Doktorandské štúdium a nárok na nemocenské dávky: Komplexný sprievodca

Doktorandské štúdium predstavuje významný krok v akademickej kariére, avšak prináša so sebou aj množstvo otázok týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia a nároku na rôzne dávky, najmä v kontexte rodičovstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto aspektoch, s dôrazom na aktuálne legislatívne zmeny a praktické rady pre študentov doktorandského štúdia na Slovensku.

Postavenie doktoranda v dennej forme štúdia

Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách trvá doktorandské štúdium v dennej forme najmenej tri a najviac štyri roky, externe najviac päť rokov. Doktorand je uchádzač o udelenie doktorského titulu, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, pripravujúci sa na vykonanie skúšok a obhajobu kandidátskej dizertačnej práce. Doktorand v dennej forme štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia má nárok na štipendium, ktoré začne poberať po zápise na štúdium. Výška štipendia sa stanovuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

Doktorandské štúdium ako štúdium 3. stupňa

Podľa § 2 ods. 5 Zákona o vysokých školách (ZVŠ) je doktorandský študijný program študijným programom 3. stupňa. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.

Zmeny v postavení doktoranda od roku 2007

Novelizáciou ustanovení ZVŠ zákonom č. 363/2007 Z. z. sa zmenilo postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. septembra 2007 nemá postavenie zamestnanca. Táto zmena mala zásadný vplyv na sociálne a zdravotné poistenie doktorandov.

Od 1. 1. 2008 nie je doktorand v dennej forme doktorandského štúdia považovaný za zamestnanca aj podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Vysoká škola sa na účely zdravotného poistenia nepovažuje za jeho zamestnávateľa. Z doktorandského štipendia sa poistné na zdravotné poistenie neplatí. Doktorandi v dennej forme štúdia sú poistencami štátu rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia prvého a druhého stupňa.

Sociálne a zdravotné poistenie doktorandov

Povinnosti vysokej školy

Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov.

Zdravotné poistenie a poistenci štátu

Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o zdravotnom poistení (ZZP), sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 7 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.

Dôležité podmienky pre platenie poistného štátom:

• Nezískanie už vzdelania 3. stupňa.
• Nedovŕšenie veku 30 rokov.

Ak doktorand nespĺňa aspoň jednu z podmienok pre platenie zdravotného poistenia štátom a nie je zdravotne poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, musí poistné za zdravotné poistenie v súlade s § 11 ods. 2 ZZP platiť ako samoplatiteľ.

Sociálne poistenie a doktorandi

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení doktorand v dennej forme štúdia nie je považovaný za zamestnanca. Vysoká škola sa na účely sociálneho poistenia nepovažuje za jeho zamestnávateľa. Znamená to, že doktorand nie je povinne poistený v žiadnom druhu sociálneho poistenia.

Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandom nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia.

Dobrovoľné poistenie ako riešenie

Ak doktorand má záujem, môže uzatvoriť dobrovoľné sociálne poistenie, a to na všetky druhy sociálneho poistenia. Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Dobrovoľné poistenie vzniká dňom prihlásenia sa na toto poistenie a zaniká odo dňa odhlásenia sa.

Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia.

Kto sa môže poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
• Dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v Sociálnej poisťovni môže byť policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
• Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom.
• Invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
• Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
• Osoba, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.

Materská a rodičovská dovolenka: Možnosti pre doktorandky

Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok.

Podmienky nároku na materské

Podľa § 48 ods.1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa (od 1. januára 2010 vo výške 164,22 eura), ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z.

Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia. Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky.

Výnimky a možnosti pre študentky

Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne. Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Započítanie obdobia štúdia od roku 2024

Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.

Dôležité termíny a podmienky:

• Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).
• Nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom.

To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Praktické príklady a situácie

Do odpracovaných dní sa bude počítať aj obdobie štúdia, ak úspešne dokončili strednú alebo vysokú školu. Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Nárok majú tí, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Obzvlášť špecifickou skupinou sú doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek. Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.

Príklady pre lepšie pochopenie:

• Príklad 1: Žena úspešne dokončí strednú školu v máji, od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.
• Príklad 2: Žena v máji úspešne dokončí strednú školu, počas leta si nájde prácu a v septembri nastúpi na vysokú školu a bude pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium.

Výpočet materského

Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov. Samotná materská pre študentky sa bude vo väčšine prípadov počítať z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten sa používa vtedy, keď niekto nie je zamestnaný dlhodobo alebo je na péenke. Pri výpočte sa totiž spravidla používa mzda, ktorú žena zarábala v predchádzajúcom roku.

Výška materského sa potom počíta ako 75 percent z vymeriavacieho základu. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.

