Vysoké riziko tromboembolickej choroby a invalidný dôchodok na Slovensku

Onkologické a onkohematologické ochorenia predstavujú značné ekonomické a sociálne riziko pre pacienta a jeho rodinu. V drvivej väčšine prípadov pacient nemôže naďalej pracovať, niekedy na určitý čas, inokedy dlhodobo. Tento stav vedie k poklesu príjmov a často si vyžaduje riešenie sociálneho zabezpečenia, akým je napríklad invalidný dôchodok.

Preto je dôležité poznať podmienky a postup pri jeho získavaní, ako aj rozsah sociálneho zabezpečenia a ďalších kompenzácií, ktoré môžu pacientom a ich rodinám pomôcť prekonať náročné obdobie.

Čo znamená život po stanovení onkologickej diagnózy?

Po tom, ako spoznáte svoju diagnózu, či diagnózu blízkeho, najdôležitejšou úlohou je čo najskôr začať s vhodnou liečbou. Rôzne onkohematologické diagnózy majú aj rôzne liečebné protokoly. V praxi to znamená, že niektorí pacienti musia byť dlhšiu dobu hospitalizovaní, niektorí sú liečení ambulantne. Rozdiel je tiež medzi chronickými a akútnymi diagnózami.

Hematologické ochorenie, ktorým trpí pacient, sa priamo dotýka celej rodiny. Najväčšiu záťaž nesie člen rodiny, ktorý sa priamo o pacienta stará. Prospievanie pacienta sa priamo úmerne odvíja od prostredia, ktoré má doma, a od starostlivosti, ktorú dostáva.

Opatrujúci člen rodiny by si mal vybudovať stabilné „piliere“ svojho vnútorného pokoja, ak chce dlhodobo zvládať situáciu s opatrovaním člena rodiny. Pokiaľ sa žiadnym z uvedených spôsobov alebo iným spôsobom nedá pre opatrujúceho člena rodiny zabezpečiť rovnováha a tomuto členovi rodiny dochádzajú psychické aj fyzické sily, je dôležité si to uvedomiť a prijať ako normálny životný jav. NEJDE o zlyhanie alebo vlastnú chybu, egoizmus, či lenivosť, nedostatok lásky!

Pacient po náročnej liečbe, niekedy imobilite, stráca samostatnosť, ako aj celý predchádzajúci spôsob života. Preto je dôležité prijať tieto pocity a ako opatrujúca osoba rozpustiť všetky očakávania, ktoré môžu voči chorému rodinnému príslušníkovi vznikať. Pacienta do ničoho nenútime, len mu vždy vysvetlíme, aká je daná situácia a možnosti jej riešenia.

Človek s onkologickým ochorením potrebuje čas na to, aby celú situáciu a svoj stav v sebe spracoval. Mali by sme mu umožniť, aby sa mohol pravidelne porozprávať s osobou mimo svojej najbližšej rodiny, ktorej dôveruje. Postupom času je dobré pýtať sa pacienta na ďalšie ciele v živote. Platí známe, že „cesta je cieľ“ a preto nie je dôležité sa vždy do toho cieľa dostať, ale pracovať na ňom a pokúšať sa. Ideálne dávať si malé a dosiahnuteľné ciele, napr. trénovať samostatnosť (v jedení, hygiene, prezliekaní sa, podávaní si vecí - ak je to možné, samozrejme, chodení), ciele v sebarealizácii.

Reakcie okolia bývajú rôzne, no skúsenosti pacientov a ich rodín stále hovoria, že okolie NEVIE, ako pristúpiť k pacientovi a jeho rodine, nemajú informácie, čo je to za ochorenie, čím sa prejavuje a pod., sú neistí a majú strach, či nepovedia niečo nevhodné. Zo stránivých reakcií okolia potom pacientova rodina môže mať dojem, že ich ohovárajú alebo s nimi už nechcú mať nič spoločné, nemajú ich radi. Najvhodnejší prístup v takomto prípade je, keď samotný pacient alebo rodina začnú ako prví otvorene o ochorení a situácii v rodine rozprávať.

Invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.

O práceneschopnosti a jej trvaní rozhoduje ošetrujúci lekár. Čas jej vyplácania (nazývaný aj podporné obdobie) je maximálne 52 týždňov. Aj po uplynutí tejto doby môže byť pacient práceneschopný, avšak už bez dávky (bez nemocenského).

Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

• byť uznaný za invalidného,
• získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a
• ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Kedy je osoba invalidná?

Osoba je invalidná, ak má predlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť.

Upozornenie: Predĺženie podpornej doby je viazané na splnenie zákonom stanovenej podmienky: poistenci, ktorých dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. O predĺženie podporného obdobia je potrebné požiadať prostredníctvom určeného tlačiva pobočku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa posúdi splnenie podmienok a určí dĺžku predĺženia. Podporné obdobie sa môže predĺžiť maximálne o ďalší rok.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti. Uvedené v praxi znamená, že na základe novely Zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ o invalidný dôchodok pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Na webovej stránke Sociálnej poisťovne je kalkulačka dôchodkového veku. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku, pričom výška predčasného dôchodku musí dosahovať aspoň 1,6 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Výška invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

POMB x ODP x ADH - ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok).

POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5.

ODP je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2025 je 18,7434 eur.

Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Zoznam dokladov nájdete na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži - zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť, až keď ich predloží.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Aktuálne sumy invalidných dôchodkov

Výška invalidného dôchodku sa môže výrazne líšiť. Závisí najmä od toho, ako dlho ste boli poistení, koľko ste v minulosti zarábali a aký stupeň invalidity vám uznali. Minimálny invalidný dôchodok v roku 2025 sa pohyboval približne na úrovni 324,50 eur mesačne. Priemerná výška plného invalidného dôchodku (nad 70 % uznanej invalidity) je v súčasnosti 574 eur. Sociálna poisťovňa dnes eviduje okolo 79 280 ľudí, ktorí tento typ dôchodku poberajú.

Od 1. januára 2026 sa dôchodky na Slovensku zvýšia automaticky o 3,7 %, čo je pravidelná valorizácia, ktorá reaguje na medziročný rast cien tovarov a služieb - tzv. dôchodcovskú infláciu.

Je evidentné, že človeku nemôže čiastočný invalidný dôchodok postačovať na dôstojný život. Existenčné náklady na Slovensku sú totiž vyššie. Navyše, s každým ochorením či úrazom sa spájajú ďalšie výdavky na zdravotné pomôcky a lieky, ktoré musí rozpočet postihnutého či jeho rodiny uniesť. Zodpovedný človek by mal preto myslieť na životné poistenie a zabezpečiť sa tak pred neočakávanými a nepríjemnými udalosťami, napríklad adekvátnym úrazovým poistením a pripoistením pre prípad invalidity.

Štatistiky invalidity na Slovensku

Podľa záznamov Sociálnej poisťovne poberá invalidný dôchodok približne 118 000 mužov a 116 000 žien. Najviac poberateľov invalidných dôchodkov je v Prešovskom kraji, kde ich je vyše 37 000 a v Košickom 33 000. Najmenej poberateľov je v Bratislavskom kraji - 18 000.

Faktom je, že úrazy spôsobujú len necelé 3 % invalidít. Z pohľadu vplyvu na rodinu a jej finančnú stabilitu je invalidita jedným z najvážnejších rizík. Prináša doživotný pokles príjmov, a pritom vôbec nie je ojedinelá. Každoročne je uznaných viac ako 20 000 invalidít a podľa posledných údajov počet poberateľov invalidných dôchodkov dosahuje takmer 235 000. No len tretina z nich, necelých 80 000, vykonáva popri dôchodku i nejakú pracovnú činnosť. Zvyšok je odkázaný na podporu štátu.

Sociálna poisťovňa podľa poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozlišuje dva stupne invalidity - čiastočnú, pri ktorej je schopnosť pracovať znížená o 41 - 70 % vrátane a plnú invaliditu s vyše 70-% poklesom. Obdobné škálovanie používajú i životné poisťovne. Väčšina z nich však kryje len prípady plnej invalidity. V porovnaní s čiastočnou invaliditou je jej výskyt výrazne nižší, len tretinový. V uplynulom roku z celkového počtu 22 300 nových priznaných invalidít predstavovali tie čiastočné až 74 % a plné iba 26 %.

