Dovolenka slúži na načerpanie nových síl a regeneráciu. Každý zamestnanec má právo na oddych a regeneráciu, preto je dôležité vedieť, ako hromadná dovolenka ovplyvňuje nároky nového zamestnanca a aké sú jeho práva. Zákonník práce stanovuje pravidlá pre plánovanie a čerpanie dovolenky, aby bola zabezpečená rovnováha medzi potrebami zamestnanca a zamestnávateľa. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“).
Vo väčšine prípadov si zamestnanci určujú dovolenku sami a zamestnávateľ ju schvaľuje. Avšak, existujú situácie, kedy zamestnávateľ môže nariadiť čerpanie dovolenky, a to najmä v prípade hromadnej dovolenky.
Nariadenie dovolenky zamestnávateľom
Zamestnávateľ môže nariadiť čerpanie dovolenky v súlade so Zákonníkom práce (§ 111 a § 112), ale musí dodržať viaceré pravidlá. Čerpanie dovolenky je povinný oznámiť aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. Túto dovolenku musí preplatiť 100% priemerného zárobku z troch predchádzajúcich mesiacov. Pri jej určovaní musí byť zrejmé, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov - často sa jej preto hovorí aj „celozávodná“ dovolenka. Hromadná dovolenka sa v praxi niekedy nazýva aj celozávodnou dovolenkou. Nemusí sa týkať úplne všetkých zamestnancov naraz. Hromadnú dovolenku je možné určiť aj pre časť zamestnancov.
Prevádzkové dôvody pre nariadenie hromadnej dovolenky:
- Pravidelné čistenie a údržba strojov a pracovných nástrojov.
- Prechodný nedostatok práce.
- Útlm čerpania služieb kvôli sviatkom.
- Odstávka výroby.
- Sezónne uzavretie prevádzky.
- Školské prázdniny.
- Porucha na zariadení.
Je dôležité zdôrazniť, že nariadená dovolenka by mala zohľadňovať aj oprávnené záujmy zamestnanca. Neznamená to však, že sa musí týkať úplne všetkých zamestnancov naraz. Nariadené čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne, pokiaľ Zákonník práce neustanovuje inak. V umeleckých súboroch z povolania môže byť táto doba predĺžená na štyri týždne.
Hromadná dovolenka a nový zamestnanec
Špecifická situácia nastáva, keď zamestnanec nastúpi do zamestnania počas roka a zamestnávateľ nariadi hromadnú dovolenku. Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas kalendárneho roka a ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru, čo ustanovuje § 113 ods. Zákonníka práce.
Nárok na dovolenku pre nového zamestnanca:
- Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru odpracoval u zamestnávateľa aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť.
- Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni, t.j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.
Možnosti pre nového zamestnanca pri hromadnej dovolenke:
- Dohoda so zamestnávateľom: Zamestnanec sa môže dohodnúť so zamestnávateľom na čerpaní dovolenky vopred, aj keď na ňu ešte nemá plný nárok.
- Neplatené voľno: Ak zamestnanec nemá dostatok dovolenky a nedohodne sa so zamestnávateľom, môže si vziať neplatené voľno.
- Pridelenie práce: Zamestnávateľ by mal zamestnancovi prideliť prácu v súlade s jeho pracovnou zmluvou. Ak to nie je možné, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy.
Práva zamestnanca pri nariadenej dovolenke
Zamestnanec má niekoľko práv, ktoré je potrebné rešpektovať pri nariadenej dovolenke:
- Právo na včasné oznámenie: Zamestnávateľ musí oznámiť čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Ak zamestnávateľ nedodrží lehotu 14 dňového oznámenia vopred, zamestnanec môže odmietnuť čerpať nariadenú dovolenku.
- Právo na náhradu mzdy: Zamestnanec má počas dovolenky nárok na náhradu mzdy vo výške 100% priemerného zárobku z predchádzajúcich troch mesiacov. Tento priemer sa vypočíta zo základnej mzdy a aj z pravidelných príplatkov.
