Zdravotná Starostlivosť na Slovensku: Komplexný Prehľad

Zdravotná starostlivosť je základným pilierom spoločnosti, ktorý zabezpečuje ochranu a podporu zdravia obyvateľstva. Na Slovensku prešla táto oblasť po roku 1989 výraznými zmenami, ktoré sa dotkli nielen organizácie a financovania, ale aj prístupu k pacientovi. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdravotnej starostlivosti na Slovensku, vrátane jej právneho rámca, foriem poskytovania, typov zdravotníckych zariadení a špecifických aspektov, ako je urgentná starostlivosť a starostlivosť o zraniteľné skupiny.

Zdravotne-sociálna Problematika SR po Roku 1989

Celé minulé obdobie bolo charakterizované snahou o výrazné rezortné rozdelenie problematiky na zdravotnú a sociálnu oblasť, bez nutnej previazanosti. To, žiaľ, pretrváva až dodnes. Toto rozdelenie často vychádza nielen z nepochopenia celej citlivej oblasti životného diania, ale predovšetkým z ekonomického prístupu a tzv. rezortizmu (Vurm, 2007). Revolučné zmeny v oblasti politiky, ekonomiky, hospodárstva a sociálnej politiky po roku 1989 ovplyvnili vznik kvalitatívne nových sociálnych fenoménov a kvalitatívny i kvantitatívny nárast sociálnych problémov na všetkých úrovniach spoločenského života. Vzniknutá politická a sociálna situácia vyvolala potrebu zmeny koncepčnej filozofie sociálnej politiky a následne zmenu prístupu v jej každodennej realizácii v oblasti sociálnej starostlivosti. Nová koncepcia, v symbióze s potrebami každodennej praxe, vyžadovala nové prístupy pri riešení sociálnych problémov na všetkých úrovniach, ale najmä v priamom kontakte so sociálnym klientom, rodinou, sociálnou skupinou či komunitou. „Kopernikovský" obrat v sociálnej oblasti môžeme charakterizovať týmito zmenami:

• Zmena právneho rámca sociálnej politiky, sociálnej starostlivosti a sociálnej.
• Zmena centralizovaného riadenia sociálnej oblasti a paternalistického fungovania štátu na decentralizovanú, diferencovanú sociálnu starostlivosť, so širokou paletou možností realizácie rôznych subjektov a pestrou ponukou služieb, ktoré sa posúvajú bližšie ku klientovi a rešpektujú jeho jedinečné podmienky.
• Zmena prevažujúceho administratívno-byrokratického prístupu založeného najmä na finančných dávkach, na overovaní si podmienok pre ich udeľovanie, na vedení administratívnej agendy, na snahe o izoláciu problémových subjektov do pasívnych rezidencií. Tento prevažujúci prístup invalidizoval sociálneho klienta na bezmocnú bytosť, ktorá pre svoju existenciu potrebuje sociálneho pracovníka ako trvalú, opornú barličku na ceste životom.

Urgentná Zdravotná Starostlivosť

Urgentná zdravotná starostlivosť predstavuje kritickú zložku celého systému, zameranú na poskytovanie okamžitej pomoci osobám, ktorých zdravotný stav si vyžaduje neodkladnú intervenciu.

Definícia urgentnej zdravotnej starostlivosti

Urgentná zdravotná starostlivosť je definovaná ako zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlom ohrození života alebo zdravia, alebo ak osoba trpí silnou bolesťou alebo náhlou zmenou správania, ktorá ohrozuje ju alebo jej okolie. Táto definícia zahŕňa stavy, kedy je ohrozené zdravie osoby, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, alebo vyvoláva náhle zmeny v jej správaní a konaní, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.

Príklady urgentnej zdravotnej starostlivosti

Medzi príklady urgentnej zdravotnej starostlivosti patrí:

• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri pôrode.
• Neodkladná starostlivosť (definovaná v § 2 ods. 6 zákona).

Právny Rámec Zdravotnej Starostlivosti

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku sa riadi zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právo na ochranu zdravia je súčasťou Listiny základných práv a slobôd a je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 40: „Každý má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.“

Informovaný Súhlas

Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas, ak zákon neustanovuje inak. Pacient má právo na poučenie o svojom zdravotnom stave, navrhovaných postupoch a rizikách odmietnutia zdravotnej starostlivosti. Má tiež právo poučenie odmietnuť. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť.

