Minulosť Slovanov je zahalená rúškom tajomstva a kontroverzií. Oficiálne učebnice dejepisu nám predkladajú obraz o príchode Slovanov na územie strednej Európy v 5. až 6. storočí, o ich živote v pripiaťskych močiaroch a o postupnom vývoji za čias kráľov Sama, Rastislava a Svätopluka. Nasleduje tisícročné obdobie úpadku pod nadvládou Uhorska. Mnohí však cítia, že tento obraz je neúplný a skreslený. Existujú dôkazy, ktoré svedčia o inej, bohatšej a staršej histórii Slovanov, ktorú sa po stáročia snažili utajiť. Tento článok sa pokúša preskúmať alternatívne pohľady na dejiny Slovanov, ako ich prezentujú rôzne zakázané knihy a alternatívne zdroje.
Oficiálna história vs. Skutočné dejiny
História, ako ju poznáme zo školských učebníc, je často interpretáciou minulosti, ktorú píšu víťazi. Panovníci a mocipáni sa vždy snažili prispôsobiť minulosť svojim záujmom a potrebám. Preto je dôležité kriticky pristupovať k oficiálnym dejinám a hľadať aj iné zdroje informácií. Dejiny, na druhej strane, predstavujú skutočný záznam udalostí, ktoré sa stali. Dejepis je zapísaná forma dejín, zatiaľ čo história je zmanipulovaná forma dejepisu. Dobyvatelia často ničili knihy, zabíjali vedmy a vedomcov a pokresťančovali mladých ľudí, aby vymazali pôvodnú kultúru a dejiny Slovanov. Na svete, ako by bol niekto, alebo niečo, kto/čo nechce, aby človek príliš vedel. Nechce, aby si niečo uvedomoval. Nechce, aby bol vedomý.
Čo núti človeka, aby bol len ako otrok, ktorý poslušne vykonáva príkazy, až do momentu, keď poslušne zomrie? Čo to je (kto to je), čo človeka núti len slepo veriť a nepremýšľať? Kto chce, aby sa človek správal ako poslušná ovca, aj keď ten, kto to hovorí sa správa ako nenažratý vlk? Slovania takýmto bytostiam hovorili paraziti. A životu takto vedenému sa hovorilo Pa-Ra-Žiť. Ak je niečo veda, tak opak toho je Pa-veda. Ak je niečo Ra, tak opak toho je Pa-Ra. Ak niekto žije v súlade s Ra, má Ra-dosť. Ak nežije v súlade s Ra, tak žije Pa-Ra a takto žiť znamená Pa-Ra-Žiť a človeku, alebo bytosti ktorá je nositeľom takéhoto spôsobu života sa hovorí Pa-Ra-Zit. Aký by mali paraziti záujem ponechať zápisy o takejto kultúre? O kultúre, ktorá ich označuje za parazitov a príživníkov? No samozrejme žiadny. Preto vymysleli to, čomu sa hovorí história a teda zmanipulované dejiny. A čo hovoria tieto zmanipulované dejiny, alebo história o Slovanoch? Objavili sa tu (v strednej Európe) niekedy v 5. storočí n.l., prišli od nevednokiaľ, a boli to primitívi. Takže duchovná kultúra Slovanov spolu s ich dejinami postupne jednoducho zmizla, bola vymazaná, vypálená.
Príklad historickej manipulácie: Samo - franský kupec?
Historici splietajú úvahy o prvom slovenskom panovníkovi a nazvali ho franský kupec Samo. Už len predstava, že kupec by mohol byť úspešným bojovníkom je na pozasmiatie. Koho si Slovania volili na čelo krajiny? Ľudí, ktorí boli dostatočne vedomí, neboli morálne skazení, boli cnostní, ľudí, ktorí pracovali svojím telom, boli schopní bojovníci, ochrancovia svojho národa, svojej kultúry, boli vyškolení v spravovaní svojej krajiny. Všade vo svete od Japonska cez Indiu a Slovanov sa tejto skupine ľudí hovorilo kasta bojovníkov. U Slovanov sa kaste bojovníkov hovorilo Varjag s rôznymi obmenami Vajrag, Frag, Ravar atď. Frankovia sú v histórii označovaní za Nemcov. Nemeckí králi storočia útočia na Slovenov, s cieľom si ich podmaniť. Je absurdné predpokladať, že by franský kupec Samo zjednotil Slovákov v boji proti Nemcom.
