Invalidný dôchodok je kľúčovou formou sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktoré sú invalidné a nemôžu plnohodnotne vykonávať zárobkovú činnosť. Pre pacientov trpiacich chronickými zápalovými ochoreniami čriev (IBD), ako sú Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, môže byť invalidný dôchodok dôležitým pilierom stability. Sociálne zabezpečenie pre IBD pacientov je ukotvené v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zákone č. 447/2008 Z.z. Na základe poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou osobou je možné IBD pacientovi priznať čiastočný, prípadne plný invalidný dôchodok v závislosti od stupňa priznanej invalidity.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Pre získanie nároku na invalidný dôchodok musia byť splnené tri základné podmienky:
- Byť uznaný za invalidného.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Žiadosť podáva priamo samotný pacient. Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok je druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Kedy je osoba invalidná?
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.
Upozornenie: Predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenej podmienky: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.
Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.
Posudzovanie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u IBD pacientov
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Posudzuje ho posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Pri IBD pacientoch sú definované stupne invalidity nasledovne:
- Prvý stupeň: Definovaný ako pokojové štádium, teda štádium remisie. IBD pacient je v bezpríznakovom období, nemá zníženú výkonnosť organizmu. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je pre prvý stupeň 10%.
- Druhý stupeň: Definovaný ako relaps ochorenia so zníženou výkonnosťou organizmu, kolonoskopicky dokázanou miernou až stredne ťažkou aktivitou. Pacient s priznaným čiastočným invalidným dôchodkom môže vykonávať pracovnú činnosť.
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:
| Vek žiadateľa | Minimálny počet rokov dôchodkového poistenia |
|---|---|
| Do 20 rokov | Menej ako 1 rok |
| Nad 20 do 24 rokov | Najmenej 1 rok |
| Nad 24 do 28 rokov | Najmenej 2 roky |
| Nad 28 do 34 rokov | Najmenej 5 rokov |
| Nad 34 do 40 rokov | Najmenej 8 rokov |
| Nad 40 do 45 rokov | Najmenej 10 rokov |
| Nad 45 rokov | Najmenej 15 rokov |
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali. Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).
- POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.
- ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40%, ale menej ako 70% (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70% uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú. Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7%, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.
Dá sa investovať aj z invalidného dôchodku?
Zmeny vo výške invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.
Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne.
Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti. Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.
Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.
Ďalšie formy sociálnej pomoci a výhody pre IBD pacientov
IBD pacient s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% má nárok na sociálnu pomoc zo strany štátu (Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia). O kompenzácie žiada pacient písomnou žiadosťou príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ku ktorej sa prikladá potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok, vyhlásenie o majetkových pomeroch, lekársky nález od ošetrujúceho lekára, prípadne iné doklady. Podkladom na rozhodnutie je komplexný posudok vydaný na základe predložených dokumentov oddelením posudkových činností.
Zdravotne ťažko postihnutý občan (ZŤP) má nárok na oslobodenie od viacerých poplatkov ako sú poplatok za odvoz komunálneho odpadu, daň za nehnuteľnosť, poplatok za psa, poplatok za vydanie dokumentov (kolaudačné rozhodnutie, zápis motorového vozidla, koncesionárske poplatky), cestovanie železničnou a autobusovou dopravou. IBD pacienti sú podľa platnej legislatívy radení do skupiny B, ktorej zdravotná starostlivosť je plne hradená z verejného zdravotného poistenia, avšak služby z verejného zdravotného poistenia pokryté nie sú. Výnimku tvoria pacienti po resekcii tenkého alebo hrubého čreva do 12 mesiacov od operácie s výnimkou operácie slepého čreva, ktorí sú radení do skupiny A.
Kúpeľná liečba môže byť účinnou doplnkovou súčasťou liečby Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy. Je vyhradená pre pacientov v bezpríznakovom štádiu (v remisii).
