Ukončenie pracovného pomeru počas práceneschopnosti (PN)

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).

Práceneschopnosť (PN) je dočasná neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu alebo inej zdravotnej príčiny. Počas tohto obdobia je zamestnanec chránený Zákonníkom práce, avšak táto ochrana nie je absolútna. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby ste sa vyhli prípadným problémom a zabezpečili si spravodlivé zaobchádzanie.

Základné pojmy a princípy

Pracovná zmluva je dvojstranná dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ak zamestnanec nesúhlasí s návrhom na zmenu pracovnej zmluvy, napríklad so zmenou mzdy, trvania pracovného pomeru alebo rozvrhnutia pracovného času, nie je to dôvod na výpoveď.

Skončenie pracovného pomeru

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže dôjsť k skončeniu pracovného pomeru:

• Dohoda: Dvojstranný úkon, ktorý vyžaduje súhlas oboch strán. Pracovný pomer sa skončí v deň uvedený v dohode. Ak zamestnanec s dohodou nesúhlasí, nemal by ju podpisovať.
• Výpoveď: Jednostranný úkon, ktorý musí byť doručený druhej strane písomne. Podpisom výpovede zamestnanec potvrdzuje jej prevzatie, ale nevyjadruje súhlas s jej obsahom.
• Skončenie v skúšobnej dobe: Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
• Uplynutie doby určitej: Ak je pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu, skončí sa uplynutím tejto doby.

Ochranná doba

Ochranná doba je obdobie, počas ktorého zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, aj keď existujú legitímne dôvody na ukončenie pracovného pomeru. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec v ochrannej dobe v prípade, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Novelou Zákonníka práce účinnou od 4. mája 2020 sa na účely § 64 Zákonníka práce posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného, aj zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Výpoveď zamestnancom počas PN

Právo zamestnanca podať výpoveď

Zákonník práce nezakazuje zamestnancovi podať výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu podľa § 67 Zákonníka práce. Súhlas zamestnávateľa na podanie výpovede z pracovného pomeru nie je potrebný. Skutočnosť, že zamestnanec je práceneschopný, nie je podstatná, lebo výpoveď z pracovného pomeru podáva zamestnanec a nie zamestnávateľ. Ak podáte výpoveď vy, potom sa vás nevzťahujú ustanovenia o zákaze výpovede v ochrannej dobe podľa § 64 Zákonníka práce.

Forma a doručenie výpovede

Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná. Odporúča sa doručiť ju osobne na pracovisku priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení, aby ste mali zaručené jej priame doručenie. Ak to nie je možné, výpoveď sa doručuje doporučenou poštou na aktuálnu adresu zamestnávateľa. Za účelom určenia začatia plynutia výpovednej doby je potrebné vedieť dátum doručenia výpovede. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Plynutie výpovednej doby

Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede zamestnávateľovi. Skutočnosť, že je zamestnanec práceneschopný, nemá vplyv na plynutie výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 62 ods. 7 ustanovuje, že výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Príklad: Ak podáte výpoveď (doručíte zamestnávateľovi) v mesiaci máj, výpovedná doba začne plynúť od prvého júna, bez ohľadu na to, či budete alebo nebudete PN. Ak Váš pracovný pomer ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok, tak Vaša výpovedná doba bude dvojmesačná a bude plynúť počas mesiacov jún a júl (v prípade výpovede počas mesiaca máj). V takom prípade Váš posledný pracovný deň bude 31. júla. Ak výpoveď doručíte do konca marca, tak výpovedná doba Vám začne plynúť od apríla a bude plynúť do konca mája a posledný májový deň skončí Váš pracovný pomer.

Dĺžka výpovednej doby pri výpovedi zo strany zamestnanca

Skontrolujte si, ako máte dohodnutú výpovednú dobu v pracovnej zmluve, pretože tá môže byť aj dlhšia ako podľa Zákonníka práce.

Dovolenka počas výpovednej doby

Ak si zamestnanec nestihol vyčerpať dovolenku, zamestnávateľ je povinný mu ju preplatiť v zmysle príslušných ustanovení. Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného.

