Zákaz kŕmenia zvyškami je komplexná téma s dopadom na rôzne oblasti, od ochrany zvierat a verejného zdravia až po legislatívu a ekonomiku. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tohto zákazu, jeho dôvodmi, dôsledkami a alternatívnymi riešeniami. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto problematiku.
Africký mor ošípaných (AMO) a preventívne opatrenia
Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje len divé a domáce ošípané. Hoci nie je prenosné na ľudí, predstavuje vážnu hrozbu pre chov ošípaných a spôsobuje značné ekonomické straty. Vzhľadom na jeho rýchle šírenie a absenciu vakcíny je prevencia kľúčová.
V súvislosti s hrozbou AMO prijala Slovenská republika rozsiahle preventívne opatrenia. Dňa 20. novembra 2017 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), Slovenskej poľovníckej komory, Únie chovateľov ošípaných a riaditeľov Regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS) z okresov Michalovce, Humenné a Trebišov. Stretnutie viedol ústredný riaditeľ prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc.
Na stretnutí sa zhodli, že informovanosť verejnosti o nákaze AMO je slabá a je potrebné ju zlepšiť. Riaditeľ Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu vo Zvolene MVDr. Miroslav Mojžiš zdôraznil rozdiel medzi klasickým morom ošípaných (KMO) a AMO. Hoci AMO nie je prenosné na ľudí a iné zvieratá, človek sa stáva vektorom prenosu. Šírenie AMO je pomalšie ako KMO, čo ho robí tichou a pomalou hrozbou.
Zákaz kŕmenia zvyškami ako preventívne opatrenie
Jedným z preventívnych opatrení na zamedzenie šírenia AMO je zákaz kŕmenia zvyškami. Kuchynský odpad môže obsahovať vírus AMO, ktorý sa tak môže dostať do populácie divých ošípaných a následne aj do chovov.
Nákaza nás podľa neho v súčasnej dobe obklopuje. „Africký mor prasat bol v Polsku, preskočil do Nemecka, dennodenne pribúdajú nové a nové prípady. My robíme monitoring, stretávame sa s myslivcami, berieme vzorky z uhynutých aj ulovených zvierat, pretože nákaza je 40 kilometrov od nás. My už dnes len čakáme, kedy príde. Vieme, že príde, ale dúfame, že čo najneskôr,“ dodáva. Dôležité je podľa neho Zbyňka Semeráda tiež to, aby ľudia nekrmili zvieratá zvyškami. „Ono už sa vôbec nesmie kŕmiť žiadnymi zvyškami. To sa dneska považuje týranie. Je to zakázané nielen preto, že to môže obsahovať korenie a ďalšie veci nevhodné pre zvieratá, ale prvotným dôvodom bol práve mor prasat, africký mor prasat a slintavka,“ uvádza.
Směrnice o kontrole klasické "prasečí horečky" přijala Rada ministrů zemědělství zemí Evropské unie. Ta konsoliduje již existující pravidla a adaptuje je na nové vědecké poznatky, pokrok a na zkušenosti, které byly získány v posledních letech v souvislosti s výskytem této infekční nemoci v oblastech s velkou hustotou prasat. Nová směrnice vstoupí do platnosti v červenci 2002 a mimo jiné zakazuje krmit prasata odpadem z jídelen. Nová pravidla také prodlužují již existující, v jejich rámci je vyloučena vakcinace prasat a dochází k poražení veškerých zvířat na farmě, kde se tato choroba vyskytla. Ve výjimečných případech bude možné použití vakcinace s tím, že se použije tak zvaná vakcína s rozlišením. Tento typ umožní rozlišit vakcinovaná zvířata od nemocných. Podle Byrneho se prasečí horečka prokázala jako velice finančně náročná z hlediska rozpočtu společenství a ekonomických ztrát farmářů. Kromě toho zabíjení zvířat ve velkém množství je eticky zpochybnitelné.