Príbeh Denisy: Život s Crohnovou chorobou a invalidným dôchodkom
Denisa Hamroži z Česka sa od detstva stretávala so šikanou, čo viedlo k vážnym psychickým problémom a stresu, ktoré napokon odštartovali vážne zdravotné ťažkosti. Dnes jej chýba 30 centimetrov čriev, ktoré jej lekári museli odstrániť, pretože boli ťažko poškodené. Je na invalidnom dôchodku, no jej stav stále nie je stabilný. K psychickým ochoreniam sa pridala Crohnova choroba, pri ktorej imunitný systém napáda črevné tkanivo a spôsobuje chronickú bolesť, hnačky a tráviace ťažkosti.
Denisa si pamätá z detstva najmä šikanu a žiletky, ktorými si rezala ruky. Fyzická bolesť, ktorú si spôsobovala, aspoň prehlušila psychické muky. Triedna učiteľka dala Denisiným rodičom ultimátum: Buď ju pošlú k psychológovi, alebo skončí v polepšovni. Pravidelne tak sedela u školskej psychologičky, potom v ambulancii psychológa a nakoniec u psychiatra. Odborníci hovorili, že Denisa je príliš citlivá a jej správanie pripisovali puberte.
Mesiac za mesiacom si Denisa odtrpela zvyšný čas na základnej škole. Keď vychádzala zo školskej brány s vysvedčením z deviatej triedy v batohu, uľavilo sa jej. Vedela, že je koniec so šikanou, posmeškami a narážkami na jej váhu. Bola na seba pyšná, že to všetko zniesla. Po lete nastúpila na učilište, no nevydržala tam dlho. Neskôr prestúpila na odbor aranžérka, kde sa jej konečne zdalo, že zapadla. Napriek tomu nedokázala sedieť nad knihami a sústrediť sa na učenie. Stále viac sa uzatvárala do seba a premýšľala, či sa ráno zobudí a či o týždeň bude ešte nažive.
Prepadali ju úzkosti a panické ataky. Psychiater jej napokon predpísal antidepresíva a pridával ďalšie a ďalšie lieky. Stránky denníka pravidelne zapĺňala myšlienkami na samovraždu. Bála sa, že napokon si vezme život. Práve to ju doviedlo do čakárne pred bielymi dverami psychiatrickej ambulancie. „Vtedy sa ma psychiater opýtal, či som počula o hraničných poruchách. Vysvetlil mi, že nie som nebezpečná pre okolie, ale pre samú seba.“
Aj keď sa Denisa veľmi snažila, z učilišťa odišla už po necelom roku, pretože to psychicky nezvládala. Chvíľu bola na úrade práce a potom nastúpila do drogérie, kde sa stala zástupkyňou vedúcej. Vtedy jej psychiater oficiálne potvrdil hraničnú poruchu osobnosti (HPO). Aj keď sa symptómy objavili už pomerne skoro, HPO sa štandardne diagnostikuje až v dospelosti, keď uplynie obdobie puberty. Vďaka diagnóze Denisa začala chápať, prečo sa roky cítila zle, prečo si ubližovala a prečo nikam nedokázala zapadnúť. Mala tak konečne „papier“ na to, že nie je čudná, problémová, príliš citlivá, ale je naozaj chorá.
Hraničná porucha osobnosti (HPO) patrí do skupiny emočne nestabilných porúch osobnosti. Ľudia trpiaci touto poruchou prežívajú extrémne výkyvy nálad, majú nestabilný sebaobraz a veľké ťažkosti v medziľudských vzťahoch. Ľudia s hraničnými poruchami osobnosti majú tendenciu spadnúť do rôznych závislostí. V Denisinom prípade to bolo nakupovanie. Trávila ním celé popoludnia, všetkých pozývala na kávu a doma hromadila veci, ktoré nikdy ani neotvorila. Za týždeň tak bola schopná minúť celú výplatu a peniaze na nevyhnutné výdavky si musela požičiavať od rodičov.