Domáce vzdelávanie v Nemecku: Prečo je zákonom zakázané a aké sú alternatívy

Hoci Vladimír Burjan, ktorý sa vzdelávaniu venuje celý svoj život, poukazuje na to, že školské systémy v mnohých krajinách západnej Európy nestíhajú držať krok s rýchlymi zmenami vo svete, a na Slovensku sa k týmto všeobecným problémom pridávajú aj špecifické ťažkosti, je zaujímavé pozrieť sa na krajiny, ktoré majú odlišné prístupy k vzdelávaniu. V Nemecku je napríklad domáce vzdelávanie zákonom zakázané.

V Nemecku je domáce vzdelávanie zakázané od roku 1918. Tento zákaz je hlboko zakorenený v nemeckej kultúre a spoločnosti. Nemecký štát verí, že má právo a povinnosť zabezpečiť, aby všetky deti dostali rovnaké vzdelanie a boli integrované do spoločnosti.

Mapa Nemecka s vyznačenými spolkovými krajinami

Dôvody zákazu domáceho vzdelávania v Nemecku

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je domáce vzdelávanie v Nemecku zakázané:

  • Povinnosť školskej dochádzky: Nemecko má povinnú školskú dochádzku, ktorá trvá zvyčajne 9 alebo 10 rokov. Cieľom tejto povinnosti je zabezpečiť, aby všetky deti získali základné vzdelanie a boli pripravené na život v spoločnosti.
  • Integrácia do spoločnosti: Nemecký štát verí, že škola je dôležitým miestom integrácie do spoločnosti. V škole sa deti učia spolupracovať, rešpektovať pravidlá a spoznávať rôzne kultúry a názory. Domáce vzdelávanie by mohlo viesť k izolácii detí a k ich nedostatočnej integrácii do spoločnosti.
  • Kontrola kvality vzdelávania: Nemecký štát chce mať kontrolu nad kvalitou vzdelávania. Školy sú kontrolované štátnymi orgánmi a musia dodržiavať stanovené štandardy. Pri domácom vzdelávaní by bolo ťažké zabezpečiť, aby deti dostávali kvalitné vzdelanie.
  • Ochrana detí: Nemecký štát sa obáva, že domáce vzdelávanie by mohlo viesť k zanedbávaniu alebo zneužívaniu detí. V škole sú deti pod dohľadom učiteľov a iných zamestnancov, ktorí by si mohli všimnúť prípadné problémy. Pri domácom vzdelávaní by bolo ťažšie odhaliť zanedbávanie alebo zneužívanie.

Overenie faktov: Nemecké školy | DW English

Nemecký školský systém

Školský systém v Nemecku (Bildungssystem) nie je jednotný. V štáte existuje 16 vzdelávacích systémov v jednotlivých spolkových krajinách, čiže osnovy a podmienky škôl sa môžu v spolkových krajinách líšiť. Hoci základná štruktúra platí pre celú krajinu, jednotlivé spolkové krajiny, ako napríklad Bavorsko, môžu mať svoje špecifiká. Školstvo je verejné a financované výlučne z verejných zdrojov okrem financovania výskumu na vysokých školách a univerzitách. Okrem verejného školstva existujú aj súkromné školy (napr. cirkevné).

Základná štruktúra nemeckého školstva

Školský systém v Nemecku je rozdelený do niekoľkých úrovní:

Predškolské vzdelávanie (Kindergarten / Kita)

  • Pre deti od 3 do 6 rokov.
  • Nie je povinné, ale veľmi rozšírené.
  • Pripravuje deti na základnú školu, učí základy sociálnych zručností a komunikácie.

Základná škola (Grundschule)

  • Povinná pre deti od 6 do 10 rokov (v Bavorsku často do 4. triedy).
  • Poskytuje všeobecné vzdelanie: matematiku, nemčinu, prírodovedu, hudbu a telesnú výchovu.

Schéma štruktúry nemeckého školského systému

Rozdelenie po základnej škole (Sekundarstufe I)

Po Grundschule sa žiaci delia podľa výkonu a záujmov do rôznych typov škôl. V Nemecku funguje tzv. trojškolský systém, kde žiaci majú od 7. do 10. ročníka (sekundárny stupeň) možnosť výberu jedného z troch typov škôl. Líšia sa medzi sebou v nárokoch kladených na žiakov a v rozdielnom dôraze na teóriu a prax. Na žiadnu z týchto typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky.

