do 30. júna. „Od 1. januára 2013 je vyberateľom úhrad Rozhlas a televízia Slovenska a zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS túto povinnosť ukladá všetkým občanom, ktorí si uplatňujú oslobodenie od platenia, respektíve zníženú sadzbu úhrady,“ vysvetlil hovorca RTVS Richard Šümeghy. Ak si chcete uplatniť oslobodenie od platenia úhrady, musíte k žiadosti priložiť fotokópiu preukazu ŤZP (obe strany) alebo kópiu rozhodnutia o uznaní za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vystavené úradom práce. V žiadosti nezabudnite uviesť meno odberateľa elektriny v danom odbernom mieste.
PRŮKAZ OSOBY SE ZDRAVOTNÍM POSTIŽENÍM (TP/ ZTP/ ZTP-P) - video Úřadu práce ČR
Invalidný dôchodok
Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.
Dostupnosť a prístupnosť
Štát sa snaží zabezpečiť prístupnosť verejných budov, priestorov a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením a ľudí v seniorskom veku. Zavedie sa systém certifikovaných odborníkov a odborníčok na komplexnú prístupnosť, spolu s certifikáciou budov a služieb a ukotvia sa princípy univerzálneho dizajnu v stavebnom zákone. Vytvorí sa dlhodobý centrálny dotačný mechanizmus na financovanie komplexnej debarierizácie verejných a samosprávnych inštitúcií. Podporí sa vznik nájomných bezbariérových bytov. Podporí sa bezbariérovosť súkromných prevádzok a služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Zavedú sa nové štandardy bezbariérovosti a podporia sa majitelia a majiteľky prevádzok k ich naplneniu prostredníctvom jednoduchého dotačného mechanizmu.
Presadí sa zmena Antidiskriminačného zákona tak, aby za diskrimináciu z dôvodu zdravotného znevýhodnenia bolo považované aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Súčasné znenie Antidiskriminačného zákona potrebu primeraných úprav zohľadňuje iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Právo na zdravie a zdravotná starostlivosť
Na Slovensku v praxi ľudia so zdravotným postihnutím často nemajú zabezpečenú adekvátnu podporu a dokonca ani prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Podľa článku 25 Dohovoru, ktorý zakotvuje právo na zdravie ako základné ľudské právo, má každý nárok na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia. Neznamená to, že každý má právo byť zdravý, ale že štát má povinnosť zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie a vytvárať podmienky, ktoré umožňujú ochranu zdravia. Pojem „najvyššia dosiahnuteľná úroveň zdravia“ zahŕňa viacero faktorov, napríklad biologické aspekty ako genetika a náchylnosť na choroby, životný štýl, dostupné zdroje štátu a to, ako ich prerozdeľuje, koľko dáva na zdravotnú starostlivosť a lieky. Právo na zdravie zahŕňa aj slobodu rozhodovať o svojom zdraví a tele, byť chránený pred mučením či neoprávneným lekárskym ošetrením. Ďalej predstavuje právo na primeranú výživu alebo bezpečné životné prostredie, preto sú štáty povinné prijímať opatrenia na ochranu verejného zdravia v podobe očkovania, kontroly hygieny, čistoty vody alebo pracovných podmienok. Štát má povinnosť poskytnúť týmto osobám, rovnako ako všetkým ostatným, včasnú, dostupnú a primeranú zdravotnú starostlivosť, ale tiež napríklad liečebnú rehabilitáciu a programy zamerané na sexuálne a reprodukčné zdravie.
Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská upozorňuje, že základnou prekážkou dostupnej zdravotnej starostlivosti sú bariérové priestory, v ktorých sa zdravotná starostlivosť v mnohých prípadoch stále poskytuje. „Prístupnosť zdravotníckych zariadení by už dnes mala byť štandardom. Z podnetov, ktoré na úrad komisára posielajú občania, vyplýva, že najväčší problém je so vstupmi do budov zdravotníckych zariadení, bariérovými vnútornými priestormi, chýbajúcimi alebo nevyhovujúcimi výťahmi a sociálnymi zariadeniami. Pred nemocnicami a poliklinikami neraz nie je dostatok vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Ďalším problémom je nepostačujúca infraštruktúra. „Bez dostupnej dopravy sa osoby so zdravotným postihnutím nemôžu dostať na miesta, kde sa zdravotné služby poskytujú.

Dohovor štát zaväzuje poskytovať osobám so zdravotným postihnutím starostlivosť v rovnakej kvalite ako ostatným a na základe slobodného a informovaného súhlasu. Podľa slovenskej legislatívy, ak je človek s preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) zároveň nespôsobilý dať informovaný súhlas, má v zdravotníckom zariadení pri poskytovaní starostlivosti právo na prítomnosť opatrovníka. „V zmysle medzinárodných štandardov by pacienti mali mať vždy vytvorené také podmienky, ktoré im umožňujú rozhodnúť sa o poskytnutí slobodného a informovaného súhlasu s liečbou,“ zdôraznila komisárka. Na zabezpečenie rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím je nevyhnutné zvyšovať povedomie o ich právach, dôstojnosti, nezávislosti a potrebách prostredníctvom odborného vzdelávania a propagácie etických štandardov v zdravotníctve.
