Výsluhový príspevok a výsluhový dôchodok sú kľúčové dávky sociálneho zabezpečenia pre bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb a vojakov. Pochopenie ich štruktúry, nárokov a najnovších legislatívnych zmien je pre poberateľov, ako aj pre širokú verejnosť, mimoriadne dôležité.
Kto je poberateľom výsluhového príspevku a dôchodku?
Existujú tri hlavné skupiny poberateľov:
- Poberatelia pôvodných starobných dôchodkov považovaných za výsluhové dôchodky.
- Poberatelia pôvodne výsluhových príspevkov považovaných za výsluhové dôchodky.
- Poberatelia výsluhových dôchodkov.
Nároky poberateľov
- Poberatelia pôvodných starobných dôchodkov: Títo nemajú nárok na ďalší starobný dôchodok, predčasný dôchodok a ani invalidný dôchodok priznaný od Sociálnej poisťovne.
- Poberatelia pôvodne výsluhových príspevkov (s výnimkami tzv. starodôchodcov): Majú nárok za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia na krátený starobný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa priznáva žiadateľom aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasný starobný dôchodok po splnení podmienok. Tieto podmienky zahŕňajú napríklad dobu služby 20 rokov v I. a/alebo II. kategórii funkcií, 15 rokov služby v I. kategórii funkcií pre niektoré dôvody prepustenia zo služobného pomeru, alebo stanovenú dobu služby v I. a/alebo II. kategórii funkcií za podmienky trvania služby k 31.12.1999.
- Poberatelia výsluhových dôchodkov: Majú taktiež nárok na starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne za akúkoľvek získanú „civilnú dobu“ poistenia. Sociálna poisťovňa im priznáva aj znížený dôchodkový vek pre starobný a predčasný starobný dôchodok po splnení rovnakých podmienok ako pre poberateľov výsluhových príspevkov. Žiadatelia majú takisto nárok na zohľadnenie doby poistenia (a v nej dosiahnuté zárobky) z osobitného systému poistenia pri výpočte starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. V prípade invalidity majú nárok aj na invalidný dôchodok priznávaný Sociálnou poisťovňou, avšak po splnení špecifických podmienok.
Žiadatelia o dôchodkovú dávku (okrem predčasného starobného dôchodku) majú nárok na porovnávací výpočet dávky podľa zákona č. 100/1988 Zb.
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV)
Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrovaná bola MV SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666, ako združenie príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v zmysle platných zákonov poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
APVV rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií. Svojím hlavným zameraním sa profiluje ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky s heslom: "slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať".
Ciele činnosti APVV
Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia, s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe, a ďalej:
- zvyšovať sociálne a kultúrne aktivity, podporovať výmenu profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb,
- zvyšovať prestíž Policajného zboru a zlepšovať vzťahy medzi políciou a obyvateľstvom a podporovať vo svojom okolí úctu k zákonom a verejnému poriadku, zjednocovať a obhajovať záujmy svojich členov, spolupracovať pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov ostatných policajno-bezpečnostných služieb a zastupovať členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí,
- spolupracovať so združeniami a združovať občianske združenia v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.
Legislatívne zmeny a iniciatívy týkajúce sa výsluhových dôchodkov
V ostatnom období bolo zaznamenaných viacero legislatívnych iniciatív a reakcií na ne zo strany poberateľov výsluhových dávok a ich združení.
Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.
Ministerstvo vnútra SR predložilo dňa 10. 11. 2025 do pripomienkového konania návrh zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (VETERÁN POLICE SLOVAKIA) uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:
- Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
- Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
- Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.
Zdanenie a odvody z výsluhových dôchodkov
Od 1. júla 2025 sa v médiách a na sociálnych sieťach šírili informácie o pripravovaných zmenách v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia, konkrétne o zdanení alebo odvodoch z výsluhových dôchodkov. Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., dementovalo tieto informácie, uvádzajúc, že im doposiaľ nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie nad šírením týchto informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy u poberateľov dávok aj u aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek.
Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo dňa 25. 02. 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:
- Bol návrh doplnený aj o ustanovenia na zosúladenie s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
- Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVR SR rozporové konanie k tejto hromadnej pripomienke, keďže podporu preukázalo viac ako 1500 osôb. Konanie viedol štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.
Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. 02. 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Vzhľadom na to, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať, bolo 8. apríla 2025 zaslané stanovisko predsedovi Národnej rady SR. V stanovisku sa poukazovalo na to, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou. Vznikli obavy, že návrh ústavného zákona by mohol ohroziť práva a sociálne istoty poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia. Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona.
13. dôchodok a rodičovský dôchodok
13. dôchodok
Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok je upravený s ohľadom na výsluhové dávky.
Rodičovský dôchodok
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:
- starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a
- výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.
Zdaňovanie výsluhových dôchodkov a nezdaniteľná časť základu dane
Poberatelia výsluhových dôchodkov, podobne ako iní dôchodcovia, podliehajú určitým pravidlám zdaňovania a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD).
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1. januáru 2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.
Ak je daňovník poberateľom dôchodku už k 1. januáru 2025 (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
S účinnosťou od 1. júla 2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok. Za rok 2025 sa vyplatený 13. dôchodok zohľadňuje pri určení nároku a výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Príklady výpočtov NČZD:
- Otázka č. 4: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Keďže suma výsluhového dôchodku (10 200 eur) presahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (5 753,79 eura), daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka.
- Otázka č. 5: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1. júna 2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 nebol k 1. januáru 2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025.
- Otázka č. 10: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1. januáru 2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.
Zrušenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 6. marca zverejnený v Zbierke zákonov. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota a keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, právny predpis zostáva neúčinný.