  • Hauptschule (hlavná škola): Trvá 5 - 6 rokov, vyučuje sa od 5. do 9. ročníka, niekedy aj do 10. Je určená pre menej nadané deti a pre deti, ktoré majú so štúdiom problémy. Deťom sa dostáva všeobecné vzdelanie a výuka jedného cudzieho jazyka (prevažne angličtiny). Po ukončení získavajú doklad o ukončení všeobecno-vzdelávacej školy (Erster allgemein bildender Schulabschluss, Hauptschulabschluss).
  • Realschule (reálna škola): Trvá 6 rokov, vyučuje sa od 5. do 10. ročníka. Od 7. ročníka je zameraná na predmety s ekonomickou špecializáciou a na anglický jazyk. Ukončenie štúdia je predpokladom pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách, gymnáziách, odborných gymnáziách a vyšších odborných školách. Po ukončení 16-roční žiaci získavajú doklad o ukončení strednej školy (Mittlerer Schulabschluss, Realschulabschluss).
  • Gymnasium (gymnázium): Štúdium na tomto type školy je najnáročnejšie a končí maturitou. Je 6-ročné (do 12.-13. ročníka, príprava na univerzitu). Absolventi gymnázia môžu zložiť maturitnú skúšku, ktorá je vstupenkou na všetky typy vysokých škôl. Študenti sa na maturitu pripravujú posledné tri roky štúdia na gymnáziu, zo 4 predmetov. Dva sú na pokročilej a dva na základnej úrovni. Do výsledného stavu maturitnej skúšky sa započítavajú výsledky skúšok i známok z maturitných predmetov, ktoré mal študent na vysvedčení v priebehu celého posledného trojročného cyklu štúdia. K dispozícii sú tzv. všeobecno-vzdelávacie gymnázium (Allgemein bildendes Gymnasium) a nadstavbové gymnázium (Aufbaugymnasium) s prehĺbenou podporou žiakov nadaných v hudobnej, umeleckej alebo športovej oblasti. Existuje ešte aj odborné gymnázium (Berufiches Gymnasium), pre žiakov s ukončeným stredným vzdelaním (najmä z reálnych škôl).
  • Gesamtschule (integrovaná škola): Spája viaceré typy škôl.

Sekundárne vzdelávanie (Sekundarstufe II)

Gymnázium alebo odborné školy (Berufsschule) pripravujú študentov na maturitu (Abitur) alebo odborné povolania.

K menej využívanému typu škôl patrí škola pre menej „nadané“ deti. Býva tiež nazývaná ako zbytková škola (Restschule). Poskytuje základné všeobecné vzdelávanie a umožňuje prístup k príprave na povolanie (duálne odborné vzdelávanie) i na ďalšie vzdelávanie.

Špecifiká školstva v Bavorsku

Bavorsko má niektoré špecifiká, ktoré sa líšia od iných spolkových krajín:

  • Predĺžená povinná školská dochádzka: Niektoré školské stupne trvajú o rok dlhšie, najmä Gymnázium (G8 vs. G9).
  • Výber typu školy už po 4. triede: Žiaci musia rozhodnúť, či pôjdu na Hauptschule, Realschule alebo Gymnasium.
  • Silný dôraz na odborné vzdelávanie: Bavorsko je známe svojím systémom duálneho vzdelávania, kde žiaci kombinujú odborné školenie s praxou v podniku.

Povinná školská dochádzka a dĺžka vzdelávania

  • Povinná školská dochádzka: 9-10 rokov, od 6 do 18 rokov v závislosti od typu školy a federálnej krajiny.
  • Abitur: Maturita, ktorá umožňuje štúdium na univerzite.
  • Dôraz na odborné vzdelanie: Po základnej škole môžu študenti pokračovať v odborných školách alebo využiť kombináciu učňovského vzdelávania a práce (duálne vzdelávanie).

Organizácia vyučovania a mimoškolské aktivity

Vyučovanie sa začína v každej spolkovej krajine do 08.00 hod. a trvá približne do 13.30 hod. Prestávky sú v jednotlivých krajinách rozlične organizované, pohybujú sa od 5 do 20 minút. Najčastejšie sa vyskytuje systém dvoch vyučovacích 45-minútových hodín bez prestávky po sebe, po ktorých nasleduje 20-minútová prestávka. V triede je približne od 20 do 27 žiakov, za ktorých je zodpovedný triedny učiteľ (iba do 10. ročníka). Vyučovacie miestnosti sa počas dňa viackrát menia.

Každá spolková republika má aj iné termíny prázdnin a iný počet voľných dní. Spoločné sú len celoštátne sviatky. Začiatok nového školského roka je tiež odlišný.