V ostatných rokoch sa napríklad zvyšuje dôraz na prispôsobenie zubnej starostlivosti potrebám ľudí s poruchou autistického spektra (PAS). Zavádzajú sa špecializované postupy, ktoré zohľadňujú senzorickú citlivosť pacientov, ako napríklad použitie tlmeného osvetlenia, minimalizovanie hluku a zjednodušená komunikácia. Dôležitou súčasťou starostlivosti je individuálny prístup a spolupráca s rodičmi alebo opatrovateľmi. Cieľom týchto opatrení je znížiť stres z návštevy zubára a zlepšiť prístup k preventívnej aj akútnej zubnej starostlivosti. Od 1. januára tohto roka je ošetrenie v celkovej anestézii alebo analgosedácii pri stomatologických výkonoch plne hradené z verejného zdravotného poistenia, ak je to nevyhnutné vzhľadom na zdravotný alebo psychický stav pacienta, napríklad pri autizme. Ako sme uviedli, právo na zdravie patrí medzi základné ľudské práva a musí byť zabezpečené bez akejkoľvek formy diskriminácie.
Inklúzia a vzdelávanie
Štát sa zameriava na inkluzívne vzdelávanie a vzdelávanie k inklúzii. Zvýši sa dostupnosť vzdelávania pre deti so zdravotným znevýhodnením. Zároveň sa považuje vzdelávanie k inklúzii za cestu k súdržnej a solidárnej spoločnosti. Deti so zdravotným znevýhodnením si neraz musia školu vyberať nie podľa svojich daností a schopností, ale podľa toho, či sa do nej fyzicky dostanú cez prah dverí, či schody vedúce do učební. Na Slovensku je aktuálne iba 25 % škôl s bezbariérovým vstupom do školy a 78 % škôl má rôzne bariéry aj vo vnútornom prostredí školy.

„Štát by mal napríklad v prípade detí so zdravotným postihnutím zabezpečiť takú podporu, ktorá má potenciál zabezpečiť dieťaťu čo najvyšší stupeň rozvoja a dosiahnuteľnej úrovne telesného a duševného zdravia, ale to sa často nedeje. Nedostatočné poskytovanie pomoci a podpory rodičom starajúcim sa o deti so zdravotným postihnutím núti rodiny vyhľadávať súkromných poskytovateľov, často za cenu finančného zadlženia,“ upozorňuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Ako upozornila Európska komisia pri prijatí Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021-2030, školskú dochádzku predčasne ukončuje až 20 percent mladých ľudí so zdravotným postihnutím oproti približne 11 percentám mladých ľudí bez postihnutia. Vysokoškolské vzdelanie získa 44 percent ľudí bez zdravotného postihnutia, ale len 29 percent osôb so zdravotným postihnutím.
Zamestnanosť
Zdravotne postihnutí a invalidní občania sú zákonom chránení aj pokiaľ ide o ich zamestnávanie. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sami nie sú schopní nájsť si zamestnanie, sú zamerané nástroje aktívnej politiky trhu práce, prostredníctvom ktorých sa štát snaží motivovať zamestnávateľov, aby týchto ľudí zamestnali a pomohli im tak uplatniť sa na trhu práce, ako aj motivovať samotných hendikepovaných k podnikaniu. "Po splnení zákonom stanovených podmienok vzniká právny nárok na poskytnutie príspevkov každému zamestnávateľovi alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý o príspevok požiada,“ konštatuje Černá. Ako ďalej dodala, výhodou pre zamestnávateľa sú nižšie odvody na takéhoto zamestnanca. "Zamestnávateľ môže dostať viaceré druhy príspevkov, ak zamestnáva predpísaný počet hendikepovaných občanov.
Štát sa snaží zlepšiť ponuku práce a pracovných podmienok pre ľudí, ktorí sú znevýhodnení na trhu práce (napr. Zjednodušia sa a zjednotia pravidlá pre ohrozené skupiny zamestnancov, napr. rodičov s malými deťmi, osamelých rodičov, zdravotne postihnutých zamestnancov.
Sociálne služby a podpora
Štát uprednostní v oblasti sociálnych služieb tie, ktoré ľuďom umožnia zotrvať čo najdlhšie v domácom prostredí medzi svojimi blízkymi, priateľmi a známymi. Dôsledne pritom bude kontrolovať ich kvalitu, aby sa odkázaní ľudia mohli na poskytované služby plne spoľahnúť, rovnako tak vyhodnocovať finančnú efektivitu týchto výdavkov. Zvýšené financovanie zo strany štátu sa pritom musí prejaviť najmä vo zvýšených mzdách pracovníkov v sociálnych službách, lebo títo ľudia nemôžu byť odkázaní len na minimálne mzdy. Cieľom bude posilnenie a stabilizácia personálneho stavu.
Zlepšenie životných podmienok
Štát sa snaží zlepšiť ekonomickú situáciu rodičov zabezpečujúcich starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti. Rodičia, ktorí zabezpečujú starostlivosť o svoje dieťa so zdravotným znevýhodnením a poberajú príspevok na opatrovanie, sa často ocitajú v pasci chudoby. Presadí sa primerané sociálne zabezpečenie takýchto rodičov. Zároveň sa zmierni obmedzenie zárobkovej činnosti práce z domu popri poberaní príspevku na opatrovanie.