Odmietnutie Zdravotnej Starostlivosti

Pacient má právo odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti, okrem prípadov, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu. Zdravotnícky pracovník môže odmietnuť poskytnúť zdravotnú starostlivosť z dôvodov svedomia alebo osobného presvedčenia, s výnimkou prípadov neodkladnej starostlivosti.

Práva a Povinnosti Pacientov

Pacient má právo na:

• Výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
• Informácie o svojom zdravotnom stave, účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
• Odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
• Ochrana osobných údajov.
• Dôstojné zaobchádzanie.

Pacient je povinný:

• Dodržiavať liečebný režim.
• Informovať zdravotníckeho pracovníka o svojom zdravotnom stave.
• Rešpektovať práva ostatných pacientov.

Dokumentácia

Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia obsahuje všetky informácie o pacientovi, jeho zdravotnom stave a poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Pacient má právo nahliadať do svojej zdravotnej dokumentácie a žiadať o výpis z nej. Prístup k zdravotnej dokumentácii majú aj osoby oprávnené zákonom (napr. zákonný zástupca, súdny znalec).

Formy Poskytovania Zdravotnej Starostlivosti

Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. medzi formy poskytovania zdravotnej starostlivosti patrí:

Ambulantná Starostlivosť

Ambulantná starostlivosť sa poskytuje v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje a jej zdravotný stav nevyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Delí sa na všeobecnú a špecializovanú. Ambulantnú starostlivosť zastrešuje väčšinou jeden lekár, ktorý vedie o pacientovi zdravotnú dokumentáciu a zodpovedá za pacientovu trvalú starostlivosť. Pacienti najprv navštívia všeobecného lekára, teda lekára prvého kontaktu, ktorý vykoná základné vyšetrenie a na základe vlastného posúdenia a diagnostiky určí ďalší postup v liečbe pacienta.

• Všeobecná ambulantná starostlivosť poskytuje určený lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľom určená sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou (praktický lekár pre deti a dorast, praktický lekár pre dospelých).
• Špecializovaná ambulantná starostlivosť poskytuje určený lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo (napr. gynekológ), zubný lekár (lekár - špecialista) alebo zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Ústavná Starostlivosť

Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo ak je ústavná starostlivosť nariadená rozhodnutím príslušného súdu. Osoba prijímaná do zdravotníckeho zariadenia musí dať písomný informovaný súhlas s hospitalizáciou (samotný pacient, u detí a právne nespôsobilých na právne úkony - zákonný zástupca). Viac informácií nájdete v podrobnejšom článku o podmienkach ústavnej starostlivosti.

Existujú dôvody, pri ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje, a to v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, v prípade ochranného liečenia uloženého súdom, v prípade ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú pohlavnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje svoje okolie a v prípade ak ide o osobu s duševnou chorobou alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. O prijatí do ústavnej starostlivosti rozhoduje ošetrujúci lekár. Ak ide o osobu vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti bez informovaného súhlasu sa do 24 hodín oznamuje súdu. O prepustení z ústavnej starostlivosti rozhoduje lekár.

Lekárenská Starostlivosť

Lekárenská starostlivosť zahŕňa problematiku liečiv a ich využitie.

Typy Zdravotníckych Zariadení

Zdravotná starostlivosť sa poskytuje v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach formou ambulantnej a ústavnej starostlivosti. Z pohľadu sociálnej práce je ešte dôležité delenie na zdravotnícke zariadenia pre deti, dospelých a starých ľudí.

Nemocnice

Nemocnice, nemocnice I. typu, nemocnice s poliklinikou II. a III. typu sú zariadenia, ktoré poskytujú neodkladnú starostlivosť, a to aj ambulantnú aj ústavnú. Ich delenie je závislé od spádovej oblasti, charakteru jednotlivých oddelení a rozsahu poskytovanej starostlivosti. Klientmi nemocníc sú klienti všetkých vekových kategórií.

Ambulancie

Ambulancie poskytujú širokú škálu zdravotnej starostlivosti, od všeobecnej po špecializovanú.

Ďalšie Zariadenia

Medzi ďalšie zariadenia patria zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti (centrá jednodňovej chirurgie), stacionáre (geriatrický stacionár, psychiatrický stacionár), polikliniky, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), mobilné hospice a zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (röntgen, CT, magnetická rezonancia). Ošetrovateľskú starostlivosť v tomto prípade poskytujú zamestnanci zariadenia, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.

Štátne a Neštátne Zariadenia

Zdravotnícke zariadenia sa delia na štátne a neštátne. Vydávanie povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení má Ministerstvo zdravotníctva a Samosprávny kraj.

