Pracovná zdravotná služba: Komplexný sprievodca pre zamestnávateľov

Pracovná zdravotná služba (PZS) je povinnou súčasťou fungovania každej firmy, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca. Hoci si mnohé podniky túto povinnosť uvedomujú, téma pracovného lekárstva je často nejasná, náročná na orientáciu a spojená s množstvom legislatívnych otázok. V tomto podrobnom sprievodcovi vám objasníme, čo presne PZS je, kedy ju musíte mať, čo všetko zahŕňa, aké sú povinnosti zamestnávateľa a ako môže spolupráca s profesionálnou zdravotnou službou výrazne uľahčiť fungovanie vašej firmy.

Čo je pracovná zdravotná služba (PZS)?

Pracovná zdravotná služba je odborný dohľad nad zdravotnými rizikami zamestnancov a pracovnými podmienkami na pracovisku. Vznikla s cieľom zabezpečiť, aby práca neohrozovala zdravie a aby zamestnávateľ prijímal opatrenia na prevenciu chorôb z povolania. Pracovná zdravotná služba patrí medzi zákonné povinnosti každého zamestnávateľa, keďže sa prostredníctvom nej zabezpečujú odborné služby na ochranu zdravia zamestnancov pri práci, pričom kľúčovým cieľom je aktívna prevencia chorôb z povolania a pracovných úrazov a udržanie práceschopnosti zamestnancov.

Legislatívny rámec PZS

PZS vychádza zo zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ochrane zdravia“). V tomto zákone nájdete presnú definíciu pojmu Pracovná zdravotná služba, resp. jednotlivé povinnosti zamestnávateľov pri ochrane zdravia ich zamestnancov. V zákone je definovaná náplň činnosti Pracovnej zdravotnej služby, podmienky pre vydanie a odobratie oprávnenia na výkon Pracovnej zdravotnej služby zo strany ÚVZ SR, povinnosti poskytovateľov Pracovnej zdravotnej služby, ako aj nástroje posudzovania zdravotných rizík v pracovných kategóriách.

Cieľom a zmyslom legislatívy upravujúcej Pracovnú zdravotnú službu je, aby PZS bola pre zamestnávateľa zmysluplnou a rentabilnou službou, pretože prevencia pred chorobami a úrazmi zamestnancov je štatisticky lacnejšia ako následná liečba.

Pre koho je povinná Pracovná zdravotná služba?

Zdravotný dohľad formou PZS a ochrana zdravia pri práci sa týka len tých podnikateľov, ktorí sú zamestnávateľmi. Zákon presne definuje:

• zamestnávateľa ako každú fyzickú (SZČO) alebo právnickú osobu, ktorá zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a v prípade, že tak ustanovujú iné osobitné právne prepisy, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľom je aj právnická a fyzická (SZČO) osoba, u ktorej prebieha praktické vyučovanie žiakov a študentov.
• zamestnancom je fyzická osoba, ktorá je so zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj žiak strednej odbornej školy pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.

Od 1. januára 2018 musí mať pracovnú zdravotnú službu každý zamestnávateľ, ktorý má zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie zdravotného rizika práce. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnancov zaradených do 1. a 2. rizikovej kategórie, sú povinní zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a kvantitatívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného prostredia a pracovného prostredia. Kvantitatívne zisťovanie musí vykonať fyzická alebo právnická osoba s odbornou spôsobilosťou pre túto činnosť.

Kategorizácia prác podľa rizika

Zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdeľuje v §31 práce do týchto štyroch kategórií:

• Kategória 1 - práce bez rizika poškodenia zdravia (obyčajne zamestnanci na dohodu alebo na skrátený pracovný čas, do tejto kategórie môžu byť zaradení aj zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu 8 hodín denne, ale za podmienok, že nespĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007 o zaradení do Kategórie 2).
• Kategória 2 - všetky práce, ktoré spĺňajú podmienky vyhlášky MZ SR č. 448/2007, pričom konkrétne faktory pracovného prostredia sa posudzujú podľa osobitných predpisov. Riziko poškodenia zdravia síce existuje, avšak nedochádza k prekračovaniu stanovených limitov, a nepredpokladá sa, že by mohli poškodenie zdravia spôsobiť.
• Kategória 3 a 4 - práce, pri ktorých je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou.

