Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z., je kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky pre zamestnancov, ako aj chrániť ich pred svojvoľným prepustením. Okrem toho, Zákonník práce kladie dôraz na povinnú starostlivosť o zamestnanca, ktorá zahŕňa širokú škálu opatrení zameraných na ochranu zdravia, bezpečnosti a celkového blaha zamestnancov.
Základné princípy starostlivosti o zamestnancov
Zákonník práce vychádza z niekoľkých základných princípov, ktoré tvoria základ povinnej starostlivosti o zamestnancov:
- Právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania: Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
- Rovnaké zaobchádzanie: Zákonník práce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
- Právo na mzdu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, odpočinok a zotavenie: Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci.
- Ochrana života a zdravia pri práci: Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov
Zákonník práce ukladá zamestnávateľom celý rad povinností, ktorých cieľom je zabezpečiť starostlivosť o zamestnancov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)
Ustanovením § 147 ods. 1 Zákonníka práce sa upravuje najzákladnejšia povinnosť zamestnávateľa - sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. V rámci nej je povinný vykonávať všetky nevyhnutné opatrenia vrátane opatrení na prevenciu rizík, na zabezpečovanie vhodného systému na riadenie ochrany práce a na zabezpečovanie potrebných prostriedkov, a to finančných, materiálnych, personálnych a iných. V súlade s týmto ustanovením musí potrebné opatrenia sústavne vykonávať každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo len jedného zamestnanca, a to pri všetkých ním zabezpečovaných činnostiach a súčasne zásadne vždy vopred tak, aby sa zaručil požadovaný stupeň ochrany telesnej a duševnej integrity zamestnanca.
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú podrobnejšie rozpracované v ďalších ustanoveniach Zákonníka práce a súvisiacich predpisoch. Medzi kľúčové patrí:
- Sústavné zaisťovanie BOZP: Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Sústavnosť znamená, že otázka bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je trvalá otázka a nie je možné v určitom čase nezabezpečovať zamestnancom bezpečnosť a ochranu ich zdravia.
- Prevencia: Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia v oblasti prevencie, ktoré majú za cieľ predchádzať rizikám a nebezpečenstvám pri práci.
- Posudzovanie rizík a vypracovanie koncepcie BOZP: Zamestnávateľ je povinný písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania. Toto sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1.
- Informovanie a pokyny pre zamestnancov: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 8 písm. a) až c).
- Oboznámenie s pracovným poriadkom: Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný.
- Oboznámenie mladistvých zamestnancov: Zamestnávateľ je tiež povinný oboznámiť mladistvého zamestnanca alebo jeho zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
- Spolupráca so zástupcami zamestnancov: Zamestnávateľ je povinný spolupracovať so zástupcami zamestnancov, prípadne sa s nimi dohodnúť, resp. ich informovať o opatreniach v oblasti ochrany práce.
- Znalosť predpisov BOZP: Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Uvedené znamená, že pred zaradením zamestnanca na výkon práce má byť poučený o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiacich s prácou, ktorú má vykonávať.
Druhy opatrení na zaistenie BOZP
Povaha, množstvo a kvalita opatrení, ako aj spôsob ich zabezpečovania sú determinované charakterom práce, veľkosťou podniku, počtom zamestnancov a inými jeho charakteristikami. Zákonník práce v § 146 ods. 2 ustanovuje, že určovanie rozsahu, kvality, povahy, postupnosti použitia potrebných opatrení, napríklad organizačných, technických, personálnych, výchovných, je súčasťou celkového plánovania zamestnávateľa. Ustanovuje, že starostlivosť o BOZP a stále zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh.
Opatrenia na zaistenie BOZP možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Technické opatrenia: Spočíva v udržiavaní objektov, pracovísk, strojov a zariadení v takom technickom stave, ktorý zaručuje ich bezpečnú prevádzku, a to najmä pravidelnými prehliadkami a skúškami, údržbou, odstraňovaním nedostatkov, prispôsobovaním strojov, zariadení a technológií novým poznatkom vedy a techniky.