- Právo na zohľadnenie záujmov: Zamestnávateľ by mal pri určovaní čerpania dovolenky prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca (napr. povinnosť postarať sa o deti počas prázdnin).
- Právo na nesúhlas: Ak zamestnanec nesúhlasí s termínom dovolenky, môže zamestnávateľovi poslať písomný nesúhlas s uvedením dôvodov (napr. už zaplatená dovolenka s rodinou).
Plánovanie a určovanie čerpania dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Zamestnávateľ by mal určiť aspoň štyri týždne dovolenky v roku. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Ak zamestnanec do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, ide o päť týždňov dovolenky, pričom uvedené platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa.
Dovolenka by podľa zákona mala byť naplánovaná tak, aby si ju zamestnanec mohol vyčerpať v jednom bloku do konca kalendárneho roka, v ktorom nárok na dovolenku vznikol. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný umožniť jej vyčerpanie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí toto čerpanie do 30. júna nasledujúceho roka, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám. Čerpanie zostatkovej dovolenky musí písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej 30 dní vopred. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Komplexný sprievodca plánovaním vašej ďalšej dovolenky | Prieskum itinerára, rozpočet, balenie
Plán dovoleniek
Plán dovoleniek je dokument, ktorý zamestnávateľ vypracúva s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Medzi zástupcov zamestnancov patria podľa §229 Zákonníka práce: odborový orgán, zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník. Tento plán slúži na informovanie zamestnancov o predpokladaných termínoch čerpania dovolenky. Ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môže určiť dovolenku sám.
Špeciálne situácie a nariadená dovolenka
- Dočasná práceneschopnosť: Počas dočasnej práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz nemôže zamestnávateľ nariadiť čerpanie hromadnej dovolenky.
- Materská a rodičovská dovolenka: Zákaz určenia čerpania kolektívneho voľna platí aj pri materskej a rodičovskej dovolenke.
- Ostatné prekážky v práci: V prípade ostatných prekážok v práci môže zamestnávateľ určiť čerpanie celozávodnej dovolenky len na žiadosť zamestnanca.
- Sviatok počas dovolenky: Ak pripadne počas dovolenky sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.
Dovolenka a nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu. Náhradu mzdy za dovolenku zamestnávateľ poskytuje za taký počet hodín, v akom určí trvanie pracovnej zmeny.
Zrušenie už schválenej dovolenky
Zamestnávateľ môže zrušiť aj už predtým schválenú dovolenku, ale iba vo výnimočných prípadoch a musí pritom dodržať určité pravidlá. Stáva sa to najmä vtedy, ak v rámci prevádzky nastane nečakaný výpadok zamestnancov, havária, alebo firma získa dôležitú zákazku, ktorú nemožno odložiť. Zamestnávateľ môže zamestnanca požiadať o zmenu termínu, ale nemôže mu jednostranne prikázať, aby zrušil dovolenku bez vážneho dôvodu. Náklady, ktoré tým zamestnancovi (bez jeho zavinenia) vzniknú, je povinný zamestnávateľ uhradiť (napr. storno poplatky za zájazd, výdavky vynaložené na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a pod.).
Podmienkou však je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky. To znamená, že zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli (v rámci plánu dovoleniek), resp. ju určí.
Čo robiť, ak zamestnávateľ porušuje zákon?
Ak zamestnávateľ porušuje zákon pri nariadení dovolenky, zamestnanec má niekoľko možností:
- Overenie dodržania zákona: V prvom rade si treba overiť, či zamestnávateľ dodržal zákon a podmienky uvedené v Zákonníku práce.
- Dohoda so zamestnávateľom: Skúsiť sa so zamestnávateľom dohodnúť na zmene termínu dovolenky.
- Písomný nesúhlas: Poslať zamestnávateľovi písomný nesúhlas s uvedením dôvodov.
- Podnet na inšpektorát práce: Podať podnet na inšpektorát práce, ktorý preverí, či zamestnávateľ konal zákonne. V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky.
- Obrátiť sa na odbory: Ak vo firme pôsobia odbory, obrátiť sa na ne.