Komplexný prehľad zrakového postihnutia a jeho výskumu

Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov človeka, prostredníctvom ktorého prijímame viac ako 80% všetkých vnemov z okolia. Avšak nie každému je dopriate mať zrak v poriadku. Zrakové postihnutia sú celospoločensky považované za veľmi vážne obmedzenia v živote človeka. Tieto postihnutia môžu vzniknúť v rôznom vekovom období - pred narodením, počas narodenia aj po narodení, a taktiež môžu byť rôznorodé aj príčiny, ktoré k danému postihnutiu viedli.

Zrakové postihnutie zahŕňa slepotu aj slabozrakosť a vzťahuje sa na akúkoľvek úroveň straty zraku, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca vykonávať každodenné úlohy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.

O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii.

Ilustrácia: Oko a zrakový systém

Klasifikácia zrakového postihnutia

Zrakové postihnutie sa najčastejšie delí podľa rôznych kritérií, ako sú prognóza postihnutia, zraková ostrosť a stupeň zrakovej vady. Ludíková, L. vo svojej práci uvádza delenie podľa prognózy na stacionárne a progredujúce. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (ICD) pre klasifikáciu zrakových postihnutí. Aktuálne platí 10. revízia, v ktorej sa v VII. kapitole uvádza veta „v rozsahu, v akom je zraková ostrosť v lepšie vidiacom oku, pri najlepšej možnej korekcii, alebo je obmedzenie zorného poľa v takom vzťahu, že minimum rovnajúce sa alebo lepšie než a maximum menšie než.“

V literatúre sa najčastejšie stretávame s delením zrakových vád podľa stupňa, pričom sa zohľadňuje zraková ostrosť a obmedzenie zorného poľa. Stréblová, M. delí zrakové vady podľa stupňov bilaterálne bez ohľadu na zrakovú ostrosť.

Schéma: Klasifikácia zrakového postihnutia podľa závažnosti

Kategórie zrakového postihnutia

V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:

  • Nevidiaci: Osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj. Pre Evana, ktorý je nevidiaci, je učenie najefektívnejšie prostredníctvom hmatových a sluchových zmyslov.
  • Prakticky nevidiaci: Osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií. Obmedzenie zorného poľa je u týchto osôb v intervale 5 až 10 stupňov.
  • Slabozraký: Osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať. Zraková ostrosť je v rozmedzí od 6/60 až do 3/60. Emily má slabé videnie, čo znamená, že má výraznú stratu zraku, ktorú nemožno úplne korigovať okuliarmi ani kontaktnými šošovkami.
  • Osoba s poruchami binokulárneho videnia: Človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti). Tieto poruchy sa delia na škuľavosť a tupozrakosť. Pri škuľavosti sú oči nerovnobežné a jedno sa vychyľuje. Tupozrakosť je porucha videnia, ktorú nejde vykorigovať okuliarmi. Postihnuté oko má normálny vzhľad, ale dochádza k zhoršenej koordinácii oka a ruky.

Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v oblastiach samostatného pohybu a orientácie v priestore, vykonávania činností v domácnosti, komunikácie, štúdia a pracovného uplatnenia.

Etiológia zrakového postihnutia

Význam etiológie zrakového postihnutia popisuje Vágnerová, M. (1995), pričom zdôrazňuje rozličné príčiny vzniku a rozsahu. Zraková vada je strata, poškodenie alebo obmedzenie zrakového orgánu, ktoré vedie k zrakovej vade. Zrakový analyzátor sa skladá z oka, zrakovej dráhy a kôrového centra v mozgu, ktoré sprostredkúva zrakové vnemy.

Z príčin vzniku Hamadová, P. (2007) uvádza exogénne vplyvy, ako sú noxy, poruchy metabolizmu alebo výživy matky. Nováková, Z. (2006) ďalej delí zrakové vady na tie, ktoré vznikli pred, pri alebo tesne po pôrode (napr. vrodené vady), a zrakové vady získané v priebehu života.