Avari - Slovania bojujúci proti Slovanom
Historici sa snažia vytvoriť obraz o tom, že Avari boli neslovanský národ, ktorý napádal Slovanov. Z slova Ravarov sa vytráca hláska R a vznikajú Avari. Skutočnosť je však taká, že Slovania bojovali proti Slovanom. Brat zabíjal brata. Toto je veľmi podstatná technika parazitov. Poštvať brata proti bratovi. Takto infikovaní bojovníci už strácajú pojem o hodnotách a stávajú sa z nich vrahovia a žoldnieri. Takto dopadlo aj celé bojové umenie, z ktorého sa vytratila jeho podstata. Zmyslom bojového umenia nikdy nebolo páchanie násilia, alebo forma športu, ako to vidíme dnes. Skutočnou podstatou vždy bolo hľadanie duchovnej cesty.
Dôkazy o inej minulosti Slovanov
Napriek snahám o vymazanie pôvodnej kultúry a dejín Slovanov existuje množstvo dôkazov, ktoré svedčia o inakosti našej minulosti.
Jazyk ako kľúč k minulosti
Náš jazyk je jedným z najvýznamnejších dôkazov inakosti našich dejín. Aj napriek obrovským politickým tlakom sa nám podarilo uchovať si ho. Slovo "Slovan" samotné v sebe nesie odkaz na našu minulosť. Koreň slova sa skladá z dvoch častí: "Slov, Slovo, Sláva, Sláviť…" a "Veno, Venovať, Darovať…". To naznačuje, že Slovania boli národom darov, ktorí si ctili slovo a slávili život. Pre Slovanov kupci nikdy neboli vzorom spoločnosti a už vôbec takýchto ľudí nestavali do čela spoločnosti. Slovania vo svojej pôvodnej kultúre boli národ darov. Slováci (Sloveni a Slovenky) si túto dejinnú skutočnosť nesú doteraz vo svojom mene: Sloveni, Slov-Veni. (V histórii nazývaní aj Venedi, Vendi…).
Súčasný výskum a archeogenetika
Rozvoj vedy v oblasti genetiky však odhalil nezmyselnosť vžitých téz, ktorých pravdivosť bola postavená iba na neustálom opakovaní. Genetika zvýraznila nepravdepodobnosť tvrdenia o príchode Slovanov v 5. - 6. storočí, spochybnila indoeurópsky pôvod obyvateľov západnej Európy, odhalila pôvod indickej védickej kultúry v slovanských tradíciách a potvrdila prítomnosť Slovanov na obrovských územiach Európy minimálne už od doby bronzovej. Podľa ruského vedca Anatolija Kľosova cesta Slovanov do Európy smerovala zo strednej Ázie cez dnešný Irán až na Balkán. V Európe sa naši predkovia objavili po ústupe ľadovcov asi pred 12-tisíc rokmi. Ich životným priestorom podľa ruského vedca bol Balkán, odkiaľ sa rozšírili do celej Európy. Asi pred 4 750 rokmi predkovia slovanských národov osídlili ruské roviny a v priebehu niekoľkých storočí obsadili rozľahlé územia od Baltického mora až po Kaukaz.
Genetické výskumy DNA, ktoré dosť výrazne prepisujú dejiny Slovanov, odhalili aj to, že v súčasnosti žije v Indii asi sto miliónov mužov, ktorých predkovia pochádzajú z Balkánu. Práve títo predkovia dnešných Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Estóncov, Kirgizov priniesli do Indie a Iránu jazyk, ktorý vytvoril jazykovú príbuznosť medzi Európou a Indiou a Iránom, a stal sa základom jazykovej rodiny takzvaných indoeurópskych jazykov. V tejto súvislosti Oskár Cvengrosch spomína nešťastnú terminológiu pojmu „indoeurópsky“, ktorý by sa na základe výskumov DNA mal po správnosti premenovať na „indoslovanský“.
