Komplexná zdravotná starostlivosť a sociálna podpora pre zrakovo postihnutých občanov na Slovensku

Zrakové postihnutie predstavuje významnú výzvu pre dotknutých občanov a vyžaduje si špecifickú a cielenú zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku existuje sieť inštitúcií a služieb, ktoré sa zameriavajú na podporu a zlepšenie kvality života zrakovo postihnutých osôb. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dostupnej zdravotnej starostlivosti, sociálnej podpore a právnych aspektoch, ktoré sú relevantné pre zrakovo postihnutých občanov na Slovensku.

Čo je zrakové postihnutie?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii. V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

• nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
• prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií,
• slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať,
• osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach:

• samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí,
• vykonávanie činností v domácnosti (napr. varenie, upratovanie).

Bežné očné ochorenia vedúce k zrakovému postihnutiu

Existuje viacero očných ochorení, ktoré môžu viesť k zrakovému postihnutiu. Včasná diagnostika a adekvátna liečba môžu spomaliť zhoršovanie zraku a zabrániť prípadným komplikáciám. Medzi najčastejšie patria:

• Katarakta (sivý zákal): Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Kataraktu možno liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky, ktorá sa nahrádza okuliarmi alebo voperovaním umelej šošovky.
• Vekom podmienená degenerácia makuly: Je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje centrálnu časť sietnice, tzv. žltú škvrnu - makulu. Tá je zodpovedná za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna v mieste, kam sa človek pozerá). Človek prestáva vidieť detaily, napr. tváre osôb, periférne videnie zostáva zväčša zachované, ale je zvlnené (napr. zaoblené priamky, poprehýbané písmená).
• Pigmentová retinopatia: Je dedičné progresívne ochorenie sietnice, kedy sa na sietnici vytvárajú pigmentové tmavé ložiská. Ochorenie sa prejavuje vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzané napr. myopiou (krátkozrakosťou), kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu (svetloplachosť), tunelové videnie.
• Hemianopsia: Je porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
• Diabetická retinopatia: Sú patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Oslabujú sa krvné cievy vyživujúce sietnicu, ktoré praskajú, rozvetvujú sa, a tým vytvárajú degeneratívne ložiská, ktoré vedú k poruchám videnia. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
• Glaukóm (zelený zákal): Je nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Zelený zákal spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Inštitúcie a organizácie poskytujúce podporu

Na Slovensku pôsobí viacero kľúčových inštitúcií a organizácií, ktoré sú zamerané na komplexnú podporu zrakovo postihnutých občanov.

Inštitút pre Pracovnú Rehabilitáciu Občanov so Zdravotným Postihnutím

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím je jediné a certifikované zariadenie na Slovensku, ktoré poskytuje komplexnú rehabilitáciu, t.j. liečebnú, pracovnú, sociálnu a pedagogicko-výchovnú. Služby inštitútu môže využívať každý občan s vrodeným alebo získaným telesným postihnutím, chorý, či zdravotne oslabený, vrátane tých, ktorí majú poruchy sluchu, zraku či špecifické poruchy učenia. Inštitút má celoslovenskú pôsobnosť, a tak o služby a pomoc môžu požiadať ľudia zo všetkých kútov Slovenska.

Významným subjektom inštitútu je Stredná odborná škola (SOŠ) pre žiakov s telesným postihnutím. Cieľom školy je poskytnúť im nielen kvalitné odborné vzdelávanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore, ale aj komplexnú liečebnú rehabilitáciu.

Únia Nevidiacich a Slabozrakých Slovenska (ÚNSS)

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) vznikla 7. apríla 1990 v Bratislave. ÚNSS sa zameriava na presadzovanie práv a záujmov zrakovo postihnutých občanov, poskytovanie sociálnej rehabilitácie a sprístupňovanie IT nevidiacim a slabozrakým ľuďom. ÚNSS je členom medzinárodných organizácií WBU (Svetová únia nevidiacich) a EBU (Európska únia nevidiacich).

Činnosť ÚNSS sa nezaobíde bez pomoci vidiacich osôb, dobrovoľných funkcionárov a dobrovoľníkov. Sekretariáty krajských rád sa zúčastňovali na mnohých opatreniach týkajúcich sa priamo osôb so zrakovým postihnutím a prístupnosti webových sídel obcí, miest i samosprávnych krajov. Podieľali sa napr. na úpravách v železničnej a autobusovej doprave a na posudzovaní stavebných projektov.

ÚNSS poskytuje široké spektrum sociálnych služieb ľuďom so zrakovým postihnutím, ich rodinám aj sociálnemu prostrediu, v ktorom žijú. Tieto služby sú poskytované bezplatne, prevažne individuálnou formou ambulantne na pracoviskách ÚNSS, alebo v domácom prostredí klienta. Jedinou podmienkou je diagnostikované zrakové postihnutie.

Na osobnom stretnutí s pracovníkom krajského strediska sa zisťujú základné informácie o klientovi so zrakovým postihnutím a o jeho probléme. Počas poradenského rozhovoru sa klientovi vystaví Evidenčný list zabezpečujúci ochranu osobných údajov, čím je zároveň zaradený do systému poskytovania sociálnych služieb. Pracovníci ÚNSS sú profesionáli spĺňajúci všetky kvalifikačné predpoklady na poskytovanie sociálnych služieb pre ľudí so zrakovým postihnutím.