Odborný seminář OSN přezkoumal bezpečnostní záležitosti související s krmením prasat. Účastníci potvrdili, že krmení nadbytečnými potravinami je bezpečné jak pro hospodářská zvířata, tak pro člověka, a to za předpokladu, že budou přijata určitá bezpečnostní opatření. Konkrétně se jedná o kombinaci tepelného zpracování a okyselování (například fermentace nebo přidání kyseliny mléčné).
Intenzívny lov diviačej zveri
Okrem zákazu kŕmenia zvyškami sa ako ďalšie opatrenie prijalo zníženie denzity diviačej zveri prostredníctvom celoročného lovu. Diskutovalo sa aj o povolení zakázaných spôsobov lovu, a to nielen v nárazníkových zónach, ale na celom území Slovenska.
Opatrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce
Regionálna veterinárna a potravinová správa Michalovce prijala nasledovné opatrenia:
- Celoročný intenzívny lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie a lov líšok hrdzavých.
- Zákaz lovu všetkej raticovej a malej zveri, okrem kačice divej na spoločných poľovačkách. Zakazuje sa použitie psov na vyhľadávanie a durenie zveri.
- Sanácia uhynutej diviačej zveri a vedľajších živočíšnych produktov z ulovenej zveri.
- Dodržiavanie opatrení zabraňujúcich šíreniu KMO a AMO pri manipulácii s ulovenými diviakmi, ich zvyškami a uhynutými diviakmi.
- Odber a predkladanie vzoriek na vyšetrovanie všetkej ulovenej zveri a nájdenej uhynutej diviačej zveri.
- Monitoring u diviačej zveri v dobe od 22. novembra 2017 do 31. decembra 2018.
Za uhynutú zver sa pokladá aj zver usmrtená inak ako lovom. Pri odbere vzoriek je potrebné odobrať minimálne jeden z orgánov alebo tkanív (mandle, slezina a oblička). V pokročilom štádiu rozkladu kadáveru je vhodné odobrať dlhú rúrovitú kosť. V prípade ulovenia virologicky pozitívnych diviakov, ktoré boli neškodne odstránené, bude vyplatená náhrada.
Zákaz kŕmenia túlavých zvierat v mestách
Okrem prevencie šírenia AMO sa zákaz kŕmenia zvyškami uplatňuje aj v mestách, najmä v súvislosti s túlavými zvieratami.
Príklad Košíc
Mestskí poslanci v Košiciach zakázali prikrmovanie holubov a túlavých mačiek zmenou všeobecne záväzného nariadenia. Zákaz platí od 1. januára 2023. Cieľom je zabezpečiť čistotu verejných priestranstiev a zamedziť rozmnožovaniu túlavých zvierat a hlodavcov. Mesto ročne vynakladá 33 000 eur na deratizáciu. Ak niekto nakŕmi zvieratá a ostanú po nich zvyšky jedla, mestská polícia mu môže udeliť pokutu až do výšky 33 eur.
Radnica vysvetľuje, že myšlienka upraviť kŕmenie zvierat vznikla počas diskusie na komisii životného prostredia, ktorej predsedá mestský poslanec Zdenko Lipták (KAN).
Kritika zákazu
Sloboda zvierat a zvieracia ombudsmanka kritizujú toto nariadenie a považujú ho za rozporné s legislatívou. Podľa Silvie Čaňovej zo Slobody zvierat v slovenskej legislatíve neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by zakazoval kŕmenie zvierat na verejnosti.
„Nechápeme, ako môže niekomu v 21. storočí vadiť, že sa kŕmia zvieratá. V historickom centre už aj predtým bolo vidieť snahy mesta zamedziť kŕmeniu holubov. Napríklad pri Fontáne znamení je na oplotení oznam: „Nekŕmte holuby, kŕmite potkany.“ Správa mestskej zelene Košice zase nedávno inštalovala v Mestskom parku blízko jazierka informačnú tabuľu. Obsahuje návod, ako a čím kŕmiť vodné vtáky.
