Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pravidelne vydáva komplexný prehľad ukazovateľov zdravia obyvateľstva a výkonnosti zdravotníckych systémov v členských krajinách. Tieto publikácie, ako napríklad „Health at a Glance OECD Indicators“, poskytujú cenné informácie pre medzinárodné porovnanie a analýzu zdravotníckych systémov.
Slovenská republika sa stala členskou krajinou OECD 14. decembra 2000. Rezort zdravotníctva sa aktívne zapája do projektov OECD, ako sú „Comparable Health Data and Indicators: OECD Health Data, Health at Glance, Indicators of Quality of Care“, čím prispieva k neustálej harmonizácii zdravotníckych údajov a ukazovateľov kvality starostlivosti. Tieto údaje sú následne dostupné v databáze OECD Health Statistics, ktorá predstavuje komplexný zdroj informácií pre medzinárodné porovnanie.
Stav zdravia v EÚ: Iniciatíva Európskej komisie
Iniciatíva „Stav zdravia v EÚ“ Európskej komisie, ktorá sa uskutočňuje v dvojročnom cykle, má za cieľ poskytnúť tvorcom politík, záujmovým skupinám a zdravotníckym pracovníkom faktické a komparatívne údaje a poznatky o zdraví a systémoch zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ. Cyklus využíva výsledky práce OECD a Európskeho strediska pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia a je financovaný z programu EU4Health.
Cyklus „Stav zdravia v EÚ“ sa skladá zo štyroch hlavných častí:
- Spoločná správa OECD a Komisie Health at a Glance: Europe: Obsahuje horizontálne posúdenie výkonnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ, vrátane dvoch tematických kapitol o dôležitých témach.
- Zdravotné profily krajín: Prispôsobené kontextom a osobitostiam každej krajiny EÚ, posudzujú silné a slabé stránky systémov zdravotnej starostlivosti.
- Súhrnná správa: Prezentuje najvýznamnejšie trendy týkajúce sa politických reforiem systémov zdravotnej starostej starostlivosti v EÚ.
- Dialógy o politike: Zdravotnícke orgány krajín EÚ môžu požiadať o diskusiu s odborníkmi s cieľom prediskutovať zistenia a možné politické riešenia.
Globálne trendy a výzvy v zdravotníctve (OECD, 2023)
Podľa publikácie „Health at a Glance 2023 OECD Indicators“ sú zdravotnícke systémy pod finančným tlakom. Nezdravý životný štýl a nepriaznivé životné prostredie sú príčinou predčasnej smrti miliónov ľudí. Prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti pretrvávajú napriek politike všeobecnej zdravotnej starostlivosti vo väčšine krajín OECD. Digitálne zdravotníctvo má však obrovský potenciál na transformáciu zdravotníckych systémov.
Kľúčové zistenia z publikácie Health at a Glance 2023:
- V rokoch 2019 až 2021 sa priemerná dĺžka života v krajinách OECD znížila v priemere o 0,7 roka.
- Infarkt, mŕtvica a iné choroby obehovej sústavy spôsobili viac ako jedno zo štyroch úmrtí; jedno z piatich úmrtí bolo spôsobené rakovinou a COVID-19 spôsobil 7 % všetkých úmrtí (evidovaných údajov) v roku 2021.
- V priemere viac ako jedna tretina ľudí vo veku 16 rokov a viac uviedla, že žije s dlhodobou chorobou alebo zdravotným problémom.
- Miera obezity vo väčšine krajín OECD naďalej rastie, pričom 54 % dospelých má nadváhu alebo je obéznych a v priemere 18 % je obéznych.
- Hoci denná miera fajčenia vo väčšine krajín OECD naďalej klesá, v priemere 16 % ľudí vo veku 15 rokov a viac stále denne fajčí a pravidelné používanie výrobkov z elektronických cigariet (vaping) je na vzostupe.
- Nedostatky vo finančnej ochrane spôsobujú, že zdravotná starostlivosť je menej dostupná. Platby domácností z vlastného vrecka tvoria v priemere necelú pätinu výdavkov na zdravie, pričom v Mexiku je to viac ako 40 %.
- Čakacie doby, ktoré sú v mnohých krajinách dlhodobým problémom, sa v dôsledku COVID-19 ešte zhoršili.
- Ukazovatele bezpečia pacientov vykazujú povzbudivé výsledky, napríklad bezpečné predpisovanie liekov v primárnej starostlivosti sa vo väčšine krajín časom zlepšilo.
