Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je nepríjemnou situáciou nielen pre zamestnanca, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Avšak, zamestnanec o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti (PN), jej vplyve na evidenciu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ako aj o zmenách, ktoré nastali v legislatíve.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré sú navrhnuté tak, aby pomohli pacientom, zamestnávateľom i lekárom a znížili počet návštev ambulancií. Od tohto dátumu sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach výhradne elektronicky (ePN). Táto zmena má za cieľ zefektívniť proces a minimalizovať administratívnu záťaž.
Kto vystavuje a ukončuje ePN?
- O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN; je povinný mu ju vystaviť sám.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ako funguje ePN?
ePN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Vystavenie ePN lekárom sa automaticky považuje za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Čo nemusí pacient robiť pri ePN:
- Neprenáša a nedoručuje žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
- Nežiada o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské.
- Nenahlasuje číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské (ak ide o zamestnanca).
- Neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka (EZK cez slovensko.sk). Ak má poistenec aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN bude mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate dávky nemocenské.
Informácie pre zamestnávateľa a poistenca
- Zamestnávateľovi: Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o zamestnancovi, aby mu mohol vyplatiť náhradu príjmu počas dočasnej PN.
- Poistencovi: Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách. Sprístupnenie EÚP je jednoduché: vybavíte si ho po jednej osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne.
V nevyhnutnom prípade môže poistenec požiadať lekára o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie je poistenec v Slovenskej republike a potvrdenie potrebuje pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu.
Papierová PN - výnimky
Ak z technických príčin nie je možné, aby príslušný ošetrujúci lekár vystavil ePN alebo iným spôsobom elektronický záznam o ePN upravil a je možné predpokladať, že technická príčina bude trvať viac ako tri kalendárne dni, vystaví vám tzv. papierovú PN.
Nemocenské dávky a náhrada príjmu
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
Nároky na nemocenské podľa typu poistenca
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Dôležitá zmena od 1. januára 2026: Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Výpočet vymeriavacieho základu
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Trvanie a výplata nemocenského
Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR
Liečebný režim a kontrola PN
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Povinnosti počas PN
- Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
- Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:
- v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky,
- alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
- Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť.
- Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
PN a evidencie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese evidencie dokumentov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v kontexte evidencie uchádzačov o zamestnanie. Cieľom je informovať občanov o ich právach a povinnostiach, ako aj o postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať pri žiadostiach a komunikácii s úradom.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
Občan má možnosť štandardne podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Dôležité je, aby mal občan ukončený pracovný pomer, samostatnú zárobkovú činnosť alebo štúdium a nebol dočasne práceneschopný (DPN) v zmysle § 34 ods. zákona.
Podanie žiadosti počas dočasnej práceneschopnosti
V prípade, že si občan podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je práceneschopný, úrad vydá rozhodnutie o nezaradení do evidencie podľa ust. § 34 ods. 14 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. O zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže občan požiadať až po skončení zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti, sústavnej prípravy na povolanie či po skončení dočasnej práceneschopnosti.
Lehota na podanie žiadosti po skončení zamestnania alebo DPN
Ak si občan podá žiadosť o zaradenie do 10 kalendárnych dní po skončení zamestnania alebo po ukončení DPN, atď. (v zmysle § 34 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti) je po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie nasledujúcim dňom po skončení zamestnania. Ak si občan podá žiadosť po skončení zamestnania alebo dočasnej práceneschopnosti neskôr, je po splnení zákonných podmienok zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom podania žiadosti.
Povinné dokumenty pri podávaní žiadosti
Občan na úrad spolu so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladá aj doklad o skončení pracovného pomeru (sken alebo fotokópiu) a doklad o najvyššie dosiahnutom stupni vzdelania (sken alebo fotokópiu). K žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je potrebné dokladovať zápočtový list, stačí predložiť občiansky preukaz a potvrdenie s presným dátumom ukončenia zamestnania (zápočtový list je možné dokladovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dodatočne). Všetci občania pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predkladajú platný občiansky preukaz.
Súčasťou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sú tieto doklady:
- kópia potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydáva,
- kópia dokladu o skončení alebo pozastavení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
- čestné vyhlásenie, že nevykonávate zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
- kópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonávate zárobkovú činnosť podľa §6 ods.2 zákona č. 5/2014 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p.,
- potvrdenie o ukončení školy,
- čestné vyhlásenie o skončení osobnej celodennej starostlivosti o blízku osobu,
- doklad o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
- potvrdenie o prepustení z väzby a potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Uchádzač o zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania predkladá tieto doklady:
- rozhodnutie alebo oznámenie o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia vydaný podľa osobitného predpisu, ak máte uvedený doklad už vydaný,
- rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne o invalidite alebo percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia vydaný podľa osobitného predpisu,
- právoplatné rozhodnutie súdu vo veci neplatnosti rozviazania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
- kópiu dokladu o dosiahnutom stupni vzdelania,
- kópie dokladov o nadobudnutých zručnostiach a oprávneniach.
Chýbajúce prílohy k žiadosti
Ak občan nemá všetky potrebné prílohy k žiadosti, žiadosť si aj tak môže podať a žiadúce prílohy (skutočnosti rozhodné pre zaradenie) doručí úradu najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Rozhodnutie o nezaradení a odvolanie
V prípade, ak bude občanovi vystavené rozhodnutie o nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, môže si do 15 kalendárnych dní od prevzatia rozhodnutia podať odvolanie.
Povinnosti uchádzača o zamestnanie počas evidencie
Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste určenom úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí na rodiny do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri osobnom kontakte s uchádzačom o zamestnanie. Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou …).