Význam slova senior a starnutie populácie

Kedy sa človek stáva seniorom? Začína staroba od určitého veku? Je slovo senior synonymom pre človeka na dôchodku? Na tieto otázky sa jednoznačné odpovede hľadajú ťažko, pretože oficiálny vek, kedy sa človek stáva seniorom, neexistuje. Názory sa rôznia a definícia seniora nie je vo svete jednotná. Odborníci rozlišujú tri druhy starnutia, a to biologické, sociálne a kalendárne starnutie.

Čo znamená slovo "senior"?

Podľa S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej, autorov Slovníka cudzích slov, ide o pomenovanie staršieho alebo najstaršieho člena spoločnosti alebo kolektívu. V edukačnej praxi sa tento pojem začal spontánne používať ako významovo neutrálny termín. V anglicky písanej literatúre sa termín senior objavuje zriedka, užíva sa pojem "older people".

V preklade môže slovo senior znamenať:

• najvyšší, vysokopostavený, hlavný (úradník, pracovník ap.)
• starší, vyšší ako kto (služobne), nadriadený
• (šport.) seniorský
• pre dôchodcov, dôchodcovský (zľava ap.)
• nadriadený, služobne starší (človek), starší zamestnanec
• starší ako kto (o koľko rokov), senior (starší človek s rovnakým menom v rodine)
• študent prvého/druhého/tretieho/štvrtého ročníka

Druhy starnutia

Biologické starnutie

V prípade biologického starnutia sa stále nedarí presne vystihnúť, prečo k starnutiu dochádza a čo to vlastne je. Vedci dokážu len označiť fyzické a psychické zmeny ako napr. ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi prejavujú. U väčšiny ľudí tieto biologické zmeny začínajú v období 60 - 75 rokov života, pričom ich ovplyvňujú rôzne faktory ako fyzický a psychický zdravotný stav, predošlé povolanie, životný štýl i vlastný vnútorný pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska začína staroba po 75. roku života.

Sociálne starnutie

Sociálne starnutie sa vyznačuje zmenou sociálnych rolí a životného štýlu. Významnou súčasťou sociálneho starnutia je splnenie určitého kritéria, najčastejšie odchod do dôchodku. Ide o sociálnu udalosť, ktorá je chápaná ako ukončenie jednej a začatie novej životnej etapy. Človek v tomto období prijíma nové sociálne role a statusy, napríklad status seniora.

Kalendárne starnutie

Kalendárne starnutie sa určuje dosiahnutím určitého veku, pričom platí demografické pravidlo, že čím je obyvateľstvo staršie, tým je hranica starnutia vyššia. Z demografického hľadiska sa z človeka stáva seniorom, keď odíde do dôchodku. Je to približne okolo šesťdesiateho roku života, hranica odchodu do dôchodku sa však každým rokom zvyšuje.

Pohľad verejnosti na starnutie

Starnutie posudzujú ľudia podľa rôznych kritérií. Patrí sem najmä fyzický stav, vek, strata duševnej sviežosti, neschopnosť postarať sa o seba, neschopnosť prispôsobiť sa zmenám, nástup do dôchodku, či narodenie vnúčaťa. Podľa mladých ľudí je rozhodujúci vek, podľa starších skôr schopnosť sa o seba postarať a zdravotný stav. U mnohých, najmä mladých ľudí, panuje názor, že odchod do dôchodku je hranicou, za ktorou už človeka nič nečaká. Nie je to však tak. Na človeka na dôchodku čaká množstvo voľného času, s ktorým môže naložiť podľa svojej vôle.

Mnohí seniori aktívne trávia čas v seniorských kluboch, športujú, starajú sa o záhradu, venujú sa svojim záľubám, starajú sa o vnúčatá alebo cestujú. Niektorí aj napriek tomu, že dosiahnu dôchodkový vek, naďalej pracujú. Rôzne sociálne aktivity a stretávanie sa s rovesníkmi dodá pocit mladosti. Tínedžeri pokladajú za starých už tridsiatnikov, pre zamestnávateľov sú to štyridsiatnici. Tridsiatnici si myslia, že staroba začína v 65 rokoch, 65-roční to tvrdia o veku 75 rokov. V skutočnosti platí, že človek je taký starý, ako sa sám cíti. Mnohí starí ľudia majú energiu a chuť do života na rozdávanie, že by často zahanbili aj dvadsaťročných. Jediným objektívnym faktorom pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku.

Vek (sénium)

Toto obdobie označuje neskoršie fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinovaná na základe vývinovej psychológie. Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. Keď zohľadňujeme etapizáciu ľudského života podľa pätnásťročných vývinových období, ku ktorej sa prikláňa aj Svetová zdravotnícka organizácia, môžeme sénium charakterizovať ako posledné obdobie života človeka, v ktorom sa nachádza po dosiahnutí 60 rokov veku života. Na základe tohto delenia môžeme vidieť, že sénium predstavuje relatívne dlhý úsek v živote jednotlivca.