- Služby akútnej starostlivosti sa naďalej zlepšujú vo svojej základnej úlohe udržiavať ľudí pri živote.
Slovenské zdravotníctvo v kontexte OECD
Slovenské zdravotníctvo dosahuje v rámci porovnania OECD viacero nelichotivých prvenstiev. Hoci sa priemerná dĺžka života vo väčšine krajín za posledné desaťročie zvýšila, Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou priemernou dĺžku života (menej ako 75 rokov), pričom počas pandémie sa táto hodnota ešte znížila. Stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 bola 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka).
Negatívne trendy na Slovensku:
- Paradoxný je aj vývoj počtu fajčiarov. Denná miera fajčenia sa vo väčšine krajín OECD za posledné desaťročie znížila z 20,4 % v roku 2011 na 15,9 % v roku 2021. Na Slovensku, v Luxembursku a Turecku sa však miera fajčenia zvýšila (o 2 percentuálne body), v roku 2014 fajčilo každý deň 23 % dospelých, čo je viac ako priemer EÚ.
- V rámci porovnania sa od roku 2011 v krajine zvýšili aj čakacie lehoty na operácie.
- V rokoch 2019 až 2021 Slovenská republika tiež zaznamenala výrazný nárast úmrtnosti po akútnom infarkte myokardu.
- Rakovina prsníka je druhou najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu u žien, napriek tomu sa Slovensko radí medzi krajiny s najnižšou mierou skríningu (nedosahuje ani 30 %).
- Spomedzi krajín OECD patrilo Slovensko v roku 2021 do skupiny krajín s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu (zhruba 240 a viac úmrtí na 100-tisíc obyvateľov).
- Slovensko zaostáva aj v rámci očkovania proti sezónnej chrípke u osôb vo veku 65 a viac rokov (v roku 2021 to bolo len 75 % ľudí).
- Rozdiely v hustote lekárov medzi metropolitnými a odľahlými regiónmi boli v roku 2021 najväčšie v Litve, Lotyšsku a na Slovensku.
Pozitívne trendy na Slovensku:
- Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou krytia ambulantnej lekárskej starostlivosti z povinného poistného systému (viac ako 90 %).
- Počet hospitalizácií, ktorým sa dá vyhnúť, sa za posledné desaťročie znížil vo väčšine krajín OECD, pričom výrazné zníženie sa zaznamenalo v Litve, Mexiku, Poľsku a Slovenskej republike.
- Rast reálnych miezd zdravotníckych pracovníkov výrazne rástol, pričom vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo od roku 2011 k veľkému nárastu (vrátane SR).
Slovenská republika vynakladá na zdravotníctvo menej ako väčšina ostatných krajín EÚ, a v absolútnom vyjadrení, aj ako podiel HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo 1 538 EUR na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2 797 EUR. To predstavuje 6,9 % HDP v porovnaní s 9,9 % v rámci celej EÚ. Verejné výdavky na zdravotníctvo sa v posledných rokoch v Slovenskej republike zvýšili, zostáva však výrazný priestor na zlepšenie efektívnosti posilnením primárnej zdravotnej starostlivosti a obmedzením úlohy ústavnej starostlivosti.
Analýza ďalej ukázala, že farmaceutické prípravky a iné zdravotnícke potreby sú hlavnou zložkou výdavkov domácností, ktoré v roku 2021 predstavovali v priemere 43 % OOP - Out Of Pocket výdavkov na zdravie. Výdavky na zdravotnícky tovar (vrátane liekov) v krajinách s nižšími príjmami často predstavujú vyšší podiel výdavkov v porovnaní so službami. Napríklad pred dvomi rokmi predstavovali výdavky na zdravotnícke potreby na Slovensku približne 30 % všetkých výdavkov na zdravie.
Príklady zdravotníckych systémov v OECD
Zdravotníctvo v USA: Najdrahšie s najhoršími výsledkami
Americký systém zdravotníctva sa výrazne líši od európskych zdravotných systémov. Podľa OECD je s prehľadom najdrahší na svete, no napriek objemu výdavkov sú výsledky amerického zdravotníctva v porovnaní s najlepšími krajinami s univerzálnym systémom výrazne horšie. Ako uviedol Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), hlavným dôvodom je najnižšie pokrytie populácie verejným zdravotníctvom vo vyspelom svete. Americký systém sa nedá porovnať so žiadnym iným vyspelým zdravotníctvom.