Materská pre otca

Na materskú môže nastúpiť otec dieťaťa, pričom matka je povinná byť na materskej 14 týždňov dokopy, pričom matka si musí vybrať prvých 6 týždňov po pôrode (zvyšných 8 týždňov materskej si matka musí vybrať do uplynutia 34 týždňov odo dňa vzniku nároku na materskú). Potom môže nastúpiť na "materskú" dovolenku otec, ale zároveň nesmie mať iný príjem (počas rodičovskej dovolenky je tento súbeh možný, ale počas materskej nie). Príjem otca počas materskej sa nesleduje iba v prípade, že otec je SZČO. Ak je otec zamestnanec, tak v zákone sa píše o absencii príjmu, t.z. žiadny príjem zo zamestnania. Takže, ak je otec riadnym zamestnancom, tak na materskú môže ísť z 34 týždňov 20 (zvyšných 14 matka, iba v prípade, že by zomrela alebo bola vážne chorá, tak sa to mení). Tých 20 týždňov však nemôže pracovať a teda ani nemá príjem, pričom materská je vždy menej ako plat.

Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Je dôležité prerátať, či sa oplatí manžela poslať na materskú.

Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je dávka, ktorú nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a nie je nijako viazaná na predchádzajúce odvody do sociálnej poisťovne (preto rodičovský príspevok môžu poberať všetci bez ohľadu na to koľko prispeli do odvodového systému sociálnej poisťovne).

Kombinácia štipendia a rodičovského príspevku:

• Ak doktorandka preruší štúdium, má nárok len na rodičovský príspevok.
• Ak sa vráti do školy, bude dostávať štipendium aj rodičovský príspevok.

Veľa závisí od školiteľa, či to bude akceptovať, ak doktorandka pokračuje v štúdiu bez prerušenia.

Ďalšie aspekty doktorandského štúdia

Daňové aspekty doktorandského štúdia

Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o dani z príjmov (ZDP), je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.

Nezaopatrené dieťa a daňový bonus

ZoPD nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolského štúdium 1. a 2. stupňa.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.

Dovolenka a pracovnoprávne nároky

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.

Vplyv na ďalší pracovnoprávny vzťah

Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.

Snahy o zlepšenie sociálnych podmienok doktorandov

Sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia sa môžu zlepšiť. Poslanci z klubu Progresívne Slovensko (PS) Simona Petrík a Dávid Dej chcú v rámci novely zákona o sociálnom poistení, ktorú už predložili do parlamentu, budúcich doktorandov nemocensky a dôchodkovo poistiť. Novela garantuje študentom nárok na materské a započítava im tieto roky do dôchodkových nárokov bez ohľadu na podmienku absolvovania daného stupňa štúdia.

Zároveň im priamo prispieva ku skvalitneniu podmienok štúdia, keďže odstraňuje nepriamy tlak na študentov byť zároveň v zamestnaneckom pomere pre vznik povinného nemocenského a starobného dôchodkového poistenia, vďaka čomu sa môžu naplno venovať vede. Zmena sa bude týkať všetkých študentov v dennej forme doktorandského štúdia, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť. Celková výška sociálnych odvodov, ktorú za študentov štát zaplatí, bude predstavovať výdavky vo výške 7 až 8 miliónov eur ročne v priebehu nasledujúcich štyroch rokov.

Aktuálna situácia doktorandov a sociálne zabezpečenie

Študenti doktorandského štúdia vykonávajú rozsiahle činnosti, ktoré by v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce boli na pomedzí štvrtého až piateho stupňa náročnosti práce, a teda samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj počítanie odpracovaných rokov v starobe či finančná pomoc pri tehotenstve a následnom materstve prostredníctvom materského. Formálne označenie doktorandov ako „študentov“ by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Predkladatelia zastávajú názor, že jedným z kľúčových sociálnych nástrojov na podporu najtalentovanejších študentiek a študentov je priznanie nároku na materskú. Študenti sa tak budú môcť venovať vede, no zároveň nebudú odkladať rodičovstvo.

Návrh novely zákona o sociálnom poistení

„Navrhovaná novela zákona chce motivovať ženy stať sa matkami v čase adekvátneho reprodukčného veku, pričom odstraňuje nedostatky novely zákona o sociálnom poistení z roku 2023, tým že zo študentov III. stupňa štúdia vytvára povinne nemocensky a dôchodkovo poistené osoby,“ uvádzajú opoziční poslanci v dokumente. Stiahnutý návrh chcel dosiahnuť práve to, aby status študenta nebránil ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Po jeho úspešnom prijatí by boli aj oni povinne nemocensky poistení, rozšíril by sa osobný rozsah dôchodkového poistenia a ich štipendium by nebolo ani prekážkou pri nároku na nemocenskú dávku.

tags: #doktorandske #studium #a #vyplacanie #pn