Začlenenie zdravotne postihnutých do pracovného života: Cesta k nezávislosti a uznaniu

Zdravie človeka je jednou z najdôležitejších hodnôt, ktorá priamo úmerne ovplyvňuje kvalitu a spôsob života. Len málokedy si zdravý človek dokáže predstaviť, čím musia osoby so zdravotným postihnutím dennodenne prechádzať, aké sú ich potreby, prekážky, či obmedzenia v spoločnosti. Na druhej strane, väčšina občanov so zdravotným postihnutím nestojí o ľútosť, ale chcú sa začleniť do normálneho života na všetkých úrovniach, nájsť si primeranú prácu, partnera, bývanie.

Aktivizácia a práca sú dôležitou súčasťou života prijímateľov sociálnych služieb. Aj ľudia odkázaní na pomoc a potrebnú mieru podpory túžia po uznaní, rozvoji, chcú niekam patriť, mať dni naplnené aktivitou a činnosťami. Cieľom nie je pasivita.

Prečo je práca pre osoby so zdravotným postihnutím dôležitá?

Mať prácu a zamestnanie znamená mať šancu na dosiahnutie určitého životného štandardu. Aj ľudia so zdravotným postihnutím chcú žiť nezávisle, preto je pre nich finančná nezávislosť veľmi dôležitá. Mať prácu znamená mať aj určité postavenie v spoločnosti, mať možnosť niekam patriť, rozhodovať o svojom živote. Práca prináša so sebou pocit uspokojenia a uznania, dáva príležitosť stať sa partnerom. Je to práve pracovná aktivita, ktorá vytvára možnosti pre nové vzťahy, priateľstvá a kontakty.

Programy sociálnej inklúzie sa stali príležitosťou aj pre osoby so zdravotným postihnutím. Produktívna práca v integrovaných, teda bežných životných podmienkach na otvorenom trhu práce vytvára podmienky pre naplnenie zmyslu života, vytvára status človeka v spoločnosti, zvyšuje jeho pocit sebaocenenia a zvyšuje jeho akceptáciu ako ľudskej bytosti.

Právny rámec a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Jún 2010 je začiatkom novej etapy na ceste k plnému uplatňovaniu ľudských práv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. V tento deň aj pre Slovensko nadobudol účinnosť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej DPZP) a jeho Opčný protokol schválený Valným zhromaždením OSN 13. 12. Článok 27 Práca a zamestnávanie prezentuje právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ustanovuje, že každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť. Podľa ustanovení § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, občan so zdravotným postihnutím je fyzická osoba, ktorá je uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a jeho nepriaznivý zdravotný stav trvá viac ako jeden rok.

Zákon č. 448/2008 Z .z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov vytvára priestor pre prípravu na prácu a aktivizáciu. Ide o významné zmeny v systéme podpory osôb so zdravotným postihnutím a inak znevýhodnené osoby. Rešpektovanie individuality klientov/obyvateľov zariadení sociálnych služieb je zakotvené v § 2 ods. (1) písm. b), kde zákon vymedzuje sociálnu službu ako odbornú činnosť, ktorá sa okrem iného zameriava aj na zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti. V § 12 zákon uvádza druhy sociálnych služieb, kde v bode c) sú uvedené sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivého zdravotného stavu. Aktivizáciu prijímateľov sociálnych služieb určuje § 7 Zákona č. 485/2013, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvil právo prijímateľa na aktivizáciu podľa svojich potrieb, schopností a možností a na druhej strane povinnosť poskytovateľa mu túto aktivizáciu poskytnúť na odbornej úrovni.

Napriek tomu, že štáty vytvárajú rôzne formy podpory pre zamestnávanie znevýhodnených skupín, počet ľudí so zdravotným postihnutím vo svete práce, v každom druhu práce, v rôznych krajinách je veľmi nízky. Len postupne sa vytrácajú rôzne mýty a predsudky, ktoré napríklad zdôrazňujú častú chorobnosť, fluktuáciu osôb so zdravotným postihnutím v pracovnom procese.