Tradičné rodičovské združenia v Nemecku neexistujú. Výsledky jednotlivcov sa nekonkretizujú a počas roka sa konajú individuálne sedenia s učiteľom. Súkromné informácie sa prísne strážia a ani deti si medzi sebou nehovoria známky. Rodičia sa stretávajú na triednych stretnutiach, kde si vymieňajú skúsenosti a postrehy ohľadom školy, učiteľov a výchovy detí.

Školy každoročne usporadúvajú mnoho mimoškolských aktivít, ako napríklad benefičné koncerty, divadelné predstavenia, zbierky, rôzne slávnosti, bazáre a športové akcie, na ktorých sa zúčastňujú nielen žiaci a rodičia, ale aj iní príbuzní. Na tieto účely slúžia školské zbory, kapely, spevokoly, orchestre, krúžky a organizácie.

Výber predmetov a učebné pomôcky

Nemecké školstvo je finančne dobre zabezpečené. Učebné pomôcky a vybavenie sú na vysokej technickej úrovni a práca s počítačmi a výpočtovou technikou je samozrejmosťou. Angličtina je od 5. ročníka povinná a na výber je ešte francúzština, latinčina, španielčina či taliančina. V 7. triede pribúda druhý cudzí jazyk. Okrem jazykov sa dá voliť aj medzi informatikou a biológiou, katolíckym či evanjelickým náboženstvom. Učebnice a učebné pomôcky sú takisto rozdielne.

Známkovanie

Skúšanie študentov prebieha zväčša písomne, vo forme kontrolných prác. Ústne odpovede sú priamo z lavice. Pred tabuľou sa odpovedá zväčša až vo vyšších ročníkoch. V takmer každom predmete je možné nazbierať najviac 3 - 4 známky za polrok. Najväčší vplyv na známku ma ústna aktivita a spolupráca žiakov na hodinách. Na konci školského polroka žiaci dostávajú tzv. ústnu známku, ktorá je najdôležitejšia a zahrňuje výkon a prácu študenta počas vyučovania. Žiaci sú počas hodiny vedení k vytváraniu vlastných postojov a názorov, ktoré musia byť opodstatnené faktami (najmä dejepis, nemčina, angličtina, politika). Počas hodiny sa zadáva veľa úloh na skupinovú prácu, domáce úlohy málokedy.

Nemecko má jednotnú stupnicu známkovania, 6-stupňovú. Od 1 do 6, kde 6 je najhoršia známka. Od 11. triedy je používaný bodový systém; žiaci sú ohodnotení bodmi od 0 do 15.

Maturita v Nemecku

Maturitná skúška je vstupenkou na všetky typy vysokých škôl. Maturita získaná na gymnáziu je v Nemecku považovaná za prestížnu skúšku. Študenti sa na ňu pripravujú zo 4 predmetov posledné 3 roky štúdia. Dva sú na pokročilej (Leistung) a dva na základnej úrovni (Grund). Maturitu môžu zložiť jedine tí študenti, ktorí najmenej 2 roky súvisle študovali nasledujúce predmety: nemecký jazyk, cudzí jazyk, matematiku. Z jedného predmetu môže byť skúška vykonaná ústne namiesto písomne. Do výsledného stavu maturitnej skúšky sa započítavajú výsledky skúšok i známok z maturitných predmetov, ktoré mal študent na vysvedčení v priebehu celého posledného trojročného cyklu štúdia. Maturitné vysvedčenie je jediné kritérium pri prijímaní študentov na vysoké školy. Doplňujúce podmienky sa vzťahujú iba k výnimočným a žiadaným odborom ako je medicína, veterina, farmácia, právo, IT, štatistika.

Vysokoškolské vzdelávanie

Školský systém v Nemecku z pohľadu vysokoškolského vzdelávania poskytuje celkom 331 vzdelávacích inštitúcií, z toho je 117 univerzitného charakteru, 158 vyšších odborných škôl a 56 vysokých umeleckých škôl. V Nemecku existuje niekoľko typov vysokoškolského štúdia:

