Zdravotné a sociálne poistenie na Slovensku: Komplexný prehľad

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie sú dva základné piliere sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Hoci oba systémy slúžia na ochranu občanov v rôznych životných situáciách, líšia sa v rozsahu, podmienkach a dávkach, ktoré poskytujú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rozdieloch medzi nemocenským a zdravotným poistením na Slovensku, ako aj o povinnostiach, ktoré z týchto poistení vyplývajú. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre širokú škálu čitateľov, od študentov po profesionálov. Právny stav je aktualizovaný k 1. januáru a zahádza zmeny platné pre roky 2024 a 2025.

Úvod do sociálneho a zdravotného poistenia

Sociálne poistenie a zdravotné poistenie sú dva základné piliere sociálneho zabezpečenia na Slovensku. Hoci oba systémy slúžia na ochranu občanov v rôznych životných situáciách, líšia sa v rozsahu, podmienkach a dávkach, ktoré poskytujú.

Rozsah sociálneho poistenia

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie garantuje zabezpečenie v prípade choroby, materstva, úrazu a choroby z povolania, nezamestnanosti, staroby, či invalidity a pre prípad úmrtia. Zahŕňa:

• Nemocenské poistenie
• Starobné dôchodkové poistenie
• Invalidné dôchodkové poistenie
• Úrazové poistenie
• Garančné poistenie
• Poistenie v nezamestnanosti
• Poistenie do rezervného fondu solidarity

Na rozdiel od zdravotného poistenia, kde povinné poistenie vzniká už narodením, povinné sociálne poistenie vzniká až odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo zárobkovej činnosti pri splnení zákonom stanovených podmienok. Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení.

Princíp jednej legislatívy v rámci EÚ

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Keď ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje. Tieto situácie môžu byť vyriešené iba prostredníctvom nadnárodného právneho predpisu, ktorým je koordinačné nariadenie. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do takej situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému. Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Uplatňovanie nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia

Pokiaľ sa na Vás vzťahuje slovenská legislatíva sociálneho zabezpečenia a chcete si uplatniť svoje nároky na jednotlivé dávky, resp. príspevky, musíte sa riadiť požiadavkami národnej legislatívy a predložiť požadované doklady a dokumenty. Vo všeobecnosti je dôležité vedieť, že pre to aby ste nejakú dávku zo sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky získali, musíte splniť podmienky nároku na dávku ustanovené v zákonoch Slovenskej republiky a podať žiadosť na príslušnú inštitúciu. Žiadosti obsahujú zoznam potrebných dokladov, ktoré musíte predložiť, v prípade ťažkostí Vám zamestnanci príslušnej inštitúcie poradia. Žiadosť o poskytnutie nejakej dávky/príspevku, odporúčame vo všeobecnosti podať čo najskôr, kedy sa nejaká životná situácie vyskytla. Po predložení všetkých dokladov potrebných na posúdenie Vášho nároku, Vám bude dávka poskytnutá zvyčajne na zadaný bankový účet.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni niekoľko povinností, ktoré je potrebné dodržiavať. Medzi ne patrí:

• Registrácia zamestnanca: Na tlačive „Registračný list FO “ pred vznikom dôchodkového poistenia zamestnanca, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.
• Odhlasovanie zamestnanca: Na tlačive „Registračný list FO“ do ôsmich dní od skončenia právneho vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov.
• Zrušenie prihlásenia: Na tlačive „Registračný list FO“ - zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol.
• Platenie poistného: V deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Zmeny v odvodoch od roku 2025

Maximálny vymeriavací základ

Od 1. januára 2025 sa maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zvyšuje z doterajšieho 7-násobku na 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2023, t. j. 11 x 1 430 € = 15 730 €.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa sa skladajú z rôznych čiastkových poistení. Pri výpočte odvodov na sociálne poistenie sa vychádza z hrubej mzdy zamestnanca. Zamestnanec platí odvody z nemocenského, invalidného, starobného a zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Odvody zamestnanca v roku 2024:

Odvody zamestnanca sú spolu 13,4 %. Výška zdravotného poistenia je stanovená vo výške 4 % a v prípade zdravotne postihnutej osoby sa kráti na polovicu, t. j. na 2 %.

Odvody zamestnanca od 1.1.2025:

Zamestnávateľ je povinný mesačne platiť odvody za svojich zamestnancov. Odvody zamestnávateľa za zamestnanca sa v roku 2024 zvýšili na 36,2 % z pôvodných 35,2 % z jeho vymeriavacieho základu, čiže hrubej mzdy. Sadzba odvodov zamestnávateľa za zamestnanca do zdravotnej poisťovne sa zvýšila na 11,00 %, resp. 5,50 % pri zdravotne postihnutej osobe.

Odvody zamestnávateľa v roku 2024:

Odvody zamestnávateľa od 1.1.2025:

Odvody živnostníka (SZČO)

Sociálne poistenie

Hranica príjmu za rok 2024 pre vznik povinnosti SZČO platiť od 1.7.2025 odvody do Sociálnej poisťovne je 8 580 €. Povinný odvod do Sociálnej poisťovne platí vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu vypočítaného na základe údajov z podaného daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie u SZČO sa platí vo forme preddavkov. Zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného po skončení príslušného kalendárneho roka, v ktorom vyčísli skutočne poistné a porovná ho so zaplatenými preddavkami. Výšku preddavkov stanovuje zdravotná poisťovňa, ktorá vychádza z údajov v podanom daňovom priznaní. Minimálny VZ pre zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nezamestnanej osoby platný od 1.1.2024 je zákonom stanovená suma, ktorá predstavuje 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023 (t. j. 50 % z 1 430 €), čiže výška minimálneho VZ od roku 2024 je 715 €. Preddavky na zdravotné poistenie pre SZČO sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Po skončení kalendárneho roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení.

