Komplexný sprievodca dobrovoľnými príspevkami: Účtovanie a daňové aspekty

Tento článok sa komplexne zaoberá problematikou dobrovoľného príspevku spoločníka, najmä v kontexte účtovania a daňových aspektov. Poskytuje podrobný prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po profesionálov, pričom sa zameriava na sociálny fond a dary, ako aj na špecifiká účtovania v neziskových organizáciách.

Základné aspekty dobrovoľného príspevku

Sociálny fond a dobrovoľné príspevky

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa. Jeho tvorbu a použitie upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pričom sa zákon vzťahuje len na zamestnávateľov usadených v SR.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ďalších zdrojov, medzi ktoré patria aj dobrovoľné prídely zamestnávateľov. Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 - 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.

Podnikateľské subjekty môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % len za splnenia určitých podmienok, ako je dosiahnutie zisku a splnené daňové a odvodové povinnosti. Ak zamestnávateľ, ktorý je podnikateľom, nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu zahŕňajú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).

Schéma tvorby sociálneho fondu

Daňové aspekty tvorby sociálneho fondu

Podnikateľské subjekty si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľa), je tvorba sociálneho fondu formou povinného prídelu a ďalšieho prídelu daňovým výdavkom (nákladom).

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:

  • stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
  • dopravu do zamestnania a späť,
  • účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
  • rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
  • zdravotnú starostlivosť,
  • sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
  • doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napríklad v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.

Možnosti použitia sociálneho fondu

Zdaňovanie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.

Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Možnosti zabezpečenia stravovania pre zamestnancov

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

  • povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
  • zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok,
  • zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
  • ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo. Zamestnanec sa pri výbere finančného príspevku na stravovanie zaväzuje, že svoj výber nezmení počas 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Finančný príspevok na stravovanie sa musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom finančný príspevok namiesto stravovacích poukážok, musí sa vychádzať z hodnoty stravovacích poukážok, ktoré zamestnancom poskytoval alebo naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Termín výplaty finančného príspevku na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Výška finančného príspevku na stravovanie

Výška finančného príspevku na stravovanie je stanovená v závislosti od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom:

  • suma finančného príspevku na stravovanie predstavuje sumu, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky,
  • ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravovacích poukážok iným zamestnancom, finančný príspevok na stravovanie je v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Postupy účtovania špecificky neupravujú účtovanie finančného príspevku v sústave podvojného účtovníctva. Finančné riaditeľstvo SR však vydalo v novembri 2023 usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov, aby zabezpečili jednotný postup pri účtovaní.

Podvojné účtovníctvo

V súlade so Zákonníkom práce musí byť finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi vopred (zvyčajne na celý kalendárny mesiac). Zamestnávateľ účtuje o poskytnutí finančného príspevku na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom.

Po skončení mesiaca zamestnávateľ určí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a vykoná vyúčtovanie pohľadávky evidovanej na účte 335. Súvzťažne s pohľadávkou na strane D účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom bude zamestnávateľ účtovať na strane MD:

  • 527.100 - Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce,
  • 527.200 - Zákonné sociálne náklady nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov,
  • 528 - Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravné nad rámec Zákonníka práce a tento príspevok nie je daňovo uznaný podľa zákona o dani z príjmov,
  • 472 - Záväzky zo sociálneho fondu, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo sociálneho fondu.

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v plnej výške podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci a zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu dovolenky, je nutné tento rozdiel vyrovnať. Tento rozdiel sa môže vysporiadať zrážkou zo mzdy zamestnanca alebo v jednom z nasledujúcich mesiacoch poskytnutím nižšieho finančného príspevku.

Jednoduché účtovníctvo

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie špecificky neupravujú ani postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky. Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane. Tvorba sociálneho fondu a jeho čerpanie sa zároveň prejaví aj v knihe sociálneho fondu.

Dary a daňové aspekty

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je poskytnutý dar riešený len v prípade, ak je poskytnutý právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, a to z pohľadu uplatnenia daňového výdavku. S daňovým posúdením poskytnutého daru súvisí aj postup v účtovníctve.

Daňové aspekty darov

Účtovanie darov

Ak ide o podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, účtuje poskytnuté dary na účte 543 - Dary. Na tomto účte sa účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovej jednotky. Účtovná jednotka účtujúca podľa opatrenia MF SR č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania nepodnikateľských subjektov v PÚ“), na účtovanie darov využíva účet 546 - Dary.

Daňová uznateľnosť darov

Dary zaúčtované na účte 543, resp. 546 (u nepodnikateľských subjektov) nie sú uznanými daňovými výdavkami. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Dobrovoľné príspevky v neziskových organizáciách (NNO)

Neziskové organizácie (NNO) zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti a na zabezpečenie svojej činnosti potrebujú stabilné a rôznorodé zdroje financovania. Jedným z dôležitých zdrojov sú aj dobrovoľné príspevky, ktoré môžu mať rôznu formu a podliehajú špecifickým pravidlám účtovania.

Rozmanitosť zdrojov financovania NNO

Financovanie NNO je vo väčšine prípadov viaczdrojové, pričom okrem klientov sa na ňom podieľajú aj darcovia (právnické a fyzické osoby), štát a samospráva. Efektívne a transparentné využívanie prijatých zdrojov a ich použitie na úhradu nákladov v súlade s cieľmi a poslaním organizácie sú kľúčové pre jej dobré fungovanie.

