Legalizácia príjmov z trestnej činnosti, známa aj ako pranie špinavých peňazí, predstavuje významnú hrozbu, proti ktorej bolo nevyhnutné prijať dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia na národnej aj medzinárodnej úrovni. V rámci Európskej únie sa v tejto súvislosti dnes uplatňujú spoločné pravidlá, a to na základe smerníc vydávaných Európskym parlamentom. Ich cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a vytvoriť jednotné regulačné prostredie v celej EÚ.
V Slovenskej republike je oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v súčasnosti upravená zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej v článku označený ako „AML zákon“). AML, skratka z anglického Anti-Money-Laundering, sa používa v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí. Tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti s cieľom zabezpečiť ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu.
Povinné osoby a ich kľúčová rola
AML zákon ukladá povinnosti širokému okruhu fyzických a právnických osôb, ktoré sa označujú ako tzv. „povinné osoby“. Patria sem najmä banky a iné subjekty finančného trhu, ako sú poskytovatelia platobných služieb, subjekty kolektívneho investovania, dôchodkové a doplnkové správcovské či dôchodkové spoločnosti, finanční sprostredkovatelia alebo finanční poradcovia a subjekty pôsobiace na trhu s cennými papiermi. Medzi povinné osoby sú zaradené aj fyzické a právnické osoby vykonávajúce zmenárenskú činnosť, dražby, prevádzkujúce hazardné hry či aukcie.
Povinnosti sa vzťahujú aj na osoby vykonávajúce slobodné povolania, ako sú advokáti, notári, exekútori, daňoví poradcovia či audítori, pri splnení v zákone uvedených podmienok. Mnoho podnikateľov si často neuvedomuje, že aj oni sú povinnou osobou v zmysle AML zákona, najmä ak medzi ich predmet činnosti patrí faktoring, forfaiting, realitná činnosť či účtovnícka činnosť. Povinnou osobou je tiež osoba, ktorá zakladá obchodné spoločnosti či iné právnické osoby.
Od 1. 11. 2020, kedy vstúpila do účinnosti novela AML zákona, patrí medzi povinné osoby aj podnikateľ poskytujúci služby spojené s virtuálnymi menami. Povinnou osobou na účely zákona je aj akákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur, pričom za takýto obchod sa považuje obchod vykonaný jednotlivo alebo viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.
Povinné osoby a ich zamestnanci majú v zmysle AML zákona množstvo povinností a za ich neplnenie im hrozia vysoké sankcie. Finančná spravodajská jednotka za neplnenie týchto povinností môže uložiť povinnej osobe pokutu do výšky 200 000 eur a pri závažných porušeniach až do výšky 1 000 000 eur. Aby sa povinné osoby vyhli týmto pokutám, budú vo zvýšenej miere požadovať informácie potrebné pre AML procedúru.
Princíp "Poznaj Svojho Klienta" (KYC) a druhy starostlivosti
Jedným zo základných nástrojov dosahovania cieľov AML zákona je dôsledné uplatňovanie zásady „poznaj svojho klienta“ (Know Your Customer - KYC). Vykonávanie starostlivosti vedie práve k získaniu poznatkov o klientovi. Základnou povinnosťou povinných osôb je vykonať tzv. starostlivosť vo vzťahu k ich klientom. Túto starostlivosť možno podľa zákona vykonať v jednej z troch odlišných foriem, ktoré sa líšia svojím rozsahom, ako aj podmienkami pre ich vykonanie:
- Základná starostlivosť
- Zjednodušená starostlivosť
- Zvýšená starostlivosť
Povinné osoby musia vykonať jednu z týchto foriem starostlivosti vo vzťahu ku klientom najmä preto, aby na základe zistených informácií o klientoch vyhodnotili, či klienti nevykonávajú tzv. neobvyklé obchodné operácie, ktoré by mohli predstavovať riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo riziko financovania terorizmu.
Základná starostlivosť o klienta
Základnú starostlivosť musí vykonávať povinná osoba pri každom zo svojich klientov. Ide o štandardný rozsah starostlivosti, ktorá je predpokladom pre vstup do obchodného vzťahu. Výnimkou z tohto pravidla je iba situácia, keď povinná osoba oprávnene vyhodnotí vo vzťahu ku konkrétnemu klientovi, že pri ňom môže vykonať zjednodušenú starostlivosť.
Pri základnej starostlivosti podľa AML zákona sa vykonáva:
- Identifikácia klienta.
- Overenie tejto identifikácie.