Tabuľka 1: Vydávanie povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení

Zdravotná Starostlivosť pre Zraniteľné Skupiny

Vojnoví Utečenci

Vojnoví utečenci majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. V prípade ohrozenia života, je zdravotná starostlivosť poskytovaná okamžite a bez poplatku. Žiadatelia o azyl a žiadatelia o dočasné útočisko majú nárok na neodkladnú a potrebnú indikovanú zdravotnú starostlivosť. To znamená, aj takú zdravotnú starostlivosť, ktorú im odporučí lekár vyšetrením. Existujúci právny rámec ustanovuje, že potrebná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť, ktorú vyžaduje zdravotný stav osoby a musí sa jej poskytnúť s ohľadom na povahu zdravotnej starostlivosti a očakávanú dĺžku pobytu osoby tak, aby sa nemusela kvôli potrebnému ošetreniu vracať do svojej krajiny skôr, ako pôvodne zamýšľala. Tento rozsah zahŕňa akékoľvek ošetrenie ambulanciou pohotovostnej služby a záchrannej zdravotnej služby. Za potrebnú zdravotnú starostlivosť sa považuje aj konzultácia u praktického lekára vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a očkovania. Neuplatňujú sa preskripčné a indikačné obmedzenia. Okrem špecialistu môže lieky predpísať aj všeobecný lekár a lekárne to budú akceptovať. Lieky viazané na lekársky predpis môže predpísať ktorýkoľvek lekár, ak si ich pacient uhradí v plnej výške. Lieky hradené zo zdravotného poistenia môže predpísať len zmluvný lekár, a to len v rozsahu pacientovho nároku (u tranzitujúcich utečencov len neodkladná starostlivosť, pri vybavenom statuse potrebná starostlivosť, a v prípade zamestnania sa a poistenia, plná zdravotná starostlivosť). Aby sa na lekársky recept na lieky na druhú stranu uviedlo „odídenec“ alebo „azylant“ (neplatí pre tých, ktoré cez Slovensko len prechádzajú), prípadne sa vypísalo „Zdravotná starostlivosť v rozsahu §22 zákona č. V tomto prípade ide doplatok za lieky na účet Ministerstva vnútra SR. Nie všetky lekárne sú s týmto oboznámené, ale treba vyskúšať.

Očkovanie Utečencov z Ukrajiny

Pokiaľ u dieťaťa bolo začaté očkovanie na Ukrajine, pediater môže pokračovať v očkovaní vakcínou, ktorou sa očkuje na Slovensku. Hradiť sa bude len povinné očkovanie podľa slovenského očkovacieho kalendára. Pokiaľ príde rodič s dieťaťom, ktoré nemá začaté očkovanie, pediater môže spustiť očkovanie podľa slovenského očkovacieho kalendára, avšak opäť len povinné očkovanie, ale len tých pacientov, ktorí majú štatút žiadateľa o azyl alebo žiadateľa o poskytnutie dočasného útočiska alebo štatút osoby s dočasným útočiskom. Po absolvovaní vstupnej lekárskej prehliadky všeobecný lekár pre deti a dorast vystaví „Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti navštevovať kolektívne zariadenie“ na tlačive školy, v ktorom uvedie nasledovný text „Dieťa je zdravotne spôsobilé navštevovať kolektívne zariadenie. Jednoduchšia situácia z pohľadu sledovania zdravotného stavu dieťaťa je v centrách, ktoré sú súčasťou nemocníc.

Dostupnosť Pomoci pre Utečencov z Ukrajiny

Rýchla konzultácia v ukrajinskom jazyku je dostupná zadarmo, denne od 7:00 do 19:00 h telefonicky alebo cez online-chat na čísle +421 2 21025075, web: www.ua.diagnose.me. (Pozor! Linka neslúži ako linka prvej pomoci. Je určená na orientáciu v slovenskom zdravotnom systéme a konzultáciu zdravotného stavu so zdravotníckym personálom.) Bratislavský kraj otvára ambulancie pre Ukrajincov a Ukrajinky. Dospelým ukrajinským pacientom pomôžu aj dve kontaktné centrá pomoci pre utečencov z Ukrajiny v Univerzitnej nemocnici Bratislava, s ordinačnými hodinami počas pracovných dní 8:00-14:00: Kramáre: poliklinická časť Nemocnice L. Dérera, Limbová 5, Bratislava; Antolská: Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, Nemocnica akad. L. Dérera na Kramároch a Nemocnica Ružinov. Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) poskytne starostlivosť tehotným Ukrajinkám. Dopravnú službu si musíte vopred objednať. DZS môžete využiť aj ako samoplatca. DZS MEDIADOS Bratislavu a okolie. Pro Care - Svet zdravia - rôzne regióny kontakt. Substitučná liečba je efektívnou liečbou pri závislostiach od opioidov (napríklad heroín) a je odporúčanou aj Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Sociálna Práca v Zdravotníctve na Slovensku