Vrodené a získané zrakové vady

  • Vrodené vady: Vrodené vady majú stigmatizujúci význam pre rodičov dieťaťa s postihnutím. Vrodené postihnutie má človek už od narodenia, a preto dieťa subjektívne žiadnu stratu nepociťuje, čo potvrdzuje Vágnerová, M. (1999).
  • Získané vady: Získané zrakové vady vznikajú v priebehu života, napríklad v dôsledku chorôb (katarakta, glaukóm, vekom podmienená makulárna degenerácia, pigmentová retinopatia, diabetická retinopatia, hemianopsia) a rôznych úrazov (perforačné poranenia, tupé úrazy očného bulbu).
    • Katarakta (sivý zákal): Nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky, spôsobené napríklad očnými chorobami, dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Možno ju liečiť chirurgicky odstránením zakalenej šošovky.
    • Vekom podmienená degenerácia makuly: Chronické progresívne ochorenie postihujúce centrálnu časť sietnice (žltú škvrnu), zodpovednú za centrálnu zrakovú ostrosť. Spôsobuje stratu centrálneho videnia (rozmazaná škvrna).
    • Pigmentová retinopatia: Dedičné progresívne ochorenie sietnice s tvorbou pigmentových tmavých ložísk. Prejavuje sa vysokým stupňom straty zrakového poľa - zúžením zorného poľa, sprevádzaným napr. myopiou, kataraktou. Spôsobuje stratu periférneho videnia, fotofóbiu a tunelové videnie.
    • Hemianopsia: Porucha v zornom poli oboch očí, ktorá môže vzniknúť v dôsledku úrazu hlavy, cievnej mozgovej príhody alebo nádoru na mozgu. Spôsobuje obmedzené videnie oboch očí (polovičné, štvrtinové).
    • Diabetická retinopatia: Patologické zmeny sietnice a ciev sietnice v dôsledku cukrovky. Spôsobuje kolísavú zrakovú ostrosť, znížené vnímanie farieb a poškodené zrakové pole - výpadky, škvrny, pavučiny.
    • Glaukóm (zelený zákal): Nezvratné poškodenie zrakového nervu vedúce k poškodeniu zrakových funkcií a bez adekvátnej liečby až k nezvratnej strate zraku. Ochorenie je spôsobené zvýšeným vnútroočným tlakom. Spôsobuje kolísavé videnie, periférne obmedzenia zorného poľa, v pokročilom štádiu tunelové videnie.

Úrazy oka môžu viesť až k závažným trvalým následkom. Perforačné poranenia vznikajú pri prederavení ochranného obalu oka ostrými predmetmi, čo môže viesť k slabozrakosti až k úplnej strate zraku. Tupé úrazy vznikajú po náraze päsťou, loptou, kameňom a môžu spôsobiť krvácanie do oka, opuch, či dokonca úplnú stratu videnia.

Dôsledky zrakového postihnutia v rôznych životných fázach

Strata alebo absencia zraku môžu vo veľkej miere skomplikovať bežný život a každodenné fungovanie v rôznych vekových obdobiach.

Dospelosť

V dospelosti môže dôjsť ku strate zraku z rôznych príčin. U straty zraku je dôležitá schopnosť akceptácie vady a obdobie, kedy k postihnutiu došlo - v detstve, v dospievaní, v dospelosti. Vágnerová, M. (1999) popisuje tri štádiá spracovania záťaže, ktorú defekt prináša: šok, reaktívna depresia a reorganizácia. Čálek, O. (1992) dodáva, že v dospelosti sa jedinci s postihnutím musia vyrovnať s úbytkom funkcií.

Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).

Infografika: Rozdiel medzi dostupnosťou a prístupnosťou

Staroba

Staroba býva členená na dve (niekedy tri) obdobia: raná staroba (60/65 až 75 rokov) a pravá staroba (začínajúca vekom 75 rokov). Jeřábkova, K. (2013) delí starobu na kalendárnu, sociálnu a biologickú. V starobe dochádza k zníženiu pohyblivosti, obmedzeniu mobility a náchylnosti k chorobám, čo môže viesť k nutnosti prijímať starostlivosť z okolia. Seniori majú tendenciu podľahnúť depresiám a upadať do pasívnej formy žitia.

Asistenčné technológie a kompenzačné pomôcky

Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú prekážku v každodennom živote. Našťastie existuje široká škála kompenzačných pomôcok a stratégií, ktoré môžu zrakovo postihnutým osobám pomôcť viesť plnohodnotný a nezávislý život. Tieto pomôcky nahrádzajú, dopĺňajú alebo podporujú chýbajúce alebo oslabené funkcie zraku, čím uľahčujú fungovanie v domácnosti, vo vzdelávaní, pri čítaní, orientácii v priestore a celkovo zvyšujú ich samostatnosť. Cieľom asistenčných technológií je čiastočne alebo úplne odstrániť bariéry vyplývajúce zo zdravotného postihnutia. V prípade ľudí so zrakovým postihnutím sa asistenčné technológie (AT) snažia nahradiť chýbajúci zrakový vnem a tak sprostredkovať výpadok v príjme informácií z okolia, ktoré bežne vnímame zrakom.