  • Univerzity (Universitäten): Medzi univerzitné odbory patrí medicína, prírodné vedy, technické vedy, humanitné vedy, právo, teológia, ekonómia, sociálne vedy, pedagogika a poľnohospodárske a lesnícke vedy. Štúdium je delené na semestre. Semester trvá 6 mesiacov. Zimný semester začína v septembri/októbri a letný semester v marci/apríli. Priemerná dĺžka univerzitného štúdia je 8 až 12 semestrov (v prípade bakalára 6 až 8 semestrov). Univerzitné štúdium sa končí získaním diplomu, štátnej skúšky alebo udelením titulu Magister Artium - M. A. Okrem toho čoraz viac univerzít umožňuje získať medzinárodne uznávané tituly Bachelor/Bakkalaureus alebo Master.
  • Vysoké školy umelecké: Pripravujú budúcich umelcov. Sú väčšinou štátne, najčastejšie hudobného smeru.
  • Vyššie odborné školy (Fachhochschulen): Tieto školy v Nemecku ponúkajú plnohodnotné vysokoškolské štúdium s dosiahnutím akademického titulu. Rozdiel medzi klasickou univerzitou a vyššou odbornou školou je v poňatí štúdia. To je na tomto type školy orientované viac prakticky v menších skupinkách. Prázdniny bývajú kratšie ako na univerzitách. Vyššie odborné školy pripravujú akademicky vzdelaných absolventov s praxou v technických profesiách, podnikovom hospodárstve, v oblasti dizajnu a v sociálnej oblasti.
  • Pedagogické školy: Za učiteľa môžete študovať na pedagogických školách alebo univerzitách, kde pedagogické odbory majú označenie Lehramt. Školy sa členia podľa ďalšieho študentovho pôsobenia.

Dôležité informácie pre rodičov a expatov

Nemecký školský systém je rozmanitý, flexibilný a ponúka množstvo možností podľa schopností, záujmov a budúcich plánov žiaka.

  • Jazyková podpora: Mnohé školy poskytujú kurzy nemčiny pre cudzincov (Deutsch als Zweitsprache, DaZ).
  • Prijímanie detí do školy: Zvyčajne je potrebný doklad o veku a zdravotná dokumentácia.
  • Školské pomôcky: Väčšinou si rodičia kupujú učebnice, ale niektoré školy ich poskytujú.
  • Prázdniny: Nemecké školy majú veľa štátnych prázdnin, ktoré sa líšia podľa spolkových krajín.

Ilustrácia rodičov s deťmi pred školou v Nemecku

Školské systémy pre medzinárodných žiakov

  • International Schools / bilingválne školy: Pre rodiny expatov sú dostupné školy s angličtinou alebo inými jazykmi.
  • Výhody: Prispôsobené medzinárodným žiakom, uľahčujú integráciu a často poskytujú medzinárodné maturitné skúšky (IB Diploma).

Predškolská starostlivosť v Nemecku

Predškolská výchova je dobrovoľná. Materská škola (Kindergarten) je určená pre deti vo veku 3-6 rokov, avšak otvárajú sa aj pre mladšie deti. Samostatné jasle sa v Nemecku prakticky nevyskytujú. Podľa upravenej legislatívy má od augusta 2013 nárok na miesto v materskej škole dieťa od jedného roku. V mnohých mestách tým pádom vyrástli nové škôlky, prípadne staré rozšírili svoje priestory. Materské školy sú rozdelené na katolícke, evanjelické, škôlky Červeného kríža a mestské škôlky. Poplatok závisí od príjmu rodičov (cca 150 eur). V súkromných škôlkach sú ceny jednoznačne vyššie (400 - 500 eur). Škôlky sú otvorené od 7,00 do 17,00 hod.

Organizácia v materských školách

Systém kladie dôraz na kvalitu učiteľov. Aby pedagóg v Nemecku mohol samostatne učiť, musí absolvovať ročnú prax v škôlke. Praktikanti prichádzajú do škôlky ako pomocné sily, za nižší plat ako majú učiteľky. Pomáhajú, kde treba a zároveň získavajú skúsenosti. V jednej skupine (triede) je okolo 20 detí a 2 učiteľky. V skupinách s menšími deťmi (do 3 rokov) je 10 - 15 detí. Spia len najmenšie deti. Osobitná miestnosť ako spálňa neexistuje. Spí sa na matracoch v triede - herni. Do pyžamka sa neprezliekajú. Jedenkrát do týždňa majú telesnú výchovu. Deti skrinky nemajú, svoje veci si vešajú na háčiky pred triedou. Čo sa týka edukácie, ide skôr o celodenné hranie, neorganizované. Voľná výchova a dobrovoľnosť rozhodovania nadovšetko.

Vo väčšine škôlok sa nevarí a deti si často nosia jedlo z domu. V mnohých škôlkach sú zvykom napríklad aj veľké misy ovocia. Deti si z nej berú to, na čo majú chuť. Jedálne tiež často chýbajú, deti jedia rovno v triede. Škôlka sa upratuje až, keď deti odídu domov, po 17-tej hodine.