Najčastejšie príčiny invalidity

Najčastejšie ochorenia, ktoré sa vlani najviac podieľali na uznávaní invalidity, boli choroby pohybovej sústavy (5 701 prípadov). Nasledovali nádorové ochorenia, duševné choroby a poruchy správania. Uvádza to na svojej stránke Sociálna poisťovňa.

V prípade mužov tvorili ochorenia pohybovej sústavy 21,8 percenta všetkých prípadov uznania invalidity. U žien to bolo odlišné. Choroby pohybovej sústavy tvorili 29,6 percenta všetkých ochorení vedúcich k uznaniu invalidity.

Zaujímavá je situácia s úrazmi. Až 80 percent z nich sa stáva mužom. Hoci sú ohrození chorobami a úrazmi častejšie ako ženy, sú aj menej opatrní a menej dbajú na prevenciu. To sa potom odráža na situácii, keď mužov kvária oproti ženám viac tie diagnózy, ktorým možno predísť správnou životosprávou. Mužov trápia choroby, ktorým možno predísť životosprávou. Ženy trápia diagnózy súvisiace s ich emocionálnou zraniteľnosťou. Všetko vedie k nárastu invalidných dôchodkov, upozorňuje Sociálka.

Ako ukazuje aj štatistika Sociálnej poisťovne, za invaliditou stoja z veľkej časti civilizačné choroby a s nimi spojený nezdravý životný štýl, ako nezdravá strava a nedostatok pohybu či stres. Napríklad jedným z najväčších strašiakov je ateroskleróza, čiže kôrnatenie ciev, čo spôsobuje mŕtvicu a infarkt myokardu. Platí, že muži sa menej starajú o svoje zdravie, menej chodia na preventívne prehliadky a podceňujú zdravú stravu.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne až štvrtinu prípadov invalidity vlani predstavovali choroby pohybovej sústavy (26 %). Nasledovali nádorové ochorenia (16 %) a treťou najčastejšou príčinou boli duševné choroby a poruchy správania (15 %). Kým u mužov boli vysoko zastúpené spomenuté ochorenia obehovej sústavy, u žien bolo viac nádorových chorôb a psychických problémov.

Životné poistenie a pripoistenie invalidity

Hoci pripoistenie invalidity patrí k tým kľúčovým, ľudia ho často nemajú nastavené správne. "Mnohí si myslia, že invalidita vzniká najmä v dôsledku úrazov, a podľa toho si nastavujú poistenie. Úrazy však stoja za menej ako tromi zo sto prípadov invalidity, zvyšok majú na svedomí choroby," vysvetľuje Daniela Guťanová z NN Životnej poisťovne. Pri výbere životnej poisťovne je preto lepšie uprednostniť tú, ktorá kryje komplexnú invaliditu z dôvodu choroby aj úrazu.

Väčšina životných poisťovní kryje len prípady plnej invalidity. V porovnaní s čiastočnou invaliditu je jej výskyt výrazne nižší, len tretinový. V uplynulom roku z celkového počtu 22 300 nových priznaných invalidít predstavovali tie čiastočné až 74 % a plné iba 26 %.

„Je evidentné, že človeku nemôže čiastočný invalidný dôchodok postačovať na dôstojný život. Existenčné náklady na Slovensku sú totiž vyššie. Navyše, s každým ochorením či úrazom sa spájajú ďalšie výdavky na zdravotné pomôcky a lieky, ktoré musí rozpočet postihnutého či jeho rodiny uniesť. Zodpovedný človek by mal preto myslieť na životné poistenie a zabezpečiť sa tak pred neočakávanými a nepríjemnými udalosťami, napríklad adekvátnym úrazovým poistením a pripoistením pre prípad invalidity,“ konštatuje generálny riaditeľ NN Životnej poisťovne Peter Brudňák.

Na trhu je k dispozícií viacero poistných produktov. Odporúča sa vyberať si podľa poistného krytia, ako aj kredibility poisťovne. Vyberať životnú poistku cez web a telefón sa neoplatí. Životná poistka... Kto sa v tom má vyznať?

tags: #vysoke #riziko #tromboembolickej #choroby #a #invalidny