Dôchodkový vek a sociálna politika

Odchod do starobného dôchodku alebo iného dôchodku mení označenie jednotlivca na „dôchodca“. Sociálna politika štátu určuje, aké podmienky treba splniť na odchod do dôchodku. Nie je to len vek. V súčasnosti na Slovensku Sociálna poisťovňa umožňuje odchod do riadneho dôchodku vo veku 62 až 64 rokov, pričom to závisí aj od pohlavia a počtu vychovaných detí. Vek odchodu sa mení a je politickým rozhodnutím. Povinnosťou poisťovne je zverejniť ho 5 rokov v predstihu pred možnosťou odchodu (v roku 2024 sú zverejnené veky odchodu pre osoby narodené pred rokom 1967). Vstup do dôchodku môže znamenať prísľub novej, plnohodnotnej životnej etapy.

Zmeny spojené so seniorským vekom

Fyzické zmeny

Seniorský vek so sebou spravidla prináša polymorbiditu (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov.

Psychické zmeny

V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas.

Socioekonomické a sociálne zmeny

Medzi hlavné zmeny patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Obyvateľstvo Zeme starne - varujú už po desaťročia štatistické úrady nielen európskych krajín. V praxi to znamená, že starnutie, ako také, sa stalo najdôležitejším fenoménom demografického vývoja vo svete. Predstavuje nezvratný a zákonitý proces, ktorý sa začína už samotným príchodom človeka na svet. Ide o prirodzený proces so špecifickými zmenami vo všetkých troch zložkách ľudskej bytosti, a síce biologickej, psychickej a sociálnej.

Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu.

Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov. Rozlišuje sa pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov.

Predlžovanie života

Od začiatku 90. rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50 - 64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognózy populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí.

Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí. Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov.

Tabuľka percentuálneho zastúpenia seniorov v Česku (historické a prognózované dáta):

Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4% obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7%. Aj v roku 2018 pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,6 %) a Grécko (21,8 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,8 %).

Aktivizácia seniorov - trend 21. storočia

90. roky 20. storočia predstavovali posun v chápaní postavenia seniora v spoločnosti. Predlžujúci sa vek a rastúca miera zdravotnej starostlivosti spolu s vytrácaním sa manuálne namáhavých prác spôsobujú, že človeku po opustení sveta práce, ktorý predstavoval jeho ekonomicky aktívne obdobie života, zostáva často relatívne dlhé životné obdobie, ktoré môže prežiť aktívne. Skupina, ktorú títo ľudia tvoria, skrýva v sebe obrovský potenciál v smere ďalšieho vzdelávania, sebarealizácie vo voľnočasových aktivitách, aktívneho životného štýlu.

Odborníci sa tomuto fenoménu venujú už niekoľko rokov, avšak v súčasnosti poznatky, v tomto smere nadobudnuté, začína registrovať aj laická verejnosť. Hoci existujú teórie zdôrazňujúce pasivitu v živote seniora (teória disengagementu), ktoré tvrdia, že strata a rozväzovanie sociálnych väzieb predstavuje prirodzený a neodvratný proces, v súčasnosti prevláda teória aktivity. Táto tvrdí, že aktivita prináša výkon, ktorý plní nejakú funkciu pre spoločnosť, dôležitým sú preto aktívny život a tréning schopností, avšak zdôrazňuje sa aj adekvátny priestor na oddych a pohodu. Šťastie a spokojnosť človeka v starobe závisí od toho, ako dokáže ovplyvniť dianie vo svojom okolí a ako môže byť užitočný pre druhých; aktivita týmto pádom spomaľuje starnutie.

Výskum trávenia voľného času seniorov

V Bratislavskom kraji sa realizoval výskum s názvom "Zisťovanie trávenia voľného času seniorov". Cieľom bolo primárne zistiť mieru aktivizácie slovenských seniorov. Cieľovou skupinou boli osoby staršie ako 55 rokov, ktoré už absolvovali odchod zo sveta práce a poberajú starobný dôchodok. Výskum sa uskutočnil pomocou dotazníka v decembri 2007 a januári 2008 na vzorke 100 respondentov.

Zistenia výskumu:

• Väčšina seniorov sa stretáva s rovesníkmi denne (40%) alebo raz do týždňa (33%).
• Vo voľnom čase prevláda sledovanie televízie (17%), čítanie kníh (15%) a počúvanie rozhlasu (8%). Dôležité sú aj návštevy rodiny a priateľov (15%) a práca v záhrade (12%).
• Až 70% respondentov nenavštevuje kluby dôchodcov.
• Najväčší záujem o vzdelávacie aktivity v kluboch dôchodcov by bol o otázky zdravia a životného štýlu (35%).
• Priemerná suma, ktorú sú seniori ochotní mesačne investovať do kultúry a voľnočasových aktivít, bola 460 Sk (v období pred prijatím Eura).

Tieto výsledky potvrdili, že súčasným trendom je aktívne prežívanie staroby. Dnešní seniori sú aktívni ľudia, plánujúci si svoj ďalší rozvoj a osobnostný rast a sú ochotní sa ďalej vzdelávať.

tags: #vyznam #slova #senior