Pracovná neschopnosť a práva zamestnanca: Čo robiť, ak vás zamestnávateľ núti pracovať počas PN?

Pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať. Rovnako aj zamestnávateľ má svoje povinnosti voči zamestnancovi, ktoré musí dodržiavať.

V súčasnosti platí na Slovensku elektronická práceneschopnosť (ePN). Od 1. júna 2023 lekár vystavuje PN elektronicky a zamestnanec už nemusí doručovať papierové potvrdenie zamestnávateľovi. Sociálna poisťovňa automaticky informuje zamestnávateľa o PN zamestnanca. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa.

Práva a povinnosti zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec niekoľko dôležitých povinností, ktoré musí dodržiavať:

• Dodržiavanie liečebného režimu: Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To zahŕňa dodržiavanie ordinačných hodín, užívanie predpísaných liekov a vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť jeho zdravotný stav. Podľa § 81 Zákonníka práce je zamestnanec povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.
• Informovanie zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa o svojej PN a o predpokladanom trvaní.
• Poskytnutie informácií Sociálnej poisťovni: Ak je to potrebné, zamestnanec je povinný poskytnúť Sociálnej poisťovni informácie týkajúce sa jeho PN, napríklad adresu, na ktorej sa zdržiava počas PN.

Na druhej strane, zamestnanec má počas PN aj určité práva:

• Nárok na nemocenské dávky: Ak zamestnanec spĺňa podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení, má nárok na nemocenské dávky.
• Ochrana pred výpoveďou: Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorá zahŕňa aj obdobie PN. Existujú však výnimky, napríklad ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo závažne porušil pracovnú disciplínu. Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.
• Ospravedlnenie neprítomnosti v práci: Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu PN.

Povinnosti zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má voči zamestnancovi počas jeho PN niekoľko povinností:

• Akceptovanie PN: Zamestnávateľ je povinný akceptovať PN zamestnanca a rešpektovať jeho právo na liečbu a zotavenie.
• Nezasahovanie do liečebného režimu: Zamestnávateľ nesmie zasahovať do liečebného režimu zamestnanca, napríklad ukladať mu pracovné úlohy počas PN, a to ani v čase vychádzok stanovených lekárom. Je vylúčené, aby zamestnávateľ v priebehu trvania práceneschopnosti ukladal zamestnancovi pracovné úlohy, a to aj v čase vychádzok stanovených ošetrujúcim lekárom.
• Ochrana pred výpoveďou: Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď počas PN, s výnimkou prípadov stanovených zákonom.
• Poskytnutie informácií Sociálnej poisťovni: Ak je to potrebné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť Sociálnej poisťovni informácie týkajúce sa zamestnancovej PN.
• Neznižovanie nároku na dovolenku: Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, medzi ktoré sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu. Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni.

Čo robiť, ak zamestnávateľ núti zamestnanca pracovať počas PN?

Ak zamestnávateľ núti zamestnanca pracovať počas PN, ide o porušenie Zákonníka práce. V takomto prípade má zamestnanec niekoľko možností:

• Odmietnuť prácu: Zamestnanec má právo odmietnuť prácu počas PN, pretože je povinný dodržiavať liečebný režim.
• Informovať ošetrujúceho lekára: Zamestnanec by mal informovať svojho ošetrujúceho lekára o tom, že ho zamestnávateľ núti pracovať počas PN. Lekár môže zamestnancovi vystaviť potvrdenie, že práceneschopnosť trvá a že zamestnanec sa musí riadiť liečebným režimom.
• Obrátiť sa na inšpektorát práce: Zamestnanec sa môže obrátiť na inšpektorát práce, ktorý vykoná kontrolu u zamestnávateľa a zistí, či nedochádza k porušovaniu pracovnoprávnych predpisov.
• Podať žalobu na súd: Ak zamestnávateľ porušuje práva zamestnanca, zamestnanec môže podať žalobu na súd.
• Informovať zamestnávateľa o svojich právach: Pripomeňte zamestnávateľovi, že podľa Zákonníka práce nemôže od vás vyžadovať prácu počas PN.
• Konzultovať s právnikom: Právnik vám môže poskytnúť právnu radu a pomôcť vám s riešením situácie.

Nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote.

Zamestnanec:

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je, zjednodušene povedané, jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Samostatne zárobkovo činná osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Liečebný režim

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #zamestnavatel #ma #nuti #pracovat #aj #pocas