Oskár Cvengrosch dospel k názoru, že genetika vážne spochybňuje oficiálny výklad dejín Slovanov. Vďaka odhaleniu vlastností chromozómov Y dnes už možno zostaviť pravdepodobný scenár migrácie pravekých obyvateľov. Migračné cesty našich predkov možno pomerne presne vystopovať pomocou DNA. Oskár Cvengrosch poukazuje na to, že genetické výskumy priniesli veľké prekvapenie. Ukazujú na vysoký výskyt slovanských genetických mutácií v Škandinávii. Čuduje sa, že európske historické anály o prítomnosti Slovanov v týchto severných oblastiach nášho kontinentu mlčia. Zaujíma ho teda otázka odkiaľ a kedy sa tam vlastne Slovania vzali? Dobrodružné predstavy o lúpení a kradnutí žien Slovanom neprichádzajú do úvahy, pretože Y-DNA (chromozóm Y) sa prenáša výhradne po otcovskej línii. „V laickej reči to znamená, že približne 30 percent dnešnej populácie Škandinávie majú „na svedomí“ mužskí predkovia Slovanov. A keďže o obsadzovaní Škandinávie Slovanmi neexistujú žiadne historické pramene, vychádza z toho, že pôvodné obyvateľstvo Škandinávie tvorili Slovania!“ uvádza amatérsky historik.
Oskár Cvengrosch upozorňuje aj na to, k akým zaujímavým výsledkom sa pri skúmaní genetických koreňov slovenskej populácie dopracoval člen Európskej spoločnosti pre genetiku človeka doc. RNDr. Vladimír Ferák. Vedec, ktorý má štvrťstoročné skúsenosti v oblasti analýzy ľudskej DNA, dospel k záverom, ktoré rúcajú mnohé teórie historikov. Jeho výskumy ukázali, že genetické korene takmer 85 percent slovenskej populácie siahajú do mladšieho paleolitu, teda do obdobia pred 20 až 50-tisíc rokmi!
Staroveká DNA práve odhalila skutočný pôvod Slovanov
Alani - bieli Slovania a ich putovanie
Alani sú súčasnou historiografiou charakterizovaní ako indoeurópske kmene iránskeho pôvodu. Historické zdroje však vypovedajú o tom, že ich pôvod pramení v oblasti európskeho rozvodia. Odtiaľ v niekoľkých prúdoch smerovali na juh a potom ďalej do Iránu (Perzia) a do Indie. Pôvod ich mena pramení v slovanskom slove biely, ktorý charakterizoval na jednej strane ich pôvod v horskom pásme európskeho rozvodia a na strane druhej ich vzhľad. V tom čase obývalo tieto časti Európy etnikum, ktoré bolo v neskorších dobách známe pod menom Slovania. Genetika, etymológia ako aj samotné historické zdroje zreteľne vypovedajú o tom, že Alani, známi aj ako Uhri, boli významnou vetvou pôvodného slovanského obyvateľstva Európy.
Nemaďarský pôvod niektorých uhorských osobností
V 18. storočí sa hovorilo od Adriatiku po Severné more, a od Kaspického mora po Sasko. Jazyk Sklavónsky. Gróf Štefan Sečéni (*21. september 1791, Viedeň - † 8. apríl 1860, Döbling) bol maďarský politik a bol dominantnou postavou reformného obdobia v 30. rokoch 19. storočia v Rakúsko-Uhorsku. Lajos Kossuth (* 19. september 1802 - † 20. marec 1894) bol v roku 1849 predseda uhorskej vlády. Narodil sa v Monoku roku 1802. Štúdiom jeho životopisu sa zistilo, že jeho materinský jazyk (ungarisch) bola slovenčina. Lajos Kossuth bol odporcom maďarizácie a v politickom exile priznal, že bol Sclav (Skláv).