Mýty a fakty o zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím

V praxi sa stretávame s viacerými mýtmi, ktoré bránia plnohodnotnému začleneniu osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života. Niektoré z nich si objasnime:

• Mýtus: Osoba so zdravotným postihnutím môže prísť o invalidný dôchodok, ak si nájde zamestnanie. Fakt: Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. V podmienkach Slovenskej republiky je duálny systém, z toho vyplýva, že osoba so zdravotným postihnutím môže poberať invalidný dôchodok a zároveň pracovať.
• Mýtus: Osoby, ktoré sú prijímateľmi sociálnych služieb a sú na ne odkázané, nemôžu pracovať, pretože by boli duplicitne podporované štátom. Fakt: Tento výrok sa nezakladá na pravde. Dnes už nielen z hľadiska ľudských práv, ale najmä z hľadiska rovnosti príležitostí a samotného záujmu občanov sociálnych služieb o aktivizáciu a participáciu na dianí spoločnosti je potrebné vytvoriť podmienky pre naplnenie týchto prianí a túžob.
• Mýtus: Osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, nemôžu pracovať. Fakt: Aj tento názor je nesprávny. Právo na prácu je základné ľudské právo a možnosti podpory sociálneho a pracovného začlenenia sa dnes týkajú všetkých občanov v SR, teda aj tých, ktorí takmer celý život prežili v celoročných zariadeniach sociálnych služieb.
• Mýtus: Ľudia so zdravotným postihnutím nie sú uplatniteľní na trhu práce alebo môžu byť zamestnávaní len prostredníctvom foriem chráneného zamestnania. Fakt: Spektrum zdravotných postihnutí je neskutočne rôznorodé a nemusí byť vôbec až také ťažké zaradiť takýchto ľudí do pracovného procesu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pre efektívne pracovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím platí omnoho viac ako u iných, že proces prípravy na prácu a zaškolenie, proces zdokonaľovania pracovných a sociálnych zručností potrebných pre pracovné začlenenie, proces rozvoja nových kvalifikačných zručností je možné realizovať nielen vo formálnom alebo neformálnom vzdelávacom procese, ale aj priamo na pracovisku - na otvorenom trhu práce.

Nástroje a formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Štát prijal systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím.

Povinný podiel zamestnávania

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Zamestnávateľ si môže splniť túto povinnosť tromi spôsobmi:

1. Priame zamestnávanie: Zamestnávanie potrebného počtu osôb so zdravotným postihnutím na základe pracovného pomeru.
2. Zadanie zákazky: Zadanie zákazky na tovar alebo službu integračnému podniku, chránenej dielni alebo fyzickej osobe so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.
3. Zaplatenie odvodu: Zaplatenie odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

V súčasnosti zákon považuje všetky tri vyššie uvedené možnosti za rovnocenné a umožňuje aj ich kombináciu. Je teda na zamestnávateľovi, ktorú možnosť, prípadne možnosti, si vyberie. Štátu stačí, že si včas splní svoje povinnosti a splnenie týchto povinností aj preukáže (príslušnému úradu práce) do 31. 3. za predchádzajúci kalendárny rok.

Porovnanie nákladov pri plnení povinného podielu

Ako je možné vidieť na nasledujúcom príklade, zákon síce ponúka tri možnosti, ako si splniť povinnosť voči osobám so zdravotným postihnutím na trhu práce, avšak tieto možnosti nie sú ani zďaleka rovnocenné:

Príklad: Firma Typický zamestnávateľ v roku 2019 zamestnávala 25 zamestnancov. Povinnosť bola zamestnávať 1 zdravotne postihnutú osobu.