Legislatíva EÚ a SR týkajúca sa Živočíšnych Vedľajších Produktov
Zákaz kŕmenia zvyškami je úzko spojený s legislatívou EÚ a SR týkajúcou sa živočíšnych vedľajších produktov (ŽVP). Tieto predpisy stanovujú pravidlá pre zber, prepravu, spracovanie, používanie a zneškodňovanie ŽVP s cieľom chrániť verejné zdravie a zdravie zvierat.
Nariadenie vlády SR č. 279/2003 Z. z.
Dôležitým právnym predpisom v tejto oblasti je Nariadenie vlády SR č. 279/2003 Z. z. o vedľajších živočíšnych produktoch. Toto nariadenie transponuje Nariadenie (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 3. októbra 2002 o zdravotných predpisoch týkajúcich sa živočíšnych vedľajších produktov, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu.
Nariadenie definuje rôzne kategórie ŽVP (kategória 1, 2 a 3) podľa stupňa rizika, ktoré predstavujú pre zdravie ľudí a zvierat. Stanovuje tiež požiadavky na spracovateľské zariadenia, sklady, spaľovne a iné zariadenia, ktoré manipulujú so ŽVP.
Kategórie Živočíšnych Vedľajších Produktov
- Materiál kategórie 1: Predstavuje najvyššie riziko a zahŕňa napríklad zvieratá nakazené chorobami prenosnými na ľudí alebo zvieratá, špecifikovaný rizikový materiál (SRM) a ŽVP obsahujúce zakázané látky.
- Materiál kategórie 2: Zahŕňa napríklad zvieratá uhynuté inak ako na bitúnku, ŽVP obsahujúce rezíduá liekov a hnoj.
- Materiál kategórie 3: Predstavuje najnižšie riziko a zahŕňa napríklad časti tiel zvierat, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu, ale nie sú určené na predaj, a kuchynský odpad.
Spracovanie a Zneškodňovanie ŽVP
Nariadenie stanovuje rôzne metódy spracovania a zneškodňovania ŽVP v závislosti od ich kategórie. Materiál kategórie 1 a 2 sa zvyčajne spaľuje alebo zneškodňuje na skládkach. Materiál kategórie 3 sa môže spracovať na krmivo pre zvieratá, organické hnojivá alebo technické výrobky.
Nariadenie zakazuje kŕmenie hospodárskych zvierat kuchynským odpadom, s výnimkou prípadov povolených v súlade s právnymi predpismi EÚ.
Alternatívne riešenia a odporúčania
Hoci zákaz kŕmenia zvyškami je dôležité preventívne opatrenie, je potrebné hľadať aj alternatívne riešenia, ktoré zohľadňujú potreby zvierat a minimalizujú negatívne dopady na životné prostredie.
Efektívne nakladanie s kuchynským odpadom
Namiesto skládkovania alebo spaľovania kuchynského odpadu je možné ho využiť na výrobu bioplynu alebo kompostu. Tieto procesy zabezpečia hygienizáciu odpadu a jeho premenu na užitočné produkty.
Kontrolované kŕmenie túlavých zvierat
Namiesto úplného zákazu kŕmenia túlavých zvierat je možné zaviesť kontrolované kŕmenie, ktoré zabezpečí, že zvieratá budú dostávať kvalitnú potravu a nezostanú po nich zvyšky. Dôležitá je spolupráca s veterinármi a organizáciami na ochranu zvierat.
Vzdelávanie a osveta
Kľúčové je vzdelávanie verejnosti o rizikách kŕmenia zvyškami a o správnom nakladaní s kuchynským odpadom.
Ako správne triediť plasty?
Zvieracia ombudsmanka, ktorá si neželala byť menovaná, si myslí, že takéto správanie je absurdné a škandalózne. „Preto žiadame Vás, pán primátor, aby ste nepodpísali uznesenie prijaté na XXXI. zasadnutí Mestského zastupiteľstva, ktorým sa upravilo VZN č. 78 O čistote a o verejnom poriadku v § 4 ods. Podľa nich takto formulované uznesenie nie je jednoznačné a v súlade s platnými právnymi predpismi. „V zmysle Dôvodovej správy k tomuto návrhu zmeny VZN sa uvádza cit.: „že za znečistenie verejného priestranstva treba považovať aj znečistenie za účelom kŕmenia holubov a mačiek.“ Zakázať prikrmovanie a kŕmenie mačiek na verejnosti možno len na základe právneho predpisu alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu.
