Rozpočtové ohraničenie a vplyv rastu dôchodku na spotrebné správanie

V mikroekonómii sa zaoberáme analýzou správania základných ekonomických jednotiek, ako sú spotrebiteľ a firma, v spoločensko-ekonomickom systéme. Predovšetkým sa zameriavame na to, ako spotrebitelia rozhodujú o svojich nákupoch s cieľom maximalizovať svoju užitočnosť, pričom musia rešpektovať svoje rozpočtové ohraničenie.

Teória spotrebiteľa a užitočnosť

Spotrebiteľ vstupuje na trh s cieľom nakúpiť tovary na uspokojenie svojich potrieb. Jeho cieľom je získať za svoj dôchodok najvyššiu hodnotu, čiže takzvanú užitočnosť, ktorú mu spotreba tovarov prináša. Užitočnosť je vlastnosť, ktorú tovar nadobúda tým, že si ho niekto kúpi. Celková užitočnosť (angl. Total Utility - TU) je daná celkovým uspokojením potrieb. Čím viac tovarov vchádza do spotreby, tým vyššia je jeho celková užitočnosť a opačne.

Funkcia užitočnosti definuje vzťah medzi spotrebou tovaru a celkovou užitočnosťou tovaru. Pre funkciu užitočnosti platí, že s rastom spotreby rastie pocit uspokojenia spotrebiteľa. Je zhora ohraničená, čo znamená, že dopyt spotrebiteľa po tovare sa v istom okamihu nasýti. S rastom spotreby klesá prírastok užitočnosti.

Marginálna užitočnosť

Marginálna užitočnosť (angl. Marginal Utility - MU) vyjadruje vzájomný vzťah medzi prírastkom užitočnosti a prírastkom spotrebovaného tovaru. Vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. Hraničná užitočnosť s rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak.

Indiferenčná krivka

Indiferenčnou krivkou (IK) nazývame množinu spotrebných stratégií, pre ktoré platí, že spotrebiteľovi poskytujú rovnaký pocit uspokojenia. Ak máme funkciu užitočnosti dvoch premenných (pre dva tovary x1, x2), spotrebiteľ uprednostňuje spotrebnú stratégiu x1 pred x2, ak užitočnosť x1 je väčšia ako užitočnosť x2. Ak obe stratégie x1 a x2 poskytujú spotrebiteľovi rovnaký pocit uspokojenia, potom sú indiferentné.

Vlastnosti indiferenčných kriviek:

• Indiferenčná mapa je hustá, t.z. že medzi dvoma IK existuje nekonečne veľa IK (predpoklad nekonečnej deliteľnosti tovarov).
• Indiferenčné krivky sa nepretínajú.
• IK sú konvexné a klesajúce.
• IK má zápornú smernicu vo všetkých svojich bodoch. Sklon IK je pomer Δx2/Δx1, pričom zmena spotreby 1. tovaru vyvolá opačnú zmenu spotreby 2. tovaru.

Marginálna miera spotrebiteľskej substitúcie

Pri prechode od jednej spotrebnej stratégie k druhej pri zachovaní funkcie užitočnosti musí spotrebiteľ zvýšenie spotreby jedného tovaru kompenzovať znížením spotreby druhého tovaru. Tento vzťah nazývame marginálnou mierou spotrebiteľskej substitúcie (MRCS - Marginal Rate of Consumer Substitution) tovaru x1 za tovar x2. Vyjadruje tiež, v akom pomere je spotrebiteľ ochotný vymieňať tovar x1 za tovar x2. Marginálna miera spotrebiteľskej substitúcie sa rovná podielu hraničných užitočností týchto tovarov.

Rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa

Prípustná spotrebná stratégia okrem užitočnosti vychádza z toho, čo si spotrebiteľ môže dovoliť. Rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa predstavuje maximálnu peňažnú sumu, ktorú môže spotrebiteľ minúť na nákup tovarov. Pre dva tovary (x1, x2) s cenami (p1, p2) a dôchodkom R platí, že p1x1 + p2x2 ≤ R. Množina prípustných rozpočtov zahŕňa body na a pod priamkou, ktoré sú dostupné. Body nad priamkou sú nad možnosti spotrebiteľa.