Sociálna práca v zdravotníctve zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti o pacientov, najmä v kontexte zohľadňovania sociálnych dôsledkov choroby alebo úrazu. Aj keď v minulosti bola sociálna práca neoddeliteľnou súčasťou zdravotno-sociálnej starostlivosti, v súčasnosti čelí výzvam v podobe legislatívneho ukotvenia a finančnej podpory.

História a Súčasnosť Sociálnej Práce v Zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve bola na území Československa neoddeliteľnou súčasťou zdravotno-sociálnej starostlivosti o pacientov nielen v ambulantnej a ústavnej starostlivosti, ale aj v teréne. Žiaľ, v roku 2004 sme sa vzdali v reformnom zdravotníckom zákone č. 576/2004 v zozname zdravotníckych pracovníkov sociálnych sestier a sociálnych pracovníkov, na rozdiel od ČR, kde pozícia zdravotne sociálnych pracovníkov je neustále legislatívne podporovaná. Prácu sociálnych pracovníkov v SR v súčasnosti čiastočne suplujú iní zdravotnícki pracovníci - lekári, zdravotné sestry, psychológovia, dobrovoľníci a iní. Napriek potrebe profesionálnych sociálnych pracovníkov, najmä v rezorte zdravotníctva, sa znižoval počet týchto pracovníkov v jednotlivých zariadeniach až do takej miery, že sa postupne táto pracovná pozícia rušila, prípadne po odchode týchto zamestnancov do dôchodku už nenahradzovala novým zamestnancom a sociálna služba ukončila v mnohých zariadeniach svoju činnosť. Príčinou tohto stavu je právne nezadefinovanie sociálnej starostlivosti o pacienta a jeho okolie profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi (zdravotne sociálnymi pracovníkmi). Sociálny pracovník sa spomína len vo vyššie spomínanom dokumente z roku 1984 (ako sociálna sestra alebo sestra pre sociálnu službu), zadefinovaná je ešte v Koncepcii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti a v Koncepcii odboru psychiatria. Aj Repková a kol. (2011) konštatujú, že v podmienkach SR existuje pomerne významná priepasť medzi legislatívnymi možnosťami pre zavádzanie integrovaných zdravotne sociálnych služieb a sociálno-politickou praxou.

Výnos Ministerstva Zdravotníctva SR z roku 2012

Veľkým úspechom v SR je po prijatí reformných zdravotníckych zákonov v roku 2004 Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 14. decembra 2012 č. 09780-OL-2012, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov uverejnený vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky čiastka 39 - 60 zo dňa 27. decembra 2012, ktorá nadobudla účinnosť 30. decembra 2012. Tento Výnos MZ SR exaktne implementuje sociálneho pracovníka do ústavnej zdravotnej starostlivosti: „Ak ústavné zdravotnícke zariadenie poskytuje zdravotnú starostlivosť na oddelení pediatrickom, geriatrickom, doliečovacom, psychiatrickom, medicíny drogových závislostí, gynekológie a pôrodníctva alebo dlhodobo chorých, musí mať v pracovnoprávnom vzťahu sociálneho pracovníka na podporu zmierňovania alebo odstraňovania sociálnych dôsledkov zdravotnej situácie pacienta v súvislosti s hospitalizáciou a prepustením“ (Vestník MZ SR, 2012, s. 3).

Problémy a Výzvy

Medzi hlavné problémy v oblasti sociálnej práce v zdravotníctve patrí:

• Nedoriešené legislatívne, personálne, ekonomické a kompetenčné otázky.
• Chýbajúce legislatívne ukotvenie profesie sociálneho pracovníka v zdravotníctve, hlavne v právnej norme zaoberajúcej sa poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.).
• Finančná neziskovosť profesie pre zdravotnícke zariadenie - sociálni pracovníci v zdravotníctve na rozdiel od zdravotných výkonov svoje služby nemôžu vykazovať ako činnosti, ktoré sú uhrádzané zdravotnými poisťovňami, ale na druhej strane nepriamo napomáhajú k zlepšeniu ekonomických ukazovateľov jednotlivých pracovísk nemocníc, a to aktívnym, humánnym, rýchlym a kvalitným poskytovaním svojich služieb rizikovému klientovi s cieľom adekvátneho riešenia pacientových problémov, znížením dĺžky pobytu takéhoto pacienta v zdravotníckom zariadení, a tým neblokovaním nemocničného lôžka z dôvodu sociálnych problémov pacienta.