Zoologická záhrada (zoo) v Bratislave návštevníkom pripomína, že kŕmenie zvierat je zakázané. Aj napriek tomu, že zákaz ich kŕmenia je súčasťou návštevníckeho poriadku a aj priamo vo výbehoch sa nachádzajú tabule na to upozorňujúce, stále sa nájdu takí, ktorí zákaz porušujú. Nedávno takto uhynula napríklad veverica kanadská či koi kapor, ktorému návštevníci hodili do rybníka vrecko.
"Stretávame sa s tým pomerne často. Snažíme sa ísť cestou edukácie. Informovať, ale aj vysvetľovať, prečo sme zaviedli tieto opatrenia a aké to má pre zvieratá následky, keď sa nedodržiavajú," uviedla pre TASR Alexandra Ritterová zo zoo.
Návštevníci kŕmia zvieratá najčastejšie rôznymi druhmi ovocia alebo zeleniny. Kozy, ovce, lamy či antilopy zvyknú kŕmiť trávou, ktorá rastie v blízkosti ich výbehov. Zamestnanci zoo však boli svedkami už aj toho, ako návštevníci hádzali zvieratám hranolky, pečivo či pukance. "Vrcholom bola žuvačka, ktorú sme našli pri tamarínoch," poznamenala Ritterová.
Podľa nej si v mnohých prípadoch ľudia myslia, že dať zvieraťu mrkvu či jablko by nemalo byť škodlivé. Podotýka však, že ak by si to však povedal každý tretí návštevník, zviera by dostalo veľké množstvo potravy, ktoré by mu mohlo vážne uškodiť. Nepoznajú pritom zdravotný stav zvieraťa, teda či nemá alergie, zdravotné komplikácie, nie je na diéte alebo mu nie sú podávané lieky.
"Okrem samotného zdravia, podaním potravy v skupine, v ktorej panuje určitá hierarchia členov, môže návštevník nevedomky vyvolať konflikt, ktorý tiež môže skončiť zranením, prípadne úhynom zvieraťa," približuje Ritterová. Každé zviera v zoo má nastavenú presnú kŕmnu dávku, ktorá reflektuje jeho potreby a zdravotný stav. Dokonca aj počas komentovaných kŕmení obľúbených druhov zvierat, ako sú napríklad žirafy, zebry či lamy, sa využíva časť kŕmnej dávky, ktorá je chovateľom odobratá a ktorú zvieraťu môžu dať návštevníci pod dohľadom chovateľa.
Shodují se odborníci i chovatelé prasat. Průzkum provedený Cambridge University popisuje, že více než 75 % chovatelů prasat a zemědělských odborníků podporuje zrušení současného zákazu krmení prasat. Také tým odborníků ze Spojeného království a Evropské unie svolaný programem REFRESH dospěl ke stejnému závěru. REFRESH je výzkumný projekt Evropské unie, který podniká kroky proti plýtvání potravinami, zabývá se potravinovým odpadem a přispívá k udržitelnému rozvoji.
Výdaje na krmivo jsou pro chovatele prasat nemalou finanční položkou. Mohou se vyšplhat na více jak polovinu nákladů na produkci vepřového masa. Ve Velké Británii se využívá na pěstování sóji na výkrm oblast o velikosti regionu Yorkshire. Tato sója zabírá půdu, která by mohla být využita pro pěstování surovin pro lidi, třeba pro výsev pšenice. Karen Luyckx, odborník na krmivo společnosti Feedback, řekl: „Naléhavě potřebujeme změnit způsob, jakým krmíme prasata ve Velké Británii.“