- Identifikácia konečného užívateľa výhod klienta.
- Zistenie, či klient alebo jeho konečný užívateľ výhod nie je politicky exponovanou osobou (PEP) alebo osobou, na ktorú sa vzťahujú sankcie.
- Zistenie predpokladaného charakteru obchodovania, resp. zámeru, ktorý klient obchodným vzťahom alebo typom obchodovania sleduje (napríklad obrat).
Základnú starostlivosť vykoná povinná osoba tým, že klienta identifikuje a overí jeho identifikáciu. Následne po identifikácii musí povinná osoba overiť identifikáciu klienta na základe dokladu totožnosti predloženom fyzickou osobou, resp. na základe dokumentov, údajov a informácií získaných z úradných registrov či inej úradnej evidencie pri právnických osobách. Súčasťou uskutočnenia príslušnej starostlivosti je aj zaradenie klienta do určitej rizikovej skupiny pri uplatnení princípu KYC prostredníctvom rizikového profilu klienta.
Zjednodušená starostlivosť: Špecifiká a uplatnenie
Pri zjednodušenej starostlivosti podľa AML zákona podstatná väčšina činností, ktoré sa vykonávajú pri základnej starostlivosti, odpadá. Z ustanovenia § 11 ods. 3 AML zákona presne vyplýva, čo má povinná osoba pri zjednodušenej starostlivosti urobiť:
„Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť.“
Zjednodušená starostlivosť je možná v prípadoch, ak existuje len veľmi malá možnosť zneužitia obchodu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti alebo financovanie terorizmu. Tieto prípady vyplývajú z § 11 odsekov 1 a 2 AML zákona. Z odseku 1 písmena e) vyplýva, že povinná osoba môže zjednodušenú starostlivosť vykonať vo vzťahu ku klientom, ktorí sú subjektmi verejnej správy, ak je pri takýchto klientoch nízke riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.
Zjednodušená starostlivosť vo vzťahu k subjektom verejnej správy
Mnoho povinných osôb sa stretáva s problémom, keď predstavitelia klientov z verejnej správy nechcú predkladať osobné doklady na overenie identifikácie, ani nie sú osobne prítomní pri uzatvorení zmluvy. Pracovníci subjektov verejnej správy sa taktiež stavajú odmietavo k vypĺňaniu štandardných dotazníkov na zistenie informácií o konečných užívateľoch výhod a politicky exponovaných osobách.
Pre subjekty verejnej správy platí, že kritérium nízkeho rizika legalizácie a financovania terorizmu je splnené v drvivej väčšine prípadov. Je nepravdepodobné, že by obchod uskutočňovaný vyšším územným celkom, ministerstvom alebo verejnou vysokou školou bol z pohľadu legalizácie príjmov z trestnej činnosti rizikový.
Pri vymedzení konkrétnych úkonov pre zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k subjektom verejnej správy je potrebné vychádzať z § 11 ods. 3 AML zákona, ktorý vyžaduje dva nevyhnutné úkony:
- Identifikácia klienta: Je potrebné zistiť základné identifikačné údaje fyzickej osoby (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti) a právnickej osoby (názov, sídlo, identifikačné číslo, údaje o registrácii), a pri právnickej osobe tiež základné identifikačné údaje osoby oprávnenej za právnickú osobu konať. Spôsob, akým sa to urobí, je na povinnej osobe, pričom vyplnenie dotazníka zamestnancami subjektu verejnej správy je v poriadku.
- Overenie, či neexistuje podozrenie na neobvyklú obchodnú operáciu: Ak sa zdá, že obchod, ktorý subjekt verejnej správy uskutočňuje, vybočuje z bežného rámca, je potrebné sa tým zaoberať.
Usmernenie Finančnej spravodajskej jednotky potvrdzuje, že pri zjednodušenej starostlivosti nie je potrebné uskutočniť nič iné, okrem identifikácie a vylúčenia podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu. To znamená, že pri subjektoch verejnej správy nemusíte ani overovať identifikáciu (napr. kopírovaním dokladov), ani zisťovať politicky exponované osoby, ani to, kto je konečným užívateľom výhod (tým by v zásade mal byť vždy štát).
Dotazníky určené pre subjekty verejnej správy by mali obsahovať len otázky na zistenie identifikačných údajov subjektu verejnej správy a osoby, ktorá zaň koná.
Kto patrí medzi subjekty verejnej správy?
