Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), často označované aj ako tretí pilier, predstavuje dôležitú súčasť zabezpečenia finančnej stability v budúcnosti. Tento článok sa zameriava na účtovanie príspevkov zamestnávateľa na DDS a ich daňové aspekty v slovenskom právnom prostredí.
Doplnkové dôchodkové sporenie - základné informácie
Doplnkové dôchodkové sporenie je dobrovoľná forma sporenia, ktorá je legislatívne upravená zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Individuálne zabezpečenie sa pred finančnou neistotou riadi zákonom o doplnkovom dôchodkovom sporení.
Príspevky na DDS môžu odvádzať samotní účastníci sporenia, ako aj ich zamestnávatelia. Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, pričom za zamestnanca môže príspevky odvádzať jeho zamestnávateľ na základe dohody so zamestnancom (dohoda o zrážkach zo mzdy).
Účtovanie príspevkov na DDS
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) osobitne neupravuje účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Pre správne účtovanie je preto potrebné vychádzať z všeobecných princípov a súvisiacich predpisov.
Účty pre mzdy a sociálne poistenie
V zmysle § 66 postupov účtovania na sledovanie miezd a odmien sú určené účty 521, 522 a 523. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy a odmeny v hrubých sumách. Za mzdu sa podľa § 118 ods. 2 zákona č. 311/2001 Zákonníka práce nepovažuje príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie a teda nie je súčasťou hrubej mzdy zamestnanca.
Na sledovanie sociálneho poistenia sú určené účty 524, 525 a 526. Poistenie vyplývajúce zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa účtuje na účte 524. Keďže zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia, nejedná sa o zákonné poistenie, tzn. neúčtujeme o ňom na účte 524. Na účte 525 sa účtujú príspevky zamestnávateľa na sociálne poistenie, ktoré hradí dobrovoľne, napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
Doplnkové dôchodkové poistenie hradené zamestnávateľom za zamestnanca na základe zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (tretí pilier) sa účtuje na ťarchu účtu 525 - Ostatné sociálne poistenie.
Účtovanie v jednoduchom účtovníctve
Postupy účtovania v jednoduchom účtovníctve (JÚ) osobitne neupravujú účtovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. V peňažnom denníku sa účtuje čistá mzda zamestnanca ako výdavok peňažných prostriedkov podľa § 4 ods. 6 písm. e) tretí bod postupov účtovania v JÚ.
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca je podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov daňový výdavok. Z uvedeného dôvodu sa zaúčtuje v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. b) na ťarchu tohto účtu nároky na výplaty sociálnych dávok so súvzťažnými zápismi v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 366 - Záväzky voči spoločníkom a členom zo závislej činnosti.
Daňové aspekty príspevkov na DDS
Príspevky na DDS majú aj daňové dopady, a to ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca.
Daňová uznateľnosť pre zamestnávateľa
U zamestnávateľa sa príspevok na DDS uznáva do daňových výdavkov vo výške 6 % z objemu zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca [§ 19 ods. 3 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.].
Príspevok zamestnávateľa sa zahŕňa do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie a podlieha zdaneniu.
V prípade konateľa sa pri poskytnutí nepeňažného plnenia vo forme príspevkov na DDS postupuje rovnako ako pri bežnom zamestnancovi.
Nezdaniteľná časť základu dane pre zamestnanca
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. 8 ZDP). Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok. Tieto príspevky sa s účinnosťou od 1.1.2023 rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z.
Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013, resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov.
Ak príspevky platí zamestnanec osobne, takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. V tomto prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období t. j. od 1.1.- 31.12. kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na DDS zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december 2025 vyplatenej do 31.1.2026 (postup podľa § 4 ods. 3 ZDP).
Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch
V Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti sa na riadku 11 uvádza suma zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP. V nadväznosti na § 39 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona na riadku 11 potvrdenia zamestnávateľ uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v § 11 ods. 10 zákona nespĺňa.
Predčasný výber z DDS
Ak daňovník, ktorý si sporí na III. pilier, uskutočnil predčasný výber, základ dane môže zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 ZDP.
Zrážky zo mzdy
So zrážkami sa ako mzdoví účtovníci stretnete pri každom výpočte mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ môže vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca, avšak v niektorých prípadoch sa na tento postup vyžaduje aj súhlas zamestnanca, t. j. uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy.
Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy vzniká teda zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy. Ak nastane zmena platiteľa mzdy, právo zostáva zachované voči novému platiteľovi mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Typy zrážok zo mzdy
- zrážky poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.
- zrážky preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z.
- zrážky príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z.
- zrážky preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z. z.
Výpočet zrážok
Zrážky zo mzdy a z iných príjmov na základe núteného výkonu rozhodnutia sa vykonávajú zo zvyšku čistej mzdy povinného, ktorý sa určí z čistej mzdy a z príjmov povinného. Pri výpočte sa používa tzv. tretinový systém podľa Exekučného poriadku a Nariadenia vlády SR č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Ďalej je potrebné vypočítať nepostihnuteľné sumy na povinného a vyživované osoby.
Podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 268/2006 základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Pri výpočte nepostihnuteľnej sumy na vyživované osoby je potrebné určiť počet vyživovaných osôb (za vyživované osoby sú považované manžel, manželka a deti povinného). Povinný sa do tohto počtu nezahŕňa.
Samotný výpočet tretinového systému je definovaný v § 71 ods. 1 Exekučného poriadku. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny.
Pokiaľ používate mzdový softvér, výrazne vám pri počítaní zrážok zo mzdy uľahčí prácu.
Mzdová agenda a účtovná dokumentácia
Charakter účtovnej dokumentácie, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 31 až § 36 zákona o účtovníctve, má celá tzv. mzdová agenda, ktorú tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy.
Medzi typické dokumenty mzdovej agendy patria:
- Mzdové listy alebo iná evidencia podľa § 39 zákona o dani z príjmov.
- Výplatné listiny (mesačné a súhrnné).
- Kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a poistenia.
- Rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. preplatku.
- Ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, napr. rozhodnutia súdov, exekútorov, atď.
Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce vydať zamestnancom písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.
Možnosti nastavenia príspevkovej politiky zamestnávateľa na DDS
Podstatné je, aby zamestnávateľ vedel využiť možnosti nastavenia príspevkovej politiky v súlade so svojimi cieľmi a možnosťami.
- Fixná suma: Zamestnávateľ prispieva všetkým zamestnancom rovnakou fixnou sumou, napr. 10 eur mesačne. Ide o administratívne najmenej náročný model.
- Percento z mzdy: Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia.
- Zvyšovanie s vekom: Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom jeho zamestnanca. Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí majú záujem umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor.
- Individuálny prístup: Zamestnávateľ určí výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie individuálne pre každého svojho zamestnanca. Ide o komplikovaný model, ktorý je možné aplikovať v menších kolektívoch. V tomto prípade uplatňuje zamestnávateľ príspevkovú politiku na doplnkové dôchodkové sporenie ako „pohyblivú zložku mzdy“.
- Bonusový príspevok: Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie sa napríklad môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.
- Povinný príspevok pre rizikové práce: Ide o osobitný prístup, ku ktorému je zamestnávateľ povinný pristúpiť, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce označené príslušným úradom na ochranu verejného zdravia do kategórie III. a IV. Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť.
tags: #zauctovanie #zrazky #na #doplnkove #dochodkove #poistenie