Nezamestnanosť na Slovensku: Analýza trendov a výziev

Nezamestnanosť je komplexný ekonomický a sociálny jav, ktorý ovplyvňuje životy jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti. Na Slovensku sa monitoruje prostredníctvom viacerých ukazovateľov, ktoré pravidelne zverejňujú Štatistický úrad SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Eurostat. Tento článok poskytuje štatistický prehľad o vývoji nezamestnanosti na Slovensku, analyzuje trendy a poukazuje na regionálne rozdiely, pričom zohľadňuje aj špecifické výzvy v rôznych sektoroch a skupinách obyvateľstva.

Metodológia merania nezamestnanosti

Nezamestnanosť v Slovenskej republike sa monitoruje prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo zavedené v roku 1993. Podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sa za nezamestnaného považuje osoba staršia ako 15 rokov, ktorá si aktívne hľadá prácu a je pripravená nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.

Klesajúci trend nezamestnanosti v roku 2024

Počet ľudí bez práce a miera nezamestnanosti medziročne klesali počas posledného štvrťroka aj za celý rok 2024 na nové dlhodobé minimá. Pozitívum vývoja bolo, že ubudlo najmä dlhodobo nezamestnaných. Vo 4. štvrťroku 2024 dosiahol počet nezamestnaných 145,3 tisíca osôb, čo predstavovalo medziročný úbytok o 7,5 %. Celý rok 2024 sa nezamestnanosť pohybovala na historických minimách, pričom v posledných troch mesiacoch roka išlo historicky o druhý najnižší počet ľudí bez práce v rámci porovnaní jednotlivých štvrťrokov od začiatku roka 2021 (kedy sa začala uplatňovať nová metodika). V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa po sezónnom očistení počet nezamestnaných znížil o 1,3 % na 144-tisíc osôb.

Referenčná miera nezamestnanosti a jej štruktúra

Referenčná miera nezamestnanosti klesla na 5,2 %, čo bolo rovnako ako v druhom štvrťroku 2024 historicky najnižšia hodnota (dáta spred roka 2021 mali mierne odlišnú metodiku). V štruktúre naďalej prevládali dlhodobo nezamestnaní. Z pohľadu odvetvového zatriedenia posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. Takmer 36 % nezamestnaných (52-tisíc osôb) tvorili ľudia, ktorí ešte nikdy nepracovali. Celkový počet nezamestnaných, ako aj miera nezamestnanosti dosiahli historicky najnižšie číslo (od r. 1993).

Ukazovatele nezamestnanosti SR v súhrne za rok 2024:

• Počet ľudí bez práce: takmer 148-tisíc osôb (medziročný úbytok o 8,8 %)
• Miera nezamestnanosti: 5,3 % (prvýkrát pod 5,5 %)
• Dlhodobo nezamestnaní (12 a viac mesiacov bez práce): 65 % všetkých nezamestnaných (96-tisíc osôb)
• Ľudia, ktorí nikdy nepracovali: približne tretina nezamestnaných (53-tisíc osôb)

Regionálne rozdiely v nezamestnanosti

Z regionálneho hľadiska počet ľudí bez práce medziročne klesol až v 7 z 8 krajov Slovenska, najvýraznejšie, o viac ako 17 % (o vyše 6-tisíc osôb), v Košickom kraji. Naďalej však najvyššie počty nezamestnaných boli v Prešovskom kraji - takmer 42-tisíc osôb, v Košickom kraji - 30-tisíc osôb a v Banskobystrickom kraji - 24-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti dosahovala v regiónoch od 2 % v Bratislavskom kraji do 10,5 % v Prešovskom kraji. Najvýraznejšia medziročná pozitívna zmena nastala v Košickom kraji, kde miera nezamestnanosti klesla z 9,7 % v poslednom štvrťroku 2023 na úroveň 8 % v závere minulého roka.