AML zákon nešpecifikuje, ktoré subjekty konkrétne patria medzi subjekty verejnej správy. Je však možné si pomôcť zoznamom subjektov verejnej správy, ktorý zverejňuje na svojej stránke Štatistický úrad SR a pravidelne ho aktualizuje. Tento zoznam vychádza z európskej metodiky ESA 2010 vyplývajúcej z nariadenia EÚ č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii. Podľa tohto zoznamu patria k subjektom verejnej správy mestá, obce, vyššie územné celky a ministerstvá, ale aj školy, súdy, rôzne rozpočtové organizácie alebo rôzne subjekty zriadené zákonom.
Zvýšená starostlivosť
Zvýšenou starostlivosťou rozumieme postup, ktorý zákon predpokladá v prípade, ak po posúdení rizík povinnou osobou, resp. na základe jej kvalifikovanej úvahy dospeje k záveru, že niektorý z klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod predstavuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.
Zvýšená starostlivosť sa vykonáva napríklad pri obchode alebo obchodnom vzťahu s politicky exponovanou osobou (PEP). Taktiež sa vykonáva pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za vysokorizikovú (napr. Afganistan, Irak či Sýria). Zoznam vysokorizikových tretích krajín je prílohou príslušných nariadení Komisie EÚ.
Posudzovanie rizík a neobvyklé obchodné operácie (NNO)
Povinná osoba a jej zamestnanci musia pri každom pripravovanom alebo vykonávanom obchode posudzovať tento obchod z hľadiska jeho obvyklosti, účelu či rizikovosti krajiny, ku ktorej sa obchod vzťahuje. Povinná osoba pritom musí zohľadniť aj rizikové faktory uvedené v prílohe č. 1 AML zákona. Na základe získaných informácií sú potom schopní počas existencie obchodného vzťahu posúdiť každý pokyn klienta a vytvoriť rizikový profil klienta. Prostredníctvom rozčlenenia klientov podľa ich rizikového profilu povinná osoba potom môže v praxi uplatňovať ustanovenie § 10 ods. 1 písm. g) a ods. 2 AML zákona o rozsahu starostlivosti.
Rizikové faktory:
- Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi: Napríklad postavenie politicky exponovanej osoby, osoby pod sankciami, iné rizikové faktory ako zložitosť vlastníckej štruktúry.
- Rizikové faktory z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála: Napríklad anonymné platby, produkty a služby priťahujúce hotovostné transakcie.
- Rizikové faktory z geografického hľadiska: Napríklad krajiny určené ako vysokorizikové.
Neobvyklá obchodná operácia (NNO)
Veľmi dôležitým pojmom v problematike právnej úpravy ochrany proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti je tzv. „neobvyklá obchodná operácia“ (NNO). Tou sa v zmysle § 4 zákona rozumie „právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu“.
NNO je právny alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu, napríklad taký, ktorý pre svoju zložitosť či nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo nemá žiadny zrejmý ekonomický účel.
Povinná osoba a jej zamestnanci sú povinní priebežne kontrolovať a zároveň posudzovať, či pripravovaná alebo už realizovaná obchodná operácia je neobvyklá a spadá teda pod definíciu neobvyklej obchodnej operácie. Ak zistí, že ide o neobvyklý obchod, je povinná zdržať operáciu do jej ohlásenia Finančnej spravodajskej jednotke.
Ďalšie povinnosti a dokumentácia
Okrem vykonávania starostlivosti musí mať povinná osoba vypracovaný Program, ktorý stanovuje konkrétne pracovné postupy zamestnancov, vymedzenie ich zodpovednosti, práv a povinností pri vykonávaní opatrení vyplývajúcich z AML zákona a jeho pravidelnej aktualizácie. Povinná osoba musí mať vypracovaných mnoho ďalších interných dokumentov a rozsiahly prehľad v celej problematike AML, aby bola schopná správne aplikovať AML zákon a úspešne plniť ním stanovené povinnosti.
Zákon zároveň obsahuje povinnosť pre všetky právnické osoby, ktoré nie sú subjektom verejnej správy, a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity, identifikovať svojho konečného užívateľa výhod. Tieto právnické osoby majú povinnosť v listinnej alebo elektronickej podobe uchovávať a aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod vrátane údajov, z ktorých vyplýva postavenie fyzickej osoby ako konečného užívateľa výhod. Tieto údaje je právnická osoba povinná uchovávať po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu 5 rokov od zániku tohto postavenia. Zároveň ukladá povinným osobám takto identifikovaných konečných užívateľov výhod zapisovať do obchodného registra.