Systém zdravotného poistenia v USA tvoria:
- Medicare: Verejný program zdravotného poistenia pokrývajúci populáciu vo veku 65 a viac a ľudí so zdravotným postihnutím (18 % populácie).
- Medicaid: Verejný program zdravotného poistenia, ktorý sa zameriava na chudobnú populáciu vrátane seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím (27 % populácie).
- Iné verejné zdroje (Veterans Affairs, TriCare): Cieľovú skupinu tvoria veteráni a príslušníci armády (3 % populácie).
USA je jedinou krajinou, ktorá nemá univerzálne pokrytie zdravotným poistením v miere ako ostatné vyspelé krajiny. Výdavky domácností na zdravotníctvo zaťažujú domácnosti v USA výrazne viac ako v ktorejkoľvek inej vyspelej krajine, tvoria 8,1 percenta, kým v EÚ to je 4,6 percenta. Vysoké náklady na poistenie alebo samotnú zdravotnú starostlivosť (doplatky, spoluúčasť) sú zároveň hlavnou príčinou osobných bankrotov v USA. Napriek tomu, že systém má najvyššie celkové výdavky na zdravotníctvo na svete, na výsledkoch sa to vôbec neprejavuje.
Japonský systém zdravotného poistenia: Univerzálne pokrytie s doplatkami
Japonský systém zákonného zdravotného poistenia poskytuje všeobecné poistenie a je financovaný prevažne z daní a príspevkov fyzických osôb. „Povinnosťou každého občana je prihlásiť sa do systému zákonného zdravotného poistenia. Vstup do systému je viazaný na zamestnanie alebo bydlisko,“ uvádza MUDr. Ján Dudra vo svojej publikácii Súkromné zdravotné poistenie.
V roku 2015 sa celkové výdaje na zdravotníctvo odhadovali na približne 11 percent HDP, z čoho 84 percent bolo financovaných z verejných zdrojov, predovšetkým prostredníctvom systému zákonného zdravotného poistenia. Pod japonský zdravotný systém zdravotného poistenia spadá vyše 98 percenta obyvateľstva.
Hradené služby zahŕňajú lôžkovú, primárnu, špecializovanú a psychiatrickú starostlivosť a tiež lieky na predpis. Okrem poistného platia občania za väčšinu služieb 30 percent spoluúčasť a niektoré poplatky. Malé deti a starší ľudia s nízkymi príjmami majú nižšie sadzby spoluúčasti a domácnosti majú ročné maximum na zdravotnú starostlivosť a dlhodobé služby v závislosti od veku a príjmu. Existujú však aj ochranné opatrenia, napríklad mesačné maximum pre osoby mladšie ako 70 rokov s nižšími príjmami je 80 100 JPY (496,71 eur), nad túto hranicu sa uplatňuje zrážka vo výške jedno percento. Okrem toho je stanovený ročný limit pre domácnosť na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, ktorý sa pohybuje od 340 000 JPY (2108 eur) do 2,12 milióna JPY (13 144,84 eur) na účastníka v závislosti na príjme a veku.
Austrálsky systém: Podpora súkromného poistenia
Hlavným zdrojom financovania zdravotníctva je v Austrálii štátny rozpočet. Celkové výdaje na zdravotníctvo v rokoch 2015-2016 činili 10,3 percent HDP, pričom dve tretiny týchto výdavkov (67 percent) financovala vláda. Zdravotná starostlivosť je financovaná prostredníctvom národného daňového systému a čiastočne prostredníctvom odvodov z dane z príjmu vo výške 2 percentá v roku 2016. Výdavky na súkromné zdravotné poistenie tvorili v rokoch 2015-2016 8,8 percent celkových výdajov na zdravotníctvo.
Zaujímavosťou je, že vláda vo veľkej miere podporuje súkromné zdravotné poistenie. Dôvodom je najmä to, že sa ním znižuje požiadavka a tlak na verejné nemocnice a systém verejného zdravotníctva. Súkromné zdravotné poistenie je ľahko dostupné a ponúka krytie priamych výdavkov domácností z vlastného vrecka a krytie u súkromných poskytovateľov. Môže zahŕňať úhradu nemocničnej starostlivosti, ošetrenie u praktického lekára, aj bežnú ambulantnú starostlivosť, ako aj úhradu stomatologických, fyzioterapeutických, chiropraktických, podiatrických, domácich ošetrovateľských a optometrických služieb.
