Starostlivosť o chorého člena rodiny je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje nielen fyzické a psychické nasadenie, ale aj znalosť právnych predpisov. Slovenský Zákonník práce a zákon o sociálnom poistení poskytujú zamestnancom určité možnosti a nároky v prípade, že sa potrebujú postarať o svojich blízkych. Tento článok komplexne rozoberá problematiku starostlivosti o chorého člena rodiny v kontexte Zákonníka práce, vrátane nároku na pracovné voľno, ošetrovné a ďalšie súvisiace aspekty.
Právny rámec starostlivosti o člena rodiny
Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v ustanoveniach Zákonníka práce (ZP), konkrétne v § 141, ktorý upravuje dôležité osobné prekážky v práci. Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov, respektíve dôvodov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou, prípadne bez náhrady mzdy. Pre posúdenie nárokov zamestnanca sú podstatné dôležité osobné prekážky v práci upravené v § 141 ods. 1.
Dôležité osobné prekážky v práci
Podľa § 141 ods. 1 ZP, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas:
- Jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.
- Materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 ZP).
- Karantény.
- Ošetrovania chorého člena rodiny.
- Starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Definícia rodinného príslušníka
Zákonník práce definuje rodinného príslušníka v § 40 ods. 5. Za rodinného príslušníka sa považuje manžel, manželka, vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič zamestnanca, jeho manžel, manželka, súrodenec zamestnanca a manžel jeho súrodenca, ako aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Dôležité je, že ak zamestnanec žije s partnerom v spoločnej domácnosti, aj keď nie sú manželia, považujú sa v zmysle § 40 ods. 5 ZP za rodinných príslušníkov, ak majú spoločného potomka.
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna (§ 144 ZP). Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zdravotnícke zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Pracovné voľno pri starostlivosti o člena rodiny
Zákonník práce rozlišuje medzi plateným a neplateným pracovným voľnom pri starostlivosti o člena rodiny.
Platené voľno
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno) v nasledovných prípadoch:
- Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca: Na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
- Sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie: Pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie. Platí to pre sprevádzanie dieťaťa, manžela/manželky alebo iného rodinného príslušníka. Pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času. Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.
- Úmrtie rodinného príslušníka:
- Pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
- Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
- Pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
Neplatené voľno
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) v nasledovných prípadoch:
- Vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca: Na nevyhnutne potrebný čas, po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku.
- Svadba: Na svadbu dieťaťa alebo rodiča.
- Nepredvídané prerušenie dopravy: Na nevyhnutne potrebný čas pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
Ošetrovné ako dávka sociálneho poistenia
Okrem pracovného voľna má zamestnanec, ktorý sa stará o chorého člena rodiny, za splnenia určitých podmienok nárok na ošetrovné, čo je dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou.
Podmienky nároku na ošetrovné
Nárok na ošetrovné má zamestnanec, ktorý:
- Je nemocensky poistený.
- Ošetruje chorého člena rodiny alebo sa stará o dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom) z dôvodu choroby, úrazu, karantény alebo uzavretia školy/škôlky.
- Nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania/starostlivosti.
Člen rodiny pre účely ošetrovného
Pre účely ošetrovného sa za člena rodiny považuje:
- Príbuzný v priamom rade (rodič, dieťa, starý rodič, vnuk).
- Súrodenec.
- Manžel/manželka.
- Rodič manžela/manželky.
- Osoba, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Dĺžka a výška ošetrovného
- Krátkodobé ošetrovné: Poskytuje sa maximálne 14 kalendárnych dní.
- Dlhodobé ošetrovné: Poskytuje sa maximálne 90 kalendárnych dní, ak ide o ošetrovanie osoby po prepustení z nemocnice z dôvodu závažnej poruchy zdravia alebo o paliatívnu starostlivosť.
- Výška ošetrovného: 55 % denného vymeriavacieho základu.
Žiadosť o ošetrovné
Na uplatnenie nároku na ošetrovné je potrebné predložiť Sociálnej poisťovni:
- Žiadosť o ošetrovné, ktorú potvrdí lekár ošetrovanej osoby.
- V prípade ošetrovania dieťaťa z dôvodu uzavretia školy/škôlky aj potvrdenie o uzavretí zariadenia.
Riešenie konkrétnych situácií
Sprevádzanie družky/druha k lekárovi
V úvode spomínaná situácia sa týkala nároku partnera na pracovné voľno so mnou, družkou, keďže nie sú manželia. Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce, ak žijete s partnerom v spoločnej domácnosti a máte spoločné dieťa, považujete sa za rodinných príslušníkov. V takom prípade má partner nárok na sprevádzanie družky k lekárovi, ak sú splnené podmienky uvedené v § 141 ods. 2 písm. a) ZP (nevyhnutne potrebný čas, ktorý nebol možné zabezpečiť mimo pracovného času).
Postup v prípade neuznania nároku:
- Informovať zamestnávateľa: Písomne informovať zamestnávateľa o spoločnej domácnosti a predložiť doklady (napr. kópiu občianskeho preukazu s rovnakým trvalým pobytom, rodný list spoločného dieťaťa).
- Kontaktovať právnika: Ak zamestnávateľ naďalej odmieta uznať nárok, odporúča sa kontaktovať právnika, ktorý posúdi situáciu a poradí, ako postupovať ďalej.
- Národný inšpektorát práce: V prípade pretrvávajúceho problému je možné kontaktovať príslušný Národný inšpektorát práce.
Opatrovateľské voľno
Zákonník práce nepozná inštitút "opatrovateľského voľna". Ak sa zamestnanec potrebuje dlhodobo starať o člena rodiny, môže požiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy (§ 141 ods. 3 písm. c) ZP) alebo zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie.
Pracovné voľno pri úmrtí rodinného príslušníka
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka v rozsahu uvedenom vyššie (v závislosti od stupňa príbuzenstva). Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou. Dni voľna sa čerpajú podľa potreby zamestnanca, pričom jeden deň sa spravidla čerpá v deň pohrebu a druhý deň podľa potreby na vybavenie záležitostí súvisiacich s pohrebom (napr. deň pred alebo po pohrebe).
Sprevádzanie otčima k lekárovi
Nárok na sprevádzanie k lekárovi sa týka iba rodinného príslušníka daného zamestnanca, ako ho definuje § 40 ods. 5 ZP. Vyšetrenie a ošetrenie v zdravotníckom zariadení patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci rovnako ako sprevádzanie do zdravotníckeho zariadenia. V praxi to znamená, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno.
Pracovné voľno má byť poskytnuté na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Podľa Národného inšpektorátu práce sa okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.
V zmysle ust. § 141 ods. 2 písm. a) ZP, pri prekážke v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení, sa na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku považuje za jeden deň čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
V prípade, ak ide o neplnoletú osobu, je podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva okrem písomného informovaného súhlasu aj písomný informovaný súhlas zákonného zástupcu neplnoletej osoby po predchádzajúcom poučení.
Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci s cieľom predĺženia života, zvýšenia kvality života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Neodkladná zdravotná starostlivosť je poskytovaná osobe pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.
Biomedicínsky výskum je získavanie a overovanie nových biologických, medicínskych a ošetrovateľských poznatkov na človeku.
Pôrodná asistencia je zdravotná starostlivosť pôrodnej asistentky o ženu a dieťa počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia.
Dlhodobá zdravotná starostlivosť je poskytovaná osobe s obmedzenou funkčnosťou s cieľom zlepšenia kvality života a podporenia samostatnosti.
Následná zdravotná starostlivosť sa poskytuje po akútnej alebo neodkladnej starostlivosti s cieľom obnovenia kognitívnych, telesných a duševných funkcií.
V prípade mimoriadnej situácie, ako bola pandémia COVID-19, boli novelizované ustanovenia Zákonníka práce, ktoré predpokladajú prednostnú aplikáciu novonavrhovaných ustanovení. Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky vopred a ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca počas karanténneho opatrenia alebo izolácie.
tags: #zakonnik #prace #starostlivost #o #nemocneho