Pozitívny celoslovenský vývoj sa prejavoval vo všetkých regiónoch. Počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti v priemere za rok klesli vo všetkých 8 krajoch Slovenska. Dvojciferný pokles počtu nezamestnaných (o viac ako 10 %) nastal v Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a v Košickom kraji. Najvýraznejší absolútny úbytok počtu ľudí bez práce o viac ako 4-tisíc osôb bol v Košickom a v Banskobystrickom kraji. V týchto troch regiónoch súčasne pretrvala najvyššia miera nezamestnanosti, na úrovni 7,5 % až 10,6 %. Pozitívom bolo, že v Košickom aj v Banskobystrickom kraji sa situácia medziročne zlepšila zhodne, o 1,3 p. b. Miera nezamestnanosti dosahovala historické minimá vo všetkých regiónoch SR. Najnižšiu mieru nezamestnanosti má dlhodobo práve región okolo hlavného mesta - v roku 2024 to bolo 2,2 %. Nasledovali Trenčiansky, Nitriansky a Trnavský kraj.

Ďalší pokles nezamestnanosti v roku 2025

Takmer všetky hlavné ukazovatele nezamestnanosti dosiahli v marci 2025 najnižšie hodnoty. Klesajúci trend pokračoval aj v apríli a opäť prepisoval historické minimá. Počet ľudí bez práce bol opäť najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 161 337 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od januára 1993. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, dosiahol v apríli 2025 úroveň 3,71 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Najnižšie hodnoty dosiahli aj ďalšie ukazovatele.

Kľúčové ukazovatele v apríli 2025:

• Miera nezamestnanosti (celkový počet uchádzačov): 5,79 % (najnižšia v modernej histórii Slovenska)
• Miera evidovanej nezamestnanosti (bývalý hlavný ukazovateľ): 4,83 % (najnižšia od roku 1997)
• Počet uchádzačov o zamestnanie: 161 337 osôb (najnižšie od januára 1993)

Už tradične zaznamenal aj v apríli najnižší PDU Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,41 percenta. Najvyšší PDU zaznamenal Prešovský kraj - 5,78 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Nitrianskom kraji, kde PDU dosiahol 2,77 percenta a medzimesačne sa znížil až o 7 stotín percentuálneho bodu. V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v apríli 36 125 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva. Najnižšiu úroveň od januára 2013 dosiahol počet absolventov vysokých škôl v evidencií uchádzačov o zamestnanie.

Výzvy a riešenia v rôznych sektoroch

Nezamestnanosť je vážnym problémom ekonomiky a jej pasovanie sa s ňou ukazuje stupeň vyspelosti daného štátu. Zamestnávanie znevýhodnených skupín a dlhodobo nezamestnaných je výzvou pre každý trh práce. Napriek existujúcim bariéram eviduje Slovensko niekoľko príkladov, kedy sa darilo zamestnávať dlhodobo nezamestnané osoby prevažne z marginalizovaných rómskych komunít.

Zdravotníctvo

Povolanie sestry je jednou z kľúčových pozícií v slovenskom zdravotníctve. V našej spoločnosti je vo všeobecnosti vnímané ako dôležité, nedostatkové a nedocenené. Zdravotnícki pracovníci sú najčastejšie ohrození tzv. vyhorením. Jeho výskyt u sestier na Slovensku vzhľadom na ich nedostatok, z ktorého potom vyplýva aj vyšší tlak na ich pracovnú vyťaženosť, bude v pomeroch slovenského zdravotného systému oveľa častejší ako v systémoch zdravotníctva, kde je sestier dostatok. Bez zmeny vo finančnom hodnotení sestier nebude možné udržať systém zdravotníctva v takom rozsahu, ako je dnes. Na Slovensku je nedostatok sestier a bude sa prehlbovať. Študentské pôžičky pre študentov odboru ošetrovateľstvo by mali motivovať absolventov štúdia ostať na Slovensku a zároveň podporiť rozhodnutie ísť študovať ošetrovateľstvo. Zrušenie možnosti štúdia odboru všeobecné lekárstvo v anglickom jazyku pomôže posilniť počet absolventov medicíny na domácom pracovnom trhu. Starnutie populácie totiž vyžaduje navyšovanie počtu zdravotníckeho personálu, ktorý takisto starne.