Poisťovne v Austrálii sú ziskové aj neziskové inštitúcie. V roku 2016 bolo registrovaných 36 poisťovacích fondov. Súkromné poisťovne uzatvárajú zmluvy s nemocnicami a lekármi a poskytujú tak svojim poistencom väčší výber zariadení alebo špecialistov v porovnaní s klientmi verejného poistenia.
Krajiny s najlepšou zdravotnou starostlivosťou v Európe
Európa je domovom mnohých systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré spájajú inovácie, dostupnosť a kvalitnú starostlivosť. Hoci mnohé krajiny v priebehu rokov zlepšili svoje systémy zdravotnej starostlivosti, niekoľko vybraných krajín neustále vyniká nad ostatnými. Podľa LPI Health Score sa medzi špičku radia:
Holandsko (LPI Health Score 82)
Holandsko sa môže pochváliť systémom zdravotnej starostlivosti, ktorý sa s hodnotením LPI Health Score 82 radí medzi špičku v kvalite. Tento systém funguje na základe modelu regulovanej konkurencie so všeobecným sociálnym zdravotným poistením. Krajina, ktorú riadia štyri veľké poisťovne a reguluje ju holandský úrad pre hospodársku súťaž, vynaložila v roku 2019 na zdravotnú starostlivosť 80,9 miliardy eur. Tieto prostriedky sú primárne verejné a zameriavajú sa na sprístupnenie zdravotnej starostlivosti, zníženie nákladov a zvýšenie kvality prostredníctvom kontrolovaných finančných rámcov a obmedzenia rastu objemu starostlivosti.
Švajčiarsko (LPI Health Score 82,1)
Švajčiarsko, len o chlp vyššie s hodnotením LPI Health Score 82,1, stojí na štvrtom mieste v poradí. Financovanie zdravotnej starostlivosti tu kombinuje poistné, dane a priame platby pacientov z vlastného vrecka. V roku 2020 tvorili výdavky na zdravotníctvo 11,8 % HDP krajiny. Pozoruhodné je, že verejnosť financuje 62,8 % týchto nákladov, pričom obyvatelia platia priemerné ročné poistné vo výške 5 584 CHF (6 023 €). S výdavkami na obyvateľa, ktoré prevyšujú priemer OECD, sa Švajčiarsko môže pochváliť 4,4 lekármi a 18,4 zdravotnými sestrami na 1 000 obyvateľov, čo svedčí o jeho vysokokvalifikovanom zdravotníckom personáli.
Švédsko (LPI Health Score 82,3)
Švédsko dosiahlo skóre v oblasti zdravotníctva podľa indexu LPI na úrovni 82,3. Táto krajina venuje približne 11 % svojho HDP na zdravotnú starostlivosť a poskytuje svojim 10 miliónom obyvateľov špičkové zdravotnícke služby. Vláda pokrýva obrovský podiel týchto výdavkov. Do roku 2025 sa Švédsko chce stať lídrom v oblasti digitálneho zdravotníctva a ročne vynaloží približne 1,22 miliardy dolárov na informačné technológie v zdravotníctve, čo odráža jeho odhodlanie integrovať technológie do zdravotníckych služieb.
Island (LPI Health Score 82,7)
Island, ktorý sa s hodnotením LPI Health Score na úrovni 82,7 vyšplhal ešte vyššie, poskytuje svojim obyvateľom univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. V roku 2019 vynaložil na zdravotníctvo približne 8,5 % svojho HDP, pričom výdavky na obyvateľa dosiahli v roku 2021 výšku 3 497 EUR. Island investuje prevažne do nemocničných a ambulantných služieb, pričom kladie minimálny dôraz na preventívne opatrenia a takmer vôbec sa nespolieha na dobrovoľné zdravotné poistenie.
Nórsko (LPI Health Score 83)
Nórsko, ktoré je na čele zoznamu s hodnotením LPI Health Score 83, venuje na zdravotnú starostlivosť 10,1 % svojho HDP. V roku 2021 to znamenalo výdavky vo výške 43 miliárd USD, pričom 85 % financuje štát. Nórsko si potrpí na zavádzanie technológií; predpokladá sa, že jeho trh so zdravotníckymi pomôckami vzrastie do roku 2026 na 2,3 miliardy USD. Okrem toho sa očakáva, že farmaceutický sektor zaznamená nárast o 8,2 %. Sľubný rast vykazuje aj nemocničný sektor, ktorý by mal podľa prognóz v rokoch 2024 až 2028 dosiahnuť 21,26 miliardy USD.
tags: #zdravotna #starostlivost #oecd