Legalizácia príjmov z trestnej činnosti predstavuje vážnu hrozbu pre finančný systém a spoločnosť ako celok. V boji proti tomuto javu boli prijaté rozsiahle inštitucionálne a legislatívne opatrenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. Európska únia v tejto oblasti uplatňuje spoločné pravidlá prostredníctvom smerníc vydávaných Európskym parlamentom, ktorých cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí a vytvoriť jednotné regulačné prostredie v celej EÚ.
V Slovenskej republike je boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti upravený zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „Zákon o AML“). Tento zákon definuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Povinné osoby a ich povinnosti
Zákon č. 297/2008 Z. z. vymenúva subjekty, ktorým vznikajú povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí. Tieto subjekty sa označujú ako "povinné osoby" a zaraďujeme medzi ne najmä:
- Banky a iné subjekty finančného trhu - finančné inštitúcie (poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské spoločnosti, finanční sprostredkovatelia a poradcovia, subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi, poskytovatelia služieb v oblasti virtuálnych mien).
- Právnické a fyzické osoby vykonávajúce zmenárenskú činnosť, prevádzkujúce hazardné hry, dražby a aukcie.
- Osoby vykonávajúce tzv. slobodné povolania (advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia a audítori) pri splnení zákonom stanovených podmienok.
Základnou povinnosťou povinných osôb je vykonávať tzv. starostlivosť vo vzťahu ku klientom. Táto starostlivosť má tri odlišné formy: základnú, zjednodušenú a zvýšenú.
Čo je smernica Európskej únie o boji proti praniu špinavých peňazí | 6MLD | Smernica o boji proti praniu špinavých peňazí | Rozsah regulácie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí
Formy starostlivosti podľa AML Zákona
AML Zákon ustanovuje tri základné formy starostlivosti vo vzťahu ku klientom, ktoré musia povinné osoby uplatňovať:
- Základná starostlivosť: Musí ju vykonávať povinná osoba pri každom klientovi, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre zjednodušenú starostlivosť. Spočíva v identifikácii klienta a overení jeho identifikácie.
- Zjednodušená starostlivosť: Môže sa vykonať v špecifických prípadoch, kedy je riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu nízke.
- Zvýšená starostlivosť: Uplatňuje sa v prípadoch vyššieho rizika, kedy povinná osoba vyhodnotí, že konkrétny klient, typ obchodu alebo konkrétny obchod predstavuje zvýšené riziko.
Zjednodušená starostlivosť vo vzťahu k subjektom verejnej správy
Pri subjektoch verejnej správy je možné v súlade so Zákonom o AML vykonať zjednodušenú starostlivosť. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. e) AML Zákona vyplýva, že povinná osoba môže zjednodušenú starostlivosť vykonať vo vzťahu ku klientom, ktorí sú subjektmi verejnej správy, ak je pri takýchto klientoch nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.
Čo to ale presne v praxi znamená? Predstavitelia klientov, ktorých považujeme za subjekty verejnej správy, nám nechcú predkladať osobné doklady na overenie identifikácie a vo väčšine prípadov nie sú títo predstavitelia osobne prítomní pri uzatvorení zmluvy. Pracovníci subjektov verejnej správy sa stavajú odmietavo k vypĺňaniu našich štandardných dotazníkov, prostredníctvom ktorých zisťujeme aj informácie potrebné na identifikáciu konečných užívateľov výhod a politicky exponované osoby.
Kto patrí medzi subjekty verejnej správy? Zákon špecificky nešpecifikuje, ktoré subjekty patria medzi subjekty verejnej správy. Na základe európskej metodiky ESA 2010, ktorá vychádza z nariadenia EÚ č. 549/2013, možno k subjektom verejnej správy zaradiť mestá, obce, vyššie územné celky, ministerstvá, ale aj školy, súdy, rôzne rozpočtové organizácie alebo rôzne subjekty zriadené zákonom. Štatistický úrad SR zverejňuje zoznam týchto subjektov, ktorý pravidelne aktualizuje.
Postup pri zjednodušenej starostlivosti
Z ustanovenia § 11 ods. 3 AML Zákona vyplýva, že pri zjednodušenej starostlivosti je povinná osoba povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť.
Identifikácia klienta podľa § 7 AML Zákona znamená zistenie základných identifikačných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti) a právnickej osoby (názov, sídlo, identifikačné číslo, údaje o registrácii) a pri právnickej osobe tiež zistenie základných identifikačných údajov osoby oprávnenej za právnickú osobu konať.
Overenie, či neexistuje podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu, závisí od konkrétnych okolností prípadu. Dôležitá je obvyklosť - ak sa obchod zdá byť neobvyklý, je potrebné sa ním zaoberať.
V praxi to znamená, že pri subjektoch verejnej správy, ktorých nízkorizikovosť je vo väčšine prípadov predpokladaná, stačí klientov identifikovať a overiť, či neexistuje podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu. Nenašli sme praktický všeobecný príklad obchodu uskutočňovaného vyšším územným celkom, ministerstvom alebo verejnou vysokou školou, ktorý by mohol byť z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania terorizmu rizikový.
Záver
Pri subjektoch verejnej správy nemusíte vo všeobecnosti vykonávať overenie identifikácie nad rámec základnej identifikácie, zisťovať politicky exponované osoby, ani to, kto je konečným užívateľom výhod (čo by v zásade mal byť vždy štát). Pri vymedzení konkrétnych úkonov, ktoré má povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k subjektom verejnej správy uskutočniť, je potrebné vychádzať z § 11 ods. 3 AML Zákona, ktorý definuje dva nevyhnutné úkony: identifikáciu klienta a vylúčenie podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu.
To, akým spôsobom sa vykoná identifikácia, zostáva na Vás. Z nášho pohľadu je však úplne v poriadku vyplnenie dotazníka zamestnancami subjektu verejnej správy.
Je dôležité poznamenať, že novela Zákona o AML účinná od 15. januára 2025 prináša aj zmeny týkajúce sa kryptoaktív, vysokorizikových krajín, konečného užívateľa výhod, ako aj sprísnenie požiadaviek na povinné osoby a zvýšenie pokút za nesplnenie povinností. Tieto zmeny je potrebné sledovať a implementovať do praxe.