Najdostupnejšie zdroje príjmov

Medzi najdostupnejšie a často najvýznamnejšie príjmy pre NNO patria:

  • 2 % z dane: Prijaté podiely zaplatenej dane, ktoré môžu jednotlivci alebo spoločnosti poukázať v prospech OZ vo svojich daňových priznaniach.
  • Finančné prostriedky od štátu: Príspevky od ministerstiev, štátnych organizácií, vyšších územných celkov, obcí, miest a niektorých orgánov štátnej správy.
  • Príspevky od samosprávnych krajov a obcí: Finančná alebo nefinančná podpora.
  • Granty od nadácií: Rôzne granty poskytované nadáciami.
  • Dary: Príjmy od konkrétnych klientov alebo podnikateľov na základe darovacej zmluvy (finančné aj vecné).
  • Zmluvy o sponzorstve v športe: V športe je od roku 2016 možné využiť aj zmluvu o sponzorstve.
  • Členské príspevky: Ak je členské uvedené v stanovách ako zdroj príjmov, radí sa medzi výnimky z príjmov, ktoré sú predmetom dane, a teda sa nezdaňujú.
  • Charitatívna reklama: Špecifický druh reklamy, v ktorej OZ alebo NNO propaguje produkty alebo služby podnikateľov s cieľom získať financie pre svoje aktivity.
  • Podnikateľská činnosť: Žiadny zákon nevylučuje, aby OZ sekundárne vykonávalo podnikateľskú činnosť.
  • Nákupy cez internet: Nákupom v ktoromkoľvek zo stoviek e-shopov v SR a ČR môžu fanúšikovia podporiť OZ.

Formy dobrovoľných príspevkov

Dobrovoľné príspevky predstavujú významný zdroj financovania pre mnohé neziskové organizácie. Môžu mať rôzne formy, vrátane:

  • Finančné dary: Peňažné príspevky od jednotlivcov, firiem alebo iných organizácií, ktoré sú poskytnuté bez očakávania priamej protihodnoty.
  • Vecné dary: Hmotný majetok, ako napríklad oblečenie, potraviny, nábytok alebo zdravotnícke pomôcky, ktoré sú darované neziskovej organizácii na jej činnosť.
  • Služby: Bezplatné poskytnutie služieb, ako napríklad právne poradenstvo, účtovné služby alebo marketingová podpora.
  • Dobrovoľnícka práca: Bezplatná práca dobrovoľníkov, ktorí venujú svoj čas a energiu na podporu činnosti neziskovej organizácie.

Účtovanie dobrovoľných príspevkov v NNO

Účtovanie dobrovoľných príspevkov v neziskových organizáciách sa riadi platnou legislatívou, najmä zákonom o účtovníctve a opatreniami Ministerstva financií SR.

Finančné dary a príspevky

Finančné dary a príspevky sa účtujú ako výnosy neziskovej organizácie v účtovej triede 6 - Výnosy z činnosti. Ak sú tieto príjmy poskytnuté z verejného sektora, označujú sa ako dotácie.

  • Príspevky od organizačných zložiek: Účet 661 - Prijaté príspevky od organizačných zložiek.
  • Príspevky od iných organizácií: Účet 662 - Prijaté príspevky od iných organizácií.
  • Príspevky od fyzických osôb: Účet 663 - Prijaté príspevky od fyzických osôb.
  • Príspevky z podielu zaplatenej dane (2 %): Účet 665 - Príspevky z podielu zaplatenej dane.
  • Príspevky z verejných zbierok: Účet 667 - Prijaté príspevky z verejných zbierok.

Vecné dary

Vecné dary sa účtujú ako nefinančné príjmy. Ak nie je v darovacej zmluve stanovená ich cena, ocenia sa reprodukčnou obstarávacou cenou. Prijaté dary, ak ide o zásoby, služby alebo dlhodobý majetok, ktorý nebude nezisková organizácia používať pre vlastné účely, ale následne ho daruje inej právnickej alebo fyzickej osobe, sa účtujú na účte 646 - Prijaté dary.

Dotácie

Dotácie sú vždy účelovo určené a môžu byť poskytnuté ako bežné výdavky na hlavnú činnosť neziskovej organizácie alebo na obstaranie dlhodobého majetku. Prijaté finančné prostriedky je potrebné analyticky členiť. Dotácie na bežné výdavky sa účtujú na účte 691 - Dotácie, hneď pri ich obdržaní.

Daňové aspekty dobrovoľných príspevkov v NNO

Daňové aspekty dobrovoľných príspevkov závisia od ich formy a účelu použitia. Všeobecne platí, že príjmy z činností, ktorými NNO dosahuje zisk, sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Existujú však výnimky a oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na určité druhy príjmov, ako napríklad:

  • Príjmy z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou.
  • Príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, plynúce občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby (najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie).
  • Členské príspevky podľa stanov prijatých občianskym združením.

Preplácanie výdavkov dobrovoľníkom

V praxi sa často vyskytuje otázka, ako preplácať výdavky dobrovoľníkom, ktorí vykonávajú činnosť pre neziskovú organizáciu. Ak NNO nemá zamestnancov a iba dobrovoľných pracovníkov, ktorým poskytuje dobrovoľný príspevok na osobné výdavky (účtovaný na účet 563 - Poskytnuté príspevky fyzickým osobám), preplácanie výdavkov za používanie osobných automobilov pri výkone duchovnej činnosti je možné považovať za príspevok (účet 563) alebo cestovné náhrady (účet 512). Je dôležité oprieť sa o príslušné zákony a predpisy.

tags: #dobrovolny #prispevok #uctovanie