Návrhy na Zlepšenie

Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie. (Mojtová, Sedlárová, Šrank, 2013) Najlepšie riešenie je prijatie modelu, ktorý úspešne funguje v zahraničných vyspelých krajinách, kde na každej klinike (gynekologicko-pôrodnícka, pediatrická, psychiatrická, interná, onkologická, geriatrická, neurologická, chirurgická atď.) pôsobí zdravotne sociálny pracovník. Rieši špecifické úlohy podľa typu oddelenia, diagnóz, počtu pacientov atď. Majú najkomplexnejší prehľad o pacientoch, ich zdravotných (diagnóza, terapia, prognóza, kompenzačné pomôcky), psychických, rodinných, sociálnych, ekonomických, pracovných problémoch. Sociálny pracovník má v zdravotníckych zariadeniach nepochybne svoje nezastupiteľné miesto.

Legislatívne Opatrenia a Právne Normy v Zdravotníctve SR

Vláda Slovenskej republiky prijala v posledných rokoch na úseku ochrany a podpory zdravia rad zásadných systémových opatrení. K nim patria rôzne koncepčné dokumenty, ako sú Národný program podpory zdravia, Štátna zdravotná politika, Koncepcia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti paliatívnej a hospicovej starostlivosti, Koncepcia odboru psychiatria atď. Primárnymi cieľmi týchto dokumentov je vytváranie podmienok pre zastavenie zhoršujúceho sa trendu zdravotného stavu obyvateľstva SR, na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva SR a zlepšenie životného prostredia v súlade s cieľmi Svetovej zdravotníckej organizácie.

Hlavné legislatívne dokumenty štátnej zdravotnej starostlivosti v SR sú:

• Zákon č. 282/2006 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
• Zákon č. 126/2006 z. o verejnom zdravotníctve.
• Zákon č. 579/2003 z.

Najdôležitejšie právne normy, ktoré sa dotýkajú oblasti zdravotníctva a sociálnej práce v zdravotníctve v súčasnosti:

• Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
• Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 580/2004 z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Mojtová, Sedlárová, Šrank (2013) upozorňujú, že napriek stanoveným legislatívnym podmienkam zdravotnej starostlivosti o ľudí, ani jedna spomínaná právna norma nedefinuje otázku riešenia sociálnych dôsledkov choroby alebo úrazu profesionálnymi zdravotne sociálnymi pracovníkmi. Sociálna práca s pacientom sa vo všeobecnosti vykonáva v súlade so zdravotníckymi a legislatívnymi normami, ale aj v rámci Koncepcie sociálnej služby (Vestník Ministerstva zdravotníctva SSR č. 13-14/1984 a Metodické opatrenia č. 16/1984).

Prehľad vybraných právnych noriem (štátna sociálna politika verzus pacient)

1. Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá v znení neskorších predpisov.
2. Zákon č. 461/2003 z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3. Zákon č. 599/2003 z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
5. Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6. Zákon č. 36/2005 z., zákon o rodine.
7. Zákon č. 305/2005 z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom 330/2007 Z. z., zákonom č. 643/2007 Z. z., zákonom č. 215/2008 Z. z. a zákonom č. 466/2008 Z. z.
8. Zákon č. 447/2008 z. postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
10. Zákon č. 571/2009 z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11. Dohovor o právach dieťaťa publikovaný pod č. 104/1991.
12. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikované pod č. 209/1992.
13. Charta základných ľudských práv Európskej únie uverejnená pod číslom 2010/C 83/02.
14. Európska sociálna charta (2009).

Organizácie v Zdravotnej a Sociálnej Starostlivosti

Medzi komory, asociácie a organizácie zastrešujúce zdravotnú a sociálnu starostlivosť na Slovensku patria napríklad Slovenská lekárska komora (od r. 1990), Slovenská lekárska komora sestier a pôrodných asistentiek (od roku 2002), Slovenská komora medínsko-technických pracovníkov - vznikla na základe zákona č. 192/2009 Z. z. v roku 2009, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z . o zdravotných poisťovniach, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky - zriadený podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci - funguje od roku 1990, Asociácia sociálnych pracovníkov a supervízorov - funguje od roku 2000 a pod.

tags: #zdravotna #starostlivost #referat