Presná kategorizácia profesií a ich rizík nie je zákonom definovaná, nakoľko formálne označená pozícia (napr. zvárač alebo pracovník na výrobnej linke) môže u rôznych zamestnávateľov byť vystavená rôznym faktorom rizika. Zákon hovorí pri jednotlivých kategóriách iba vo všeobecnej rovine. O zaradení konkrétnej práce do tretej a štvrtej kategórie alebo jej vyradení rozhoduje výlučne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (podľa miesta sídla zamestnávateľa), a to buď na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Kto môže poskytnúť službu Pracovnej zdravotnej služby?

V prípade, ak sa rozhodne zamestnávateľ si zabezpečiť Pracovnú zdravotnú službu vlastnými zamestnancami, tak musí mať vlastný tím odborných zdravotníckych pracovníkov, v čele s lekárom s atestáciou v oblasti Pracovného lekárstva, resp. verejného zdravotníka a zdravotnú sestru. Iným spôsobom je zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby zmluvne, dodávateľským spôsobom, t. j. od fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je oprávnená na výkon pracovnej zdravotnej služby. Úrad verejného zdravotníctva SR vedie a zverejňuje na svojej internetovej stránke (www.uvzsr.sk - preventívne pracovné lekárstvo - pracovná zdravotná služba) evidenciu fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal alebo odobral oprávnenie na výkon pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 alebo 4.

Aké má povinnosti zamestnávateľ pri ochrane zdravia pri práci?

Pracovná zdravotná služba patrí medzi preventívne a ochranné služby. Účelom týchto služieb je poskytovať odborné služby zamestnávateľovi, ktorý je povinný zabezpečiť pre všetkých zamestnancov preventívne a ochranné služby súvisiace s organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ide predovšetkým o prevenciu rizika poškodenia zdravia zamestnanca a ochranu pred ním. V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ v zmysle § 6 ods. 1 zákona o BOZP povinný okrem iného zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s ohľadom na charakter práce a pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu v rozsahu ustanovenom v § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Služby, ktoré zahŕňa pracovná zdravotná služba (PZS)

PZS nie je len „lekárska prehliadka“. Ide o súbor odborných úkonov, ktoré zabezpečujú komplexnú ochranu zdravia zamestnancov.

1. Preventívne lekárske prehliadky: PZS vykonáva všetky typy povinných prehliadok: vstupné, periodické, mimoriadne, výstupné. Prehliadka sa odvíja od kategórie práce, ktorú zamestnávateľ musí stanoviť.
2. Posudok o zdravotnej spôsobilosti: Po prehliadke lekár vydáva posudok, ktorý je povinnou súčasťou osobného spisu zamestnanca. Zamestnávateľ tak vie, či je človek zdravotne spôsobilý vykonávať danú prácu.
3. Dohľad nad pracoviskom: Odborník PZS (lekár alebo verejný zdravotník) vykonáva obhliadku pracoviska, pri ktorej hodnotí fyzikálne faktory (hluk, vibrácie, osvetlenie), chemické látky, mikroklímu, ergonomické podmienky, psychickú záťaž a stresory, bezpečnostné riziká. Výstupom je odborná správa a odporúčania na zlepšenie.
4. Dokumentácia a kategorizácia prác: PZS pripravuje zaradenie práce do kategórie 1-4, evidenciu prehliadok, ročnú správu o pracovných rizikách, odporúčania pre BOZP, dokumenty pre kontroly.
5. Poradenstvo pre firmy: PZS pomáha pri nastavovaní pracovných pozícií, riešení chorôb z povolania, ergonomických problémoch, komunikácii s ÚVZ.

Dohľad nad pracovnými podmienkami, ktorý vykonávajú vlastní odborní zamestnanci zamestnávateľa (napr. samostatne lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik) alebo sa realizuje dodávateľským spôsobom pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, obsahuje len niektoré z vyššie uvedených činností pracovnej zdravotnej služby, ktoré sú novelizáciou zákona presne vymedzené.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Jednou z povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 355/2007 Z. z. je zabezpečenie posúdenia zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou.

Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci musia vykonávať v zdravotníckom zariadení - v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil rozhodnutím príslušný samosprávny kraj.

Periodické lekárske prehliadky

Periodicita lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí od kategórie práce, v ktorej je zamestnanec zaradený.

• U zamestnancov Kategórie 3 sú pravidelné lekárske prehliadky povinné spravidla 1-krát za 2 roky.
• U zamestnancov Kategórie 4 je to 1-krát za rok.
• U tzv. nerizikových prácach (1. a 2. kategória), nie je zákonom daná periodicita prehliadok.

Výnimkou sú profesie, u ktorých sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu osobitými predpismi. V týchto prípadoch sú lekárske preventívne prehliadky povinné aj pre zamestnancov v kategórii 1 a 2. Medzi tieto práce patria napríklad:

• Práce vo výškach
• Práca so zobrazovacou jednotkou (PC alebo aj stroje vo výrobe, ktoré majú monitor)
• Nočná práca
• Práca vodiča z povolania - vedenie motorových vozidiel
• Práca s bremenami

Pre zamestnancov vykonávajúcich tieto profesie je vymenovaný povinný rozsah preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci vrátane záveru preventívnej prehliadky - Vestník MZ SR 2016/29-38. Preventívnu prehliadku musia absolvovať v kategórii 2 aj všetci zamestnanci, ak sú držiteľmi preukazov, osvedčení alebo dokladov, napr. obsluha a oprava kotla I.-IV.

Vyšetriť takýchto zamestnancov môže len pracovný lekár, príp. lekári so špecializáciou v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo alebo všeobecná starostlivosť o deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby.

Odporúčania ohľadom preventívnych prehliadok

Je dôležité podrobne sa oboznámiť s osobitnými predpismi upravujúcimi vyššie uvedené typy práce, keďže zamestnávateľovi pri nich vyplýva mnoho povinností. Napr. práce so zobrazovacou jednotkou sú upravené Nariadením vlády č. 276/2006 Z.z. Pri kontrole je potrebné dodržiavať nielen minimálny rozsah preventívnej prehliadky (čo Vám PZS určite odporučí), ale dbať na správnosť úkonov.

Problémom preventívnej prehliadky u obvodného lekára (vo vzťahu k práci) môže byť fakt, že pre daný typ rizika je vyhláškou (Vestník MZ SR 2016/29-38) predpísaný typ prehliadky s detailným popisom vyšetrení. Pokiaľ obvodný lekár nemá špecifikáciu rizika zo strany PZS a doporučený typ preventívnej prehliadky, tak nedokáže vykonať relevantnú preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Veľakrát sa stane, že obvodný lekár realizuje bežnú preventívnu prehliadku (vrátane EKG, vyšetrenie krvi a moču) a na základe výsledkov vyšetrenia dá stanovisko k celkovému zdravotnému stavu, nie však k spôsobilosti zamestnanca na danú prácu s jej konkrétnymi rizikami. Tým pádom celá preventívna prehliadka sa minula účinku z pohľadu ochrany konateľa voči vysokým finančným postihom z dôvodu rizika choroby z povolania.

Ak vaši zamestnanci pracujú v noci, je dôležitá znalosť §98 Zákonníka práce, aby ste vedeli posúdiť, či potrebujete od dodávateľa PZS služby ohľadne nočnej práce (nakoľko periodicitu a rozsah prehliadky pri nočnej práci usmerňuje osobitný predpis). Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnanec pracujúci v noci, z pohľadu zákonníka práce, je zamestnanec, ktorý vykonáva práce, ktoré vyžadujú, aby sa pravidelne vykonávali v noci v rozsahu najmenej troch hodín po sebe nasledujúcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodín za rok.

Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce

Zamestnanec nemusí so záverom vykonanej LPP súhlasiť a môže požiadať o nové posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekár je povinný do 30 dní písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti. Ak lekár záver lekárskeho posudku nezmení, žiadateľ môže prostredníctvom tohto lekára písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v univerzitnej alebo fakultnej nemocnici, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť lekármi s odbornou spôsobilosťou v odbore pracovné lekárstvo alebo v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.