Vplyv zmeny dôchodku

Pri zmene dôchodku R o ΔR pri nezmenenom vektore cien, rozpočtová priamka sa posunie rovnobežne. Pri zvýšení dôchodku (+ΔR) je posun priamky v smere od počiatku systému súradníc. Pri znížení dôchodku (-ΔR) je posun priamky v smere ku počiatku systému súradníc. Rast dôchodku teda umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť vyššiu úroveň užitočnosti, pretože si môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb.

Vplyv zmeny ceny jedného z tovarov

Pri nezmenenom dôchodku R a zmene ceny p2 o Δp2 sa priesečník rozpočtovej priamky s osou x2 posunie. Pri znížení ceny (-Δp2) je posun smerom od počiatku systému súradníc. Pri zvýšení ceny (+Δp2) je posun smerom ku počiatku systému súradníc. Zmena ceny má vplyv na sklon rozpočtovej priamky.

Rovnovážna spotrebná stratégia

Optimálna, teda rovnovážna spotrebná stratégia, spočíva v hľadaní takého vektora spotreby tovarov, ktorý maximalizuje užitočnosť spotrebiteľa, pričom rešpektuje rozpočtové ohraničenie. Geometricky sa rovnováha spotrebiteľa nachádza v bode, kde sa indiferenčná krivka dotýka rozpočtovej priamky. V tomto bode je sklon indiferenčnej krivky (marginálna miera spotrebiteľskej substitúcie) rovný sklonu rozpočtovej priamky (pomer cien tovarov).

Dopyt po tovaroch a službách

Dopyt po tovaroch a službách tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien. Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní kúpiť, a cenou, za ktorú by statok chceli kúpiť. Dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma základnými premennými: cenou a množstvom. Cena je v tomto vzťahu určujúca, objem požadovaného množstva je od nej odvodený.

Platí všeobecný zákon dopytu, ktorý hovorí, že pri poklese ceny požadované množstvo tovaru (dopytu) rastie a naopak, ak cena rastie, dopyt po tovare klesá. Okrem ceny sú dopyt ovplyvňovaný aj inými faktormi, ako sú cena substitučných tovarov, dôchodok spotrebiteľa, preferencie spotrebiteľa, počet domácností na trhu a rozsah trhu.

Cenový a dôchodkový efekt

Zmeny v cenách alebo dôchodku vedú k cenovému a dôchodkovému efektu, ktoré ovplyvňujú dopyt po tovaroch. Cenový efekt popisuje zmenu dopytu v dôsledku zmeny relatívnej ceny tovaru, zatiaľ čo dôchodkový efekt popisuje zmenu dopytu v dôsledku zmeny kúpnej sily spotrebiteľa. Pri raste dôchodku sa spravidla zvyšuje dopyt po normálnych tovaroch, zatiaľ čo dopyt po podradných tovaroch môže klesnúť.

Príklad rozpočtového ohraničenia a rastu dôchodku

Predpokladajme domácnosť muža M a ženy F. Ich rozpočtové ohraničenie pre agregované tovary a služby na trhu (x) a čas strávený v domácnosti (tm, tf) môže byť vyjadrené ako: 200x + 100tm + 100tf = 6400 Sk. Kde cena jednej jednotky x je 200 Sk, hodinová mzda muža a ženy je 100 Sk a celkový príjem manželov je 6400 Sk. Celkový čas každého člena je 24 hodín (Tm = Tf = 24).

Pri tejto situácii, ak by sa manželia rozhodli pracovať 8 hodín denne (lm = lf = 8), zostalo by im 16 hodín denne na domáce aktivity (tm = tf = 16). Ak by sa mzda muža zvýšila na 200 Sk, pri nezmenenej mzde ženy a cene tovaru x, zmenilo by sa aj rozpočtové ohraničenie a rozdelenie času medzi prácou a domácimi aktivitami. Celkový príjem by sa zvýšil, čo by umožnilo rodine kúpiť viac tovarov, prípadne stráviť viac času v domácnosti (alebo menej, ak by sa rozhodli viac pracovať a využiť vyššiu mzdu).

Tento príklad demonštruje, ako zmena dôchodku (v tomto prípade rast mzdy jedného z partnerov) ovplyvňuje možnosti spotrebiteľa a jeho alokáciu času medzi trhový a netrhový sektor.

tags: #rozpoctove #ohranicenie #priklad #rast #dochodku