Výpoveď zamestnávateľom počas PN

Zákaz výpovede v ochrannej dobe

Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je aj doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. To znamená, že počas PN je zamestnanec vo výpovednej ochrane a zamestnávateľ mu výpoveď doručiť nemôže. Zákaz výpovede platí aj v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Výnimky zo zákazu výpovede

Existujú výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať výpoveď aj počas PN. Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe:

• ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce,
• ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce alebo nespĺňa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise,
• ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Neplatnosť výpovede

Ak zamestnávateľ doručí zamestnancovi výpoveď počas trvania PN a nejde o vyššie uvedené výnimky, výpoveď je neplatná. V takom prípade je potrebné písomne oznámiť zamestnávateľovi, že výpoveď považujete za neplatnú a trvať na ďalšom zamestnávaní. Ak zamestnávateľ nereaguje alebo nesúhlasí, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce a upozorniť ho na preverenie postupu zamestnávateľa, alebo podať žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede. Na podanú sťažnosť je zamestnávateľ povinný bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Predĺženie výpovednej doby zamestnávateľom

Ak bola zamestnancovi daná výpoveď zamestnávateľom pred začiatkom ochrannej doby (t. j. pred začiatkom PN) a plynie mu výpovedná doba, táto výpovedná doba sa predlžuje o dobu trvania PN, pokiaľ zamestnanec neoznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. V takom prípade sa pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce.

Príklad: Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN.

Skončenie pracovného pomeru dohodou počas PN

Skončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN, ale vyžaduje si súhlas oboch strán. Dohoda musí byť písomná a musí obsahovať dátum skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec chce vyhnúť plynutiu výpovednej doby, je možné požiadať zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou k určitému dátumu. S tým by však musel zamestnávateľ súhlasiť nielen s ukončením, ale aj s navrhovaným dátumom skončenia.

Odstupné a odchodné

Odstupné

Nárok na odstupné má zamestnanec len vtedy, ak sa pracovný pomer skončí z organizačných dôvodov (zrušenie, sťahovanie zamestnávateľa, iná organizačná zmena) alebo z dôvodu straty schopnosti vykonávať doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie chorobou z povolania. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od toho, či sa pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou. Ak sa dohodnete, môžete dostať vyššie odstupné.

Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí mu odstupné. Ak zamestnanec odpracoval 16 rokov u tohto zamestnávateľa, má nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku.

Odchodné

Odchodné sa vypláca pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.

Práva a povinnosti počas PN

Povinnosti zamestnanca

Aj počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom a zdržiavať sa na určenom mieste. Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. "péenka").

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od jeho hrubej mzdy. Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ za prvých 10 dní PN, nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov.

Kontrola PN

Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať, či zamestnanec skutočne dodržiava liečebný režim. Hoci to nie je priamy nárok, zamestnávateľ môže od Sociálnej poisťovne žiadať preplatenie nemocenského pre zamestnanca po 10. dni PN.

Zmeny zamestnávateľa a PN

Pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (napr. zlúčenie zamestnávateľov) prechádzajú všetky práva a povinnosti na nového zamestnávateľa. To znamená, že aj počas PN prechádza pracovná zmluva na nového zamestnávateľa bez nutnosti podpisovať novú zmluvu. Nový zamestnávateľ však môže pristúpiť k organizačným zmenám, vrátane rušenia pracovných miest. Ak by sa Vaša pozícia rušila z organizačných dôvodov, zamestnávateľ by Vám mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ale opäť platí, že počas PN to nie je možné. Výpoveď by Vám mohol doručiť až po skončení PN a máte nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak by ste dostali výpoveď z organizačných dôvodov.

Dávka v nezamestnanosti

Po skončení pracovného pomeru sa odporúča zaevidovať sa na úrade práce. Ak spĺňate podmienku pre priznanie dávky v nezamestnanosti, odporúča sa zvážiť, či nepožiadať po skončení pracovného pomeru najskôr o dávku v nezamestnanosti, ktorú by ste poberali 6 mesiacov a až následne požiadať o predčasný starobný dôchodok, pričom by sa Vám krátil o nižšiu sumu.

tags: #zamestnanec #da #vypoved #pocas #pn