Výrazne najvýhodnejšia je možnosť zaplatenia odvodu, ktorá je však najvýhodnejšia pre zamestnávateľa a najmenej výhodná pre samotnú osobu so zdravotným postihnutím, čím sa míňa systém opatrení na zapojenie osôb so zdravotným postihnutím na trh práce svojmu účelu. Dáta za rok 2018 ukazujú, že najviac zamestnávateľov si splnilo svoju povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím zaplatením odvodu (697 zamestnávateľov).

Je nevyhnutné tento systém zmeniť. Prioritou je dostať osoby so zdravotným postihnutím na trh práce, a tomu by mali zodpovedať aj možnosti, ktoré zamestnávateľovi zákon poskytuje. Cieľom je upraviť systém tak, aby priame zamestnávanie osoby so zdravotným postihnutím bolo finančne rovnocennou možnosťou, čo v súčasnosti rozhodne nie je. Prvým krokom je teda niekoľkonásobne zvýšiť cenu zadanej zákazky a veľkosť odvodu. Výška zadanej zákazky alebo odvodu by sa navyše nemala vypočítavať z priemernej mzdy zamestnanca/zamestnankyne v hospodárstve Slovenskej republiky, ale z priemernej mzdy u daného zamestnávateľa.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Systém zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím dopĺňajú chránené dielne a chránené pracoviská pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa nevedia uplatniť na otvorenom trhu práce. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Chránené dielne na Slovensku za posledných 20 rokov zohrali nezastupiteľnú rolu v podpore zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím nielen tých, ktorí žijú v rodinách, ale priblížili prácu a zamestnanie aj tým, ktorí žijú v zariadeniach sociálnych služieb.

Príspevky a zvýhodnenia pre zamestnávateľov

• Príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých: O príspevok môže zamestnávateľ požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Podmienkou je, aby bol zdravotne postihnutý aspoň tri mesiace vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a aby ho zamestnávateľ zamestnal aspoň na polovičný úväzok.
• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska: Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Tento príspevok poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
• Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca.

Podporované zamestnávanie

Podporované zamestnávanie je vhodnou metódou pre vyhľadanie vhodnej pracovnej aktivity a jej udržanie. Najbližšie k otvorenému trhu práce majú v systéme služieb zamestnanosti Agentúry podporovaného zamestnávania, pracujúce pre klienta metódou podporovaného zamestnávania, teda vyhľadávania pracovných miest šitých na mieru na otvorenom trhu práce a podporou pri ich udržaní. Skúsenosti z fungujúcich Agentúr podporovaného zamestnávania dokumentujú možnosti umiestnenia aj osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, s dostatočnou mierou prípravy a permanentnej podpory. Skúsenosti sú aj s podporou občanov so zdravotným postihnutím, ktoré dlhé roky žili v domovoch sociálnych služieb a prejavili záujem o zmenu.

Ďalšie formy podpory

• Aktivizácia: Aktivizácia je koncept podpory, ktorý sa týka všetkých prijímateľov sociálnych služieb a tiež všetkých oblastí života. Rehabilitačné - trvalé venovanie pozornosti na udržiavanie a posilňovanie fyzických a duševných schopností. Za prvoradé zdôrazňuje predchádzanie pasivite a ponúknutie prostredia bohatého na stimuly so zameraním na redukciu deprivácie a spoločenskej izolácie.
• Pracovný asistent: Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
• Domácka práca a telepráca: Tieto inštitúty umožňujú výkon práce mimo pracoviska zamestnávateľa, čo môže byť výhodné pre osoby so zdravotným postihnutím.
• Delené pracovné miesto: Úprava tohto inštitútu sa nachádza v §49a Zákonníka práce. Ľudia so zdravotným postihnutím sú veľmi často konfrontovaní lekárskymi prehliadkami a vyšetreniami a v tomto prípade, ak nastane prekážka na strane zamestnanca, Zákonník práce deklaruje, že ostatní zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto sú povinní ho zastúpiť.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o prípady, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

tags: #zdravotne #postihnuty #a #poskytnutie #zaclenit #sa