Asistenčné technológie napomáhajú integrácii človeka so zrakovým postihnutím do spoločnosti. Umožňujú mu plnohodnotne tráviť voľný čas, vzdelávať sa, navštevovať kultúrne, športové, ale aj rekreačné zariadenia. Aby to bolo možné v čo najväčšej miere, je dôležité poznať jednotlivé technológie, ich možnosti, dostupnosť a naučiť sa ich ovládať. V súčasnosti existuje mnoho kompenzačných pomôcok, ktoré môže človek so zrakovým postihnutím využívať.

Typy kompenzačných pomôcok

Vzhľadom na rozmanitosť zrakových postihnutí je dôležité, aby boli k dispozícii rôzne kompenzačné pomôcky, ktoré vyhovujú individuálnym potrebám každého jednotlivca. Pomôcok je veľmi veľa a sú medzi nimi úzko špecializované i veľmi univerzálne zariadenia.

  • Technologické pomôcky: Moderné technológie prinášajú množstvo inovatívnych riešení, ktoré výrazne uľahčujú život zrakovo postihnutým. Medzi ne patria taktilné displeje, hlasové výstupy a softvér na čítanie obrazovky, prenosné digitálne čítacie zariadenia s hlasovým výstupom, špeciálne aplikačné programy, multifunkčné zariadenia (skener s tlačiarňou) a program na optické rozpoznávanie písma (OCR).
  • Pomôcky pre čítanie a písanie: Gramotnosť je kľúčová pre plnohodnotné začlenenie do spoločnosti. Pre zrakovo postihnutých sú dostupné špecifické pomôcky ako Braillovo písmo, špeciálne zápisníky pre nevidiacich a lupy a iné optické pomôcky.
  • Pomôcky pre orientáciu a mobilitu: Samostatný pohyb a orientácia v priestore sú pre zrakovo postihnutých mimoriadne dôležité. Patria sem biele palice (orientačné, signalizačné a oporné), navigačné systémy GPS s hlasovým výstupom a ultrazvukové detektory prekážok a lokátory.
  • Iné pomôcky: Existuje široké spektrum ďalších pomôcok, ktoré pokrývajú rôzne aspekty každodenného života. Patrí sem napríklad hodiniek s hlasovým výstupom, špeciálne upravené kuchynské spotrebiče, oblečenie s označením pre nevidiacich, vodiaci pes a mobilné telefóny pre nevidiacich.

Dôležité je si uvedomiť, že existencia a dostupnosť asistenčných technológií neznamená automaticky samostatnosť človeka so zrakovým postihnutím. Nie každý dokáže plnohodnotne využívať všetky poskytované funkcie. AT sú neraz technicky zložité zariadenia, ktoré si vyžadujú dlhý nácvik ich obsluhy. Preto je nevyhnutný individuálny prístup a podpora, ktorá zohľadňuje špecifické potreby a schopnosti každého človeka so zrakovým postihnutím.

Legislatívny rámec a financovanie

Získanie kompenzačných pomôcok je na Slovensku upravené legislatívou, ktorá zabezpečuje príspevky na ich kúpu. Základným právnym predpisom je zákon č. 447/2008 Z. z., ktorý definuje podmienky, nároky a postupy pri poskytovaní príspevkov. Nárok na kompenzačné pomôcky má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej zdravotné postihnutie obmedzuje schopnosť vykonávať bežné aktivity a zapájať sa do spoločenského života.

Proces získania kompenzačnej pomôcky pozostáva z niekoľkých krokov: lekársky predpis, výber pomôcky (čiastočne alebo plne hradenej zdravotnou poisťovňou), žiadosť o príspevok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), rozhodnutie o príspevku a následná realizácia nákupu. Peňažný príspevok možno poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok, a len ak sa pomôcka neposkytuje alebo nepožičiava na základe zdravotného poistenia (s výnimkou druhého mechanického alebo elektrického vozíka, alebo druhého načúvacieho aparátu).