- Organizačné opatrenia: Spočíva vo vhodnej úprave celého pracovného režimu a organizácie práce tak, aby sa vylúčilo alebo obmedzilo pôsobenie škodlivých alebo nepriaznivých vplyvov práce a pracovného prostredia. Tieto opatrenia sa realizujú napríklad vzájomným rozložením pracovísk tak, aby sa zamestnanci na nich pracujúci navzájom neohrozovali, rozvrhnutím pracovnej doby a prestávok v práci, poskytnutím dostatočného oddychu medzi pracovnými zmenami, poskytnutím bezpečnostných prestávok, skracovaním doby pobytu v zdraviu škodlivom prostredí. Organizačné opatrenia sú využívané, ak požiadavky BOZP nemožno splniť technickými prostriedkami.
- Personálne opatrenia: Spočíva napríklad vo výbere vhodných zamestnancov s ohľadom na ich odborné zručnosti, fyzické a psychické schopnosti, zahrňujú aj opatrenia na zlepšovanie medziľudských vzťahov a pod.
- Výchovno-vzdelávacie opatrenia: Spočíva v ovplyvňovaní povedomia zamestnancov s cieľom vytvárať ich schopnosť rozoznávať alebo uvedomovať si riziká a pracovať tak, aby neohrozovali život a zdravie svoje alebo iných osôb.
Vytváranie vhodných pracovných podmienok
Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k) upravilo povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky a harmonizovať ich s fyzickými a psychickými danosťami zamestnanca. Všetky aspekty práce je potrebné navrhovať, vykonávať a udržiavať s ohľadom na požadované zaistenie BOZP, aby sa predchádzalo nepriaznivým vplyvom práce, napríklad z monotónnej práce, práce s vnúteným tempom a pod.
Termín „pracovné podmienky” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahu. Pracovné podmienky vymedzuje široký okruh predpisov, napríklad tento zákon, Zákonník práce, zákon č. 314/2001 Z. z., zákon o ochrane pred požiarmi a ich vykonávacie predpisy i ďalšie predpisy. Stav pracoviska, pracovných prostriedkov i konania zamestnanca sa z hľadiska BOZP menia a vyvíjajú, aj túto skutočnosť musí zamestnávateľ zohľadňovať pri vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP.
K základným povinnostiam zamestnávateľa patrí aj zabezpečenie priestoru pre regeneráciu a odpočinok, ako aj zriaďovanie sociálnych zariadení a zabezpečenie stravovania zamestnancov. Od 1. januára 2019 sa zaviedol inštitút s názvom „Príspevok na rekreáciu“.
Ochrana špecifických skupín zamestnancov
Zákonník práce venuje osobitnú pozornosť ochrane špecifických skupín zamestnancov, ako sú:
- Tehotné ženy a matky: Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.
- Mladiství: Mladiství majú právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností.
- Zamestnanci so zdravotným postihnutím: Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
- Zamestnanci starajúci sa o deti: Zákonník práce definuje zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa a priznáva mu určité práva a výhody, ako napríklad nárok na kratší pracovný čas alebo inú vhodnú úpravu pracovného času.
Práva a povinnosti zamestnancov v oblasti BOZP
Okrem povinností zamestnávateľa má aj zamestnanec v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti.
Práva zamestnanca
- Právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: Zamestnanci majú vykonávať prácu v takých podmienkach, aby sa vylúčilo, resp. minimalizovalo riziko napr. úrazu alebo choroby z povolania.
- Právo na informácie o nebezpečenstvách: Zamestnanci majú právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia.
- Právo na informácie o opatreniach na ochranu: Zamestnanci majú právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia.
Povinnosti zamestnanca
- Dodržiavanie predpisov BOZP: Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práce.
- Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov: Zamestnanec je povinný používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky.
- Podrobovanie sa lekárskym prehliadkam: Zamestnanec je povinný podrobovať sa lekárskym prehliadkam.
- Oznámenie nedostatkov: Zamestnanec je povinný bezodkladne oznamovať zamestnávateľovi nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci.
Kontrola dodržiavania povinnej starostlivosti o zamestnancov
Dodržiavanie povinnej starostlivosti o zamestnancov kontrolujú:
- Odborové orgány: Odborový orgán môže kontrolovať napr. aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie, vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť, postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa, dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch, vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov.
- Inšpektorát práce: Ochrana zamestnancov pri práci sa presadzuje prostredníctvom inšpekcie práce, ktorú bližšie upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
tags: #zakonnik #prace #povinna #starostlivost #o #zamestnancov