Tabuľka 1: Prehľad osobností s nemaďarským pôvodom
| Osobnosť | Dátum narodenia/úmrtia | Pôvodný jazyk | Významná funkcia/postavenie |
|---|---|---|---|
| Gróf Štefan Sečéni | 1791 - 1860 | Slovenčina | Maďarský politik, dominantná postava reformného obdobia v Rakúsko-Uhorsku |
| Lajos Kossuth | 1802 - 1894 | Slovenčina | Predseda uhorskej vlády (1849) |
| Generál Artúr Görgey | N/A | Slovenčina (priznal sa, že bol Sclav) | Veliteľ maďarského vojska v Komárne |
Generál Görgey a iní nemaďari v maďarskom vojsku
Generál Görgey priznal, že bol Sclav (Skláv). Vo svojich pamätiach píše: „Za čo ma považujú. V skutočnosti nie som Maďar, ale Sclav“. Generál Görgey však nebol jediný nemaďar v maďarskom vojsku. Podľa záznamov z Lípy Slovanské z 28. apríla 1849, číslo 100, str. 396, sa medzi najvýznamnejších vodcov v tábore maďarského vojska podľa národností zaraďovali Poliaci (Dominikanus, Vetter, Klapka, Donnenberg), Vlasi (Reiko, Romano), Nemci (Guyan) a Slováci (Görgey, Kiss, Meszároš a Perczel). To jasne ukazuje, že „maďarské“ vojsko nebolo etnicky homogénne a jeho vedenie tvorili aj osoby slovanského pôvodu.
Zakázané knihy a ich vplyv na poznanie dejín
Existujú knihy, ktoré sa snažia priniesť alternatívne pohľady na dejiny Slovanov a ich postavenie v Európe. Tieto knihy sú často kontroverzné a bývajú predmetom kritiky, alebo dokonca zákazu.
"Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek"
Kniha prináša novú koncepciu dejín, zostavenú na základe oficiálnych gréckych a rímskych zdrojov, v súlade z novými poznatkami v oblasti genealógie DNA a archeogenetikou, výskumom jazykovedy, heraldikou, toponýmiou a geografiou, ako aj astronómiou. Nechýba ani staroveká grécka a slovanská mytológia. V nadväznosti na súčasne platnú chronológiu, alternatívna koncepcia dejín vypovedá o pôvode Slovanov vo vnútrokarpatskom priestore už v období pred 9 000 rokmi. Od tohto obdobia kniha monitoruje dôležité udalosti a okolnosti našich slovenských a slovanských dejín, ktoré sú menej známe, alebo v oficiálnych dejinách úplne ignorované. Kniha je pokusom spísať chronologicky dejiny slovanských národov. Kniha prináša revolučný pohľad nielen na naše dejiny, ale aj na dejiny Slovanov a Európy vôbec. Otvára nové doposiaľ pre našich historikov neznáme, nepovšimnuté a ignorované témy, prináša prekvapivé súvislosti a odhaľuje slovenské a slovanské nárečia ako najstaršie jazyky Európy. Tieto dejiny sú v súlade s novými poznatkami z oblasti genealógie DNA, archeogenetiky, jazykovedy, heraldiky, toponýmie, geografie, ako aj astronómie. Nechýba ani staroveká grécka a slovanská mytológia. Táto koncepcia dejín vypovedá o pôvode Slovanov vo vnútrokarpatskom priestore už v období pred 9 000 rokmi. Od tohto obdobia kniha monitoruje dôležité udalosti a okolnosti našich slovenských a slovanských dejín. Ide o neznáme, alebo v oficiálnych dejinách úplne ignorované udalosti. Dejinný príbeh končí korporátnym rozbitím slovenského Uhorska.
Oskár Cvengrosch hovorí: „Historické tézy naformulované v 18. a 19. storočí sa v konfrontácii s novými vednými disciplínami javia ako neudržateľné. Zdá sa, že zdroje, z ktorých bola ‚vymodelovaná‘ história, sú buď zavádzajúce, alebo nesprávne interpretované. Taktiež treba brať do úvahy, že s príchodom každého nového režimu sa dejiny vo veľkom prepisovali a prispôsobovali politickej objednávke. Slováci posledných dvesto rokov politicky nedominovali, čo sa v oblasti dejín prejavilo pre nás mimoriadne nepriaznivo.“
Kniha Maura Orbiniho "Kráľovstvo Slovanov"
Pôvodná kniha Maura Orbiniho "Kráľovstvo Slovanov" by sa dala rozčleniť na tri časti. Zámerom vydávateľov nebolo v tejto chvíli vydať Orbíniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujú za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín. Orbini cituje mnohých antických a stredovekých historikov, ktorých písomnosti sa do dnešných dní nezachovali. Dielo bolo v roku 1603 zakázané rímskokatolíckou cirkvou, keďže bazírovalo na prameňoch, ktoré boli označené ako „heretické“. Kniha slúžila dlhú dobu ako dôležitý zdroj dejín rôznych slovanských etník ako Chorvátov, Slovincov, Srbov, Bosniakov a Bulharov.