Minimálny preddavok SZČO na rok 2025 je 107,25 € a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím bude 53,62 €.

Odvody SZČO na zdravotné poistenie - porovnanie:

Minimálne zdravotné odvody od 1.1.2025: Od 1.1.2024 vstúpila do platnosti novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá stanovuje minimálny vymeriavací základ zamestnanca. V snahe zabrániť špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam bude zamestnanec platiť minimálne odvody zo sumy platného životného minima. Tá je vo výške 273,99 €, čo znamená, že zamestnanec zaplatí zdravotnej poisťovni minimálne 10,96 eur (4 % zo sumy 273,99 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 30,14 € (11 % zo sumy 273,99 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 41,10 €.

Minimálny preddavok sa zníži o pomernú časť podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec:

• samostatne zárobkovo činná osoba,
• osoba, za ktorú platí poistné štát,
• osoba so zdravotným postihnutím,
• vyhlásený za nezvestnú osobu alebo sa nepovažoval za zamestnanca.

Ak by výška nedosiahla sumu minimálneho zdravotného odvodu, zamestnanec bude musieť doplatiť rozdiel, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Minimálny zdravotný odvod sa netýka ľudí, ktorí sú zároveň poistencami štátu. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca ani zamestnávateľa nie je určený.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v:

• pracovnom pomere,
• štátnozamestnaneckom pomere,
• služobnom pomere,
• štátnej službe.

Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €.

Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca: Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa v prípade práceneschopnosti (PN)

Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.

Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov.

Oznamuje sa len po poberania náhrady príjmu - začiatok kódom 1O Z, koniec poberania náhrady príjmu oznámi, len ak PN/ePN trvá max. 10 dní, a to kódom 1O K.

Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.

Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.

Začiatok PN/ePN do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ neoznamuje. Oznamovacia povinnosť do Sociálnej poisťovne vzniká iba v prípade, ak nemoc, ktorá bola vystavená „papierovo“, trvá viac ako 52 týždňov (ide o trvanie 52 týždňov od vzniku aktuálnej PN, nie o dĺžku podporného obdobia). Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.

Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.

Príklad: Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. 06.

Ak zamestnanec na HPP nastúpi na PN 11. 05., zamestnávateľ si na začiatku PN/ePN splnil oznamovaciu povinnosť a nahlásil do ZP začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom 1O Z. Začiatok PN/ePN do SP zamestnávateľ neoznamuje.

Pri PN/ePN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v Personalistike zamestnanca na karte Pracovné pomery evidovať vyňatie Nemoc po 52. týždni. Program si odsleduje 52. týždeň PN a po uplynutí tejto doby automaticky pridá zložku mzdy N23 do výplaty. Na základe tohto zadania program vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená „papierovo“. Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Kto je poistencom štátu?

Štát platí zdravotné poistenie za tzv. poistencov štátu. Medzi nich patrí:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• Študent do 26 rokov, pričom nie je rozhodujúce, akou formou študuje (t.j. aj za denných aj externých študentov), ale len do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa
• Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstve i počas materskej. POZOR: Nemýľte si nemocenské poistenie so zdravotným. Jeho účelom je zabezpečiť vám príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.) Poberať dôchodok môžete aj pri riadnom zamestnaní. Sociálne poistenie je poistenie, ktoré na Slovensku upravuje zákon o sociálnom poistení. Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Možnosti dobrovoľného poistenia

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého.

Kto sa môže poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
• Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie),
• tiež osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom,
• invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j.
• čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.

Výpočet dobrovoľného poistenia

Výpočet dobrovoľného poistenia je pomerne jednoduchý. Dôvod, prečo sa poistiť dobrovoľne, je jasný - získať možnosť čerpať nemocenské dávky, respektíve čerpať ich vo väčšej výške. Samoplatcovia nemocenského môžu byť zamestnaní na dohodu alebo môže ísť o slabo zarábajúcich živnostníkov. Poistné samoplatcov určuje zákon v definovanom rozsahu. Pokiaľ chcú byť poistení lepšie, ako dovoľuje zákon, musia využiť komerčne dostupné produkty. V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur. Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne a táto suma sa počíta ako 4,40 % nemocenské poistenie, 18 % starobné dôchodkové poistenie, 6 % invalidné dôchodkové poistenie a 4,75 % poistenie do rezervného fondu solidarity z minimálneho vymeriavacieho základu.

Ako postupovať pri prihlásení sa na dobrovoľné poistenie

Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Splatnosť a výpočet poistného

Splatnosť je vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si poistenie platí. Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si určíte sám - sám si určujete vymeriavací základ, z ktorého sa vám poistenie počíta. Musíte však rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku.

Nemocenské dávky v prípade pracovnej neschopnosti

Ak sa rozhodnete dobrovoľné nemocenské poistenie platiť, potom čím skôr začnete, tým lepšie. Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne). Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - teda čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete. Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

tags: #zdravotne #nemocenske #a #dochodkove