Dlhodobá starostlivosť

Vzhľadom na cieľ projektu modelovať náklady dlhodobej starostlivosti je daný materiál základný údajový pohľad na vplyv starnutia populácie na dlhodobú starostlivosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojich výstupoch a analýzach zdôrazňuje, že je potrebná deinštitucionalizácia dlhodobej starostlivosti s vysokokvalitnou starostlivosťou v komunitách a rodinách. V texte analyzujeme aktuálny stav dlhodobej starostlivosti na Slovensku. Základom koncepcie dlhodobej starostlivosti je zavedenie nového fondu odkázanosti, ktorý bude komplexne financovať dlhodobú starostlivosť na úrovni 1,5 % hrubej mzdy. Zároveň so zvyšovaním odvodového zaťaženia uvažujeme o znížení dane z príjmu na 18,5 %. Toto zníženie kompenzuje nižšie povinnosti obcí a VÚC v oblasti dlhodobej starostlivosti.

Vzdelávanie a trh práce

Úlohou odborného vzdelávania je pripraviť potrebný počet absolventov v rôznych odvetviach pre pracovný trh. V prípade, že určité odvetvie zaznamenáva prebytok absolventov, je potrebné tento stav regulovať, tak ako aj v opačnom prípade. V skutočnosti sa však deje to, že úpravy i napriek štatistickým údajom o absolventoch sa nedejú. Dlhodobo tak náš vzdelávací systém generuje odborníkov, ktorí nie sú v našom hospodárstve uplatniteľní, a tak sa stávajú buď nezamestnanými alebo sa snažia uplatniť v inom odbore, než vyštudovali. Potreby trhu práce by mali byť zo strany príslušných orgánov reflektované a na základe toho by mal náš vzdelávací systém pružne reagovať.

Duálne vzdelávanie je prezentované ako vzdelávanie, ktoré má byť istým skĺbením vedomostí so zručnosťami a poznatkami z praxe. Vďaka tomu by žiaci stredných odborných škôl s učebnou zmluvou mali získať pred vstupom do dospelosti a na trh práce zručnosti a vedomosti, ktorými sa zvyšujú šance na ich osobný úspech, šance pracovať v odbore, ktorému sa venovali počas štúdia.

Znevýhodnené skupiny na trhu práce

Diskriminácia Rómov pri vstupe na trh práce je reálny problém, o čom svedčia viaceré výskumy. Na jednej strane sa hovorí o potrebe zamestnávania Rómov, na strane druhej existuje bariéra vo forme diskriminácie, ktorá bráni Rómom zamestnať sa. Osoby so zdravotným postihnutím patria medzi znevýhodnené skupiny na trhu práce. Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamestnávatelia ich z určitých dôvodov nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamestnávateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím. Dočasné vyrovnávacie opatrenia boli vymedzené v antidiskriminačnom zákone jeho novelou z roku 2013. Sú založené na myšlienke, že nie každý človek má rovnaké možnosti získať vzdelanie či zamestnanie. Prijatie novely antidiskriminačného zákona spolu s dlhodobo nízkymi údajmi o vzdelanostnej úrovni obyvateľov z rómskeho etnika viedli k vzniku podporného programu Aj ty máš šancu!.

Súčasné iniciatívy a opatrenia

Podľa ministerstva práce začínajú novšie opatrenia, ako Právo na prvé zamestnanie či iniciatíva Práca namiesto dávok, prinášať konkrétne výsledky. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Dôsledkom je rapídna zmena profesie či dlhotrvajúce psychické a zdravotné problémy. Jednou z možností predchádzania vyhoreniu je sabatikal: niekoľkomesačné voľno od každodennej práce. Navrhujeme zavedenie sabatikalu do legislatívy tak, aby človek, čo dlhodobo pracoval, po dohode so svojím zamestnávateľom mohol ísť na oficiálny sabatikal. Počas neho by mal štatút medzi uchádzačom o zamestnanie (nemôže sa zamestnať inde, môže ísť na školenia) a osobou na materskej (zamestnávateľ drží pracovné miesto a človek je zdravotne poistený). Od Sociálnej poisťovne dostane dávku vo výške dávky v nezamestnanosti, avšak do dôchodku pôjde o obdobie sabatikalu neskôr.

tags: #vedecky #prispevok #o #nezamestnanosti