Tadeusz Wolanski a "Listy o slovanských starožitnostiach"
Poľský archeológ Tadeusz Wolanski (1785 - 1865) si v 19. storočí nedokázal predstaviť, že by zverejnenie jeho objavov mohlo ohroziť jeho život. Poľské katolícke duchovenstvo sa nielen rozhnevalo, ale bolo rozhodnuté radikálne vyriešiť problém s archeológom - spáliť ho na hranici z jeho vlastných kníh. Wolanski tvrdil, že pomocou slovanských jazykov je možné bez problémov prečítať veľa nápisov, ktoré sú pre Európanov nepochopiteľné. Wolanski veril, že sa mu už podarilo rozlúštiť väčšinu nápisov v Etruskom jazyku a množstvo nepochopiteľných nápisov na rôznych artefaktoch. Svoje pozorovania uvádzal v listoch, ktoré adresoval do Petrohradu Akadémii vied, potom do Kodani Dánskej kráľovskej spoločnosti pre štúdium histórie, a Kráľovskej vedeckej spoločnosti v Čechách. Wolanski bez čakania na odpoveď v roku 1846 na svoje vlastné náklady v poľskom meste Gniezno vydal knihu „Listy o slovanských starožitnostiach“. Indického boha Šivu identifikoval ako slovanského boha Sivu alebo Živu a predložil ako dôkaz Brakteat (mincu s ražbou na jednej strane) s vyobrazením tohto boha a nápisom v slovanskom jazyku ZYWIE. Wolanski našiel na medailónoch a amuletoch mená ruských kniežat, ktoré Nemci považovali za takmer fiktívne. Tieto nápisy svedčia o historickosti legiend. Unikátna vo Wolanského zbierke je minca zo 7. storočia s portrétmi byzantského cisára Konštantína II. a slovanského kniežaťa Hostivita. Nápis na minci znel: HOSTIVIT ET CONSTANS P. F. AVG. Wolanski hľadal artefakty, ktorých pôvod sa pripisoval Rímu, potom Perzii, slovanské písmo a obrázky slovanských bohov - Radogasta, Černoboga, boha vojny Jarovita, boha Čura. V tom istom roku sa arcibiskup poľskej katolíckej cirkvi v Gnieznom obrátil na cára Nikolaja I., ktorého požiadal, o povolenie použiť k Wolanskému autodafé - upáliť v ohni za jeho knihy. Cár, veľmi prekvapený hnevom jezuitov, sa rozhodol zoznámiť sa s knihami Wolanského a kúpil niekoľko kópií „Listov …“ a vyzval do Petrohradu z Moskvy ďalšieho slávneho slávistu 19. storočia Jegora Klassena. Klassen tiež podporoval myšlienku, že Etruskovia sú blízkymi príbuznými Slovanov a že sú zakladateľmi rímskej civilizácie a samotného Ríma. Aby viac nedráždil Poliakov a nepriviedol ku konfliktu nariadil spálenie zvyšku kníh. Tento posledný príkaz vykonali s veľkým potešením jezuiti, ktorí knihu nielen zničili, ale s vedomím, že niektoré jej kópie sa zachovali v Petrohrade, zahrnuli ju do Vatikánskeho indexu zakázaných kníh. Odteraz sa každý katolík, ktorý otvoril „Listy slovanských starožitností“, dopustil hriechu. Napriek tomu sa väčšina objavov Tadeuzsa Wolanského stala verejne známymi: Jegor Klassen ich na príkaz Nikolaja I. zaradil do jedného zo svojich diel. Na konci 20. storočia bola nájdená v knižnici mesta New York jediná kópia „Listov ..“, ktorá prežila akoby zázrakom. Bohužiaľ, aj dnes sa práca Tadeusza Wolanského ignoruje tradičnou historickou vedu a používajú ju iba historici, ktorých takmer pohŕdavo nazývajú alternatívnymi.