Aktivity mimo škôlky

Niektoré škôlky organizujú letný festival, na ktorom deti dobrovoľne ukážu, čo si nacvičili. Zaujímavý program pre deti je aj stanovanie s ockom alebo krátke výlety autobusom do blízkeho okolia. V škôlkach fungujú aj tzv. dobrovoľné putovné skupiny, ktoré idú na prechádzku mimo materskej školy a zvyčajne sa vracajú až na obed. Cieľom môže byť park, statok alebo iné zaujímavé prvky v okolí MŠ. Pre zaistenie bezpečnosti vypomáhajú rodičia. Tí sú aj častými iniciátormi založenia putovnej skupiny, vymyslia program, časový harmonogram, plán cesty.

Čoraz častejšie v programe nemeckých predškolákov figuruje program „Lesné dni“. Ide o deň strávený v lese, podľa pravidla „za každého počasia“. Program úzko spolupracuje s Lesnými materskými škôlkami, ktoré sú alternatívou predškolského vzdelávania zahrňujúcou najmä aktivity vonku. Namiesto oploteného ihriska majú voľnú prírodu.

Lesné škôlky

V Nemecku je tradícia lesných škôlok už 30 rokov. K ich rýchlemu rozšíreniu prispelo aj legislatívne uznanie a s tým spojené štátne financovanie. V súčasnosti sa v Nemecku nachádza viac ako 1000 lesných škôlok, ich počet stále rastie. Rozhodujúce sú financie - nízke náklady na zariadenia a prevádzku a najmä záujem zo strany rodičov. Jediné zázemie, ktoré deti majú, je jedna malá maringotka alebo stan, zrub, típí, jurta. Lesné škôlky, ktoré chcú mať aj popoludňajšiu činnosť (spanie, krúžky), musia mať zo zákona zázemie v pevnej stavbe (buď v budove klasickej MŠ alebo ich vlastnej budove).

Deti vo vhodnom oblečení na celodenný pobyt vonku a s batohmi sa stretávajú okolo 8,30, aby vyrazili do lesa. Buď pešo, na bicykloch alebo odrážadlách. Celé premiestňovanie má svoj systém a poriadok. Na vozíčkoch majú pripravené hračky, lekárničku, náradie - pílky, kladivká, lopaty, nože. Majú tam aj kufríky s lupami, knihami, doskami a pastelkami. O deti sa starajú 3 pedagógovia a dvaja praktikanti.

Ilustrácia detí v lesnej škôlke v Nemecku

Finančná podpora pre rodiny v Nemecku

Rodičovský príspevok za posledné roky v Nemecku značne vzrástol. Má finančne odľahčiť mladé rodiny, aby sa mohli obaja rodičia starať o novorodenca. Je vyplácaný matke a otcovi maximálne 14 mesiacov. Predstavuje 67 % predchádzajúceho príjmu, maximálne však do výšky 1800 € mesačne. Minimálny rodičovský príspevok je 300 €. Jeden z rodičov môže pre seba žiadať najviac 12 mesiacov a dva ďalšie mesiace sú pre druhého rodiča. Pri viacnásobnom pôrode (dvojčatá a viac) dostanú rodičia k rodičovskému príspevku ďalších 300 eur. Ak majú 2 deti mladšie ako 3 roky alebo 3 deti mladšie ako 6 rokov, dostanú prémiu o 10% viac na každé dieťa.

Detské prídavky sú určené pre všetky deti do 18 rokov. Deťom, ktoré sa ďalej vzdelávajú, sa tento príspevok vypláca do 27. roka života a pre deti bez pracovného miesta do 21 rokov. Buď sa to vypláca ako dávka alebo formou daňovej dávky (znižuje sa ročná čistá daň z príjmu po zdanení).

Návrat žien do práce a dostupnosť starostlivosti o deti

Ak v Nemecku mamičky pred nástupom na materskú a rodičovskú dovolenku pracujú, zamestnávateľ je im povinný minimálne 2 roky držať dané pracovné miesto. Po dohode so zamestnávateľom je možné popri rodičovskej dovolenke pracovať na čiastočný pracovný úväzok.

Jasle sú v Nemecku dosť drahé a mesačný poplatok sa vypočítava z príjmu rodičov. Dieťa treba veľmi skoro zapísať na listinu čakateľov. Imitáciou jaslí sú tzv. denné mamy, ktoré musia absolvovať špeciálne kurzy a mať na túto činnosť povolenie. Denné mamy sa starajú väčšinou o viac detí vo veku do 3 rokov, takže sú to také súkromné jasle.

tags: #zakonom #zakazane #domace #vzdelavanie #v #nemecku