Základ mzdy pre výpočet PN: Komplexný sprievodca náhradou príjmu a nemocenskými dávkami

PN, teda dočasná práceneschopnosť, nastáva v situácii, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Ošetrujúci lekár je jedinou oprávnenou osobou, ktorá môže zamestnanca uznať za dočasne práceneschopného. Počas PN má zamestnanec, za splnenia zákonom stanovených podmienok, nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška priamo závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Legislatívny rámec a podmienky nároku

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie, čo znamená, že musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Táto lehota mu zaručuje nárok na nemocenské dávky aj po skončení pracovného pomeru. Štandardná dĺžka ochrannej lehoty je sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru). Výnimkou sú tehotné zamestnankyne, pre ktoré platí ochranná lehota osem mesiacov, ak im nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Kedy nárok nevzniká?

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenských dávok

Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti namiesto mzdy. Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ (napr. 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) je priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie, z ktorej ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ).

Určenie rozhodujúceho obdobia

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.

• Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je celý predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
• Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 dní.

Výpočet DVZ

DVZ sa počíta ako: DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia).

Maximálny denný vymeriavací základ sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Podľa § 55 ods. 2 ZSP platí, že DVZ môže byť najviac suma určená z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka.

Príklady výpočtu

Príklad 1: Zamestnanec s nemennou mzdou celý rok

• Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• DVZ = (950 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 31,2329 eur.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % z 31,2329 eur = 7,8082 eur/deň.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % z 31,2329 eur = 17,1781 eur/deň.

Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným poistením

• Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok, mzda sa nemenila.
• Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• DVZ = (950 eur * 12 mesiacov) / (365 - 35 dní) = 34,5454 eur.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % z 34,5454 eur = 8,6363 eur/deň.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % z 34,5454 eur = 18,9999 eur/deň.

Príklad 3: Zamestnanec s vysokou mzdou (maximálny DVZ)

• Mzda zamestnanca je 2500 eur, pracoval celý minulý rok, mzda sa nemenila.
• DVZ sa vypočíta: (2500 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 82,1917 eur.
• Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur. Preto sa použije maximálna suma.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % z 74,4987 eur = 18,6246 eur/deň.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % z 74,4987 eur = 40,9742 eur/deň.

Príklad 4: Zamestnanec s kratším trvaním poistenia

• Mzda zamestnanca je 950 eur, pracovný pomer začal 1. októbra 2022. PN začala 1. marca 2023, trvanie PN je 14 dní.
• Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022 (viac ako 90 kalendárnych dní), rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2022 do 28.2.2023.
• DVZ = (950 eur * 5 mesiacov) / 151 dní = 31,4569 eur.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % z 31,4569 eur = 7,8642 eur/deň.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % z 31,4569 eur = 17,3013 eur/deň.

Príklad 5: Zamestnanec v ochrannej lehote

• Mzda zamestnanca je 950 eur, pracovný pomer začal 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN je 14 dní.
• Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022 (menej ako 90 kalendárnych dní), rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2022 do 9.1.2023.
• DVZ = (950 eur * 3,33 mesiacov) / 101 dní = 31,3168 eur.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % z 31,3168 eur = 7,8292 eur/deň.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % z 31,3168 eur = 17,2242 eur/deň.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN povinne pribudnúť aj lekári-špecialisti, vrátane zubných lekárov. Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť plne nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.

Výhody ePN

• Zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
• Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju zamestnávateľ môže pozrieť.
• Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
• Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Povinnosti a odporúčania

• Zamestnanec by mal telefonicky kontaktovať zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, a dodržiavať liečebný režim.
• Zamestnávateľ by mal čo najskôr nahlásiť tieto údaje, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní:
  • oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
  • poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
  • obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Kontrola a vyplácanie dávok

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.

tags: #z #ktorej #casti #mzdy #sa #vypocita