Centrum technických a informačných služieb - CETIS

CETIS je špecializované pracovisko ÚNSS, ktorého poslaním je technická podpora vzdelávania, zamestnávania a nezávislého života zrakovo postihnutých ľudí najmä pomocou sprístupňovania informácií a informačných a komunikačných technológií a rozvoja schopností nevidiacich a slabozrakých ľudí potrebných na ich využívanie.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Právna úprava upravuje peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP), ktoré sú dôležité pre zlepšenie kvality života zrakovo postihnutých občanov.

Osobná asistencia

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je určený na pomoc fyzickej osobe s ŤZP pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona. Osobná asistencia sa poskytuje fyzickej osobe s ŤZP od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku. Osobnú asistenciu nemôžu vykonávať deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra. Uhrádza sa len osobná asistencia, nie opatrovateľská služba.

Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7300 hodín ročne. Rozsah hodín osobnej asistencie určuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny fyzickej osobe s ŤZP. Odmena za jednu hodinu osobnej asistencie zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Ak suma životného minima presiahne znížený ročný rozsah osobnej asistencie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ju nepreplatí. Ak ju nepresiahne, preplatí všetky vykázané hodiny.

Ak sa fyzickej osobe s ŤZP poskytuje zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení dlhšie ako 30 dní, rozsah hodín osobnej asistencie určený na kalendárny rok sa zníži rozhodnutím o rozsah hodín osobnej asistencie v niektorých vybraných činnostiach, pripadajúcich na každý deň pobytu fyzickej osoby s ŤZP v zdravotníckom zariadení. Z činností, pri ktorých najčastejšie potrebujú nevidiaci občania pomoc a na ktoré sa krátenie vzťahuje, ide o nakupovanie a o doprovod dieťaťa do a zo školského zariadenia.

Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Nemôže ju vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.

Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ŤZP a osobným asistentom podľa Občianskeho zákonníka, alebo uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ŤZP a agentúrou osobnej asistencie.

Zmluva o výkone osobnej asistencie obsahuje najmä:

• druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 a rozsah vykonávaných činností,
• miesto výkonu osobnej asistencie,
• obdobie výkonu osobnej asistencie,
• práva a povinnosti osobného asistenta,
• odmenu a spôsob vyplácania odmeny,
• dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Fyzická osoba s ŤZP je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ŤZP zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Blízka osoba môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne.

Fyzická osoba s ŤZP je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie podľa vzoru uvedeného v prílohe zákona za každý kalendárny mesiac príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Fyzická osoba s ŤZP môže vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie uviesť len činnosti, na ktoré je odkázaná podľa komplexného posudku. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 20 dní od predloženia výkazu. Fyzická osoba s ŤZP je povinná predložiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny osobnému asistentovi, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa vzoru uvedeného v prílohe zákona.

Od 1. januára 2009 je povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ŤZP najmenej 140 hodín mesačne v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená z iného dôvodu, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie. Pri splnení týchto podmienok bude za osobného asistenta platiť poistné na dôchodkové poistenie štát, ale len po obmedzenú dobu 12 rokov, pričom sa do tohto rozsahu započítavajú prípadne i roky starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku a doba poberania peňažného príspevku za/na opatrovanie.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca fyzickej osobe s ŤZP alebo na základe písomného súhlasu fyzickej osoby s ŤZP agentúre osobnej asistencie, ak fyzická osoba s ŤZP má s touto agentúrou uzatvorenú zmluvu o pomoci pri vykonávaní administratívnych úkonov, ktorej obsahom je aj vyplatenie odmeny osobnému asistentovi.

Ďalšie peňažné príspevky

Okrem osobnej asistencie existujú aj ďalšie peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP, ako napríklad:

• Príspevok na prepravu
• Príspevok na úpravu bytu, domu alebo garáže
• Príspevok na kúpu, výcvik a údržbu vodiaceho psa
• Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ide napr. o oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Miera funkčnej poruchy

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú viaceré druhy postihnutia naraz. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Dostupnosť a prístupnosť

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá!

• Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia.
• Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Príklady úprav prístupného prostredia

• využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa),
• hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou),
• zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).

Prístupnosť informácií a komunikácie

V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:

• tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade),
• aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.

Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.

Ďalšie zdroje a užitočné informácie

• Sme medzi vami, PDF, 742kB - brožúra Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska o komunikácii a sprevádzaní osôb so zrakovým postihnutím. Obsahuje praktické rady, ako vhodne pomôcť a rešpektujúcim spôsobom komunikovať.
• Sprístupňovanie fyzického prostredia - prehľad správnych a nesprávnych architektonických riešení so zameraním na bezpečný pohyb a orientáciu osôb so zrakovým postihnutím.
• Prístupnosť elektronických dokumentov - konkrétne technické a dizajnové odporúčania, ako vytvárať digitálne dokumenty prístupné pre asistenčné technológie.
• Jasná tlač - odporúčania na formátovanie tlačených materiálov tak, aby boli čitateľné aj pre slabozraké osoby.

tags: #zdravotna #starostlivost #o #zrakovo #postihnutych #obcanov