Choroba z povolania ako riziko neplnenia si povinností

Najvážnejším rizikom je vznik choroby z povolania u zamestnanca. Choroba z povolania je choroba, ktorá spadá do zoznamu chorôb z povolania a vznikla pri vykonávaní práce. To musí potvrdiť špecialista na to určený. Ak sa tak stane, zamestnávateľ musí reagovať podľa zákona. Zamestnanca preloží alebo mu dá odstupné.

Najčastejšie choroby z povolania

• Syndróm karpálneho tunela: Prejavuje sa zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, tŕpnutím prstov a ich znecitlivením. Typickými povolaniami s touto diagnózou sú kaderníčky, holičky, krajčírky, šičky, pedikérky, taktiež huslisti a gitaristi. Častejšou príčinou vzniku syndrómu karpálneho tunela je chronická záťaž a dlhodobé fyzické preťaženie zápästia prácou alebo inou jednotvárnou činnosťou.
• Choroba z vibrácií: Prejavuje sa na častiach tela, kde vibrácie pôsobia. Väčšinou sú postihnuté ruky zamestnanca, ktorý pracuje s vibrujúcimi nástrojmi (stavebníctvo, strojárska výroba, montáže). Medzi príznaky patrí bolesť rúk, prstov pri práci s nástrojmi, tuhnutie prstov a zbelenie prstov. Typickými povolaniami s týmito chorobami sú pracovníci z montážnych liniek, strojárskej a stavebnej výroby.
• Porucha sluchu z hluku: Prejavuje sa najmä nedoslýchavosťou a zvukmi alebo pískaním v ušiach. Typickými pracoviskami sú stavebné areály, betonárky, strojárenská a hutná výroba, železničná doprava, kameňolomy a štrkopiesky.

Postup pri podozrení na chorobu z povolania

Ak má ošetrujúci lekár, ktorý poskytuje bežnú zdravotnú starostlivosť, podozrenie, že ochorenie jeho pacienta môže súvisieť s vykonávanou prácou, doporučí vyšetrenie u špecialistu. Jeho úlohou je túto skutočnosť overiť. Takéto ochorenie môže byť posudzované a hodnotené iba na špecializovanom pracovisku v odbore Pracovné lekárstvo.

Povinnosti zamestnávateľa pri uznanej chorobe z povolania

Ak bola zamestnancovi uznaná choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný ho preradiť na iné vhodné pracovné miesto s ohľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Ak iné vhodné miesto nemá, môže mu dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. V takom prípade však zamestnávateľ musí vyplatiť odstupné.

Uznaná choroba z povolania, resp. nemožnosť vykonávať prácu kvôli chorobe z povolania (napr. účtovníčka nedokáže ovládať PC cez počítačovú myš kvôli syndrómu karpálneho kanála) nie je dôvodom na „automatické“ ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čiže sa môže stať, že zamestnávateľ bude mať po uznaní choroby z povolania v pracovnom pomere zamestnanca, ktorý nedokáže zo zdravotných dôvodov (nejaký čas) vykonávať svoju prácu.

Náhrady škody pre zamestnanca

Ak bola zamestnancovi uznaná choroba z povolania, má nárok aj na náhradu škody. Môžu byť priznané tieto náhrady škody:

• náhrada za bolesť
• náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
• jednorazové vyrovnanie
• úrazová renta
• náhrada spojená s liečením

Finančné aspekty PZS pre zamestnávateľov

Výdavky (náklady) na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov len v tom prípade, ak sú hradené v rozsahu povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi sú napr. zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon o BOZP, prípadne ďalšie predpisy MZ SR. Podľa tohto ustanovenia zákona o dani z príjmov sú daňovo uznané aj náklady na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada, uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby. Pretože ide o povinnosť ustanovenú osobitným predpisom, tieto náklady sú uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov. Z hľadiska zamestnanca hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom nie je podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmu. Ak zamestnancovi boli poskytnuté zo strany zamestnávateľa preventívne lekárske prehliadky dobrovoľne (nad rámec ustanovený v osobitnom predpise), ide u zamestnanca o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

tags: #zdravotna #starostlivost #pre #zamestnancov