Sociálne služby a podpora

V Slovenskej republike je od 1. 1. 2009 platný predpis č. 448/2008 Z.z. Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento predpis upravuje poskytovanie rôznych sociálnych služieb, vrátane tých pre osoby so zrakovým postihnutím. Sociálne služby sa delia na sociálne služby krízovej intervencie, sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie, opatrovateľskej starostlivosti a služby sociálnej prevencie, sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií a podporné služby.

Medzi špecifické sociálne služby pre zrakovo postihnutých patria sprievodcovské a predčítateľské služby (§ 42), tlmočnícke služby (§ 56), chránené dielne (§ 67) a sociálna rehabilitácia (§ 70). Podporné služby zahŕňajú požičiavanie kompenzačných pomôcok (§ 47) a podporu samostatného bývania (§ 57). Služby môžu byť poskytované terénne alebo ambulantne.

Organizácie a projekty na Slovensku

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je občianske združenie, ktoré vzniklo 16. 6. 1996 a aktívne sa angažuje v podpore zrakovo postihnutých osôb prostredníctvom rôznych projektov a aktivít. Patrí sem napríklad súťaže v čítaní a písaní Braillovho písma, fotografická súťaž "Cesta svetla", počítačové kurzy a tábory, a prehliadka nevidiacich a slabozrakých recitátorov a literárnych tvorcov "Dni Mateja Hrebendu".

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR podporuje dve školy pre žiakov so zrakovým postihnutím: Spojenú školu internátnu pre žiakov so zrakovým postihnutím v Bratislave a v Levoči. V rámci Plánu obnovy a odolnosti bolo na nákup kompenzačných pomôcok a vybavenia pre tieto školy alokovaných spolu 374 970 EUR.

Projekt "Od vzdelávania k inklúzii" (EDI) sa zameriava na zlepšenie prístupnosti pre nevidiacich a slabozrakých ľudí v oblasti fyzického prostredia, informácií a medziľudskej komunikácie. Existujú aj projekty zamerané na zvyšovanie zamestnateľnosti zrakovo postihnutých mladých ľudí a vývoj efektívnych metód hodnotenia kompetencií.

Mapa: Rozmiestnenie centier podpory pre zrakovo postihnutých v SR

Vzdelávanie detí so zrakovým postihnutím

Aj v našich školách sa každoročne vzdeláva určité percento detí, ktoré ani s primeranou korekciou nedokážu optimálne získavať a spracovávať informácie zrakovou cestou. Dieťa so zrakovým postihnutím - ak to charakter jeho postihnutia vyžaduje - sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami zraku, v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami zraku zriadenej v bežnej škole, alebo v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané podmienky.

Pri ich vzdelávaní je potrebné zohľadňovať napríklad nutnosť predĺženia času na vypracovanie úloh, zväčšenie písma a úpravu štýlu písma, optimalizáciu osvetlenia, individuálne hodnotenie technickej stránky prevedenia zobrazenia pri konštrukčných úlohách a potrebu používania rôznych kompenzačných pomôcok (lupy, špeciálny softvér, stroj na písanie Braillovho písma, upravené pomôcky na rysovanie a pod.).

Špecifické predmety vo vzdelávaní

Do vzdelávania môžu mať zaradené špecifické predmety, ktoré potrebujú:

  • Individuálne tyflopedické cvičenia (ITC): Žiaci získavajú špeciálne vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré im umožňujú prekonávať dôsledky zrakového postihnutia. Cieľom je rozvíjať ich kľúčové kompetencie potrebné pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešné uplatnenie, používanie optických pomôcok, cvičenia na rozvoj hmatu a čítanie Braillovho písma a nácvik práce s kompenzačnými pomôckami.
  • Priestorová orientácia (PRO): Postupné vedenie k samostatnému pohybu, samostatná orientácia v známom aj neznámom prostredí (pri ťažšom zrakovom postihnutí).
  • Pohybová výchova (POV): Predmet je alternatívou predmetu Priestorová orientácia pre tých žiakov, ktorí sa orientujú prevažne zrakom. Je jednou z moderných foriem telovýchovných činností, zameranou na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie žiakov.
  • Informatická výchova a Informatika: Nevidiaci a žiaci so zvyškami zraku nie sú schopní zvládnuť obsah vzdelávania predmetu v plnom rozsahu. Potrebné je vylúčiť prácu s grafikou a prispôsobiť ich možnostiam.

V prípade potreby môže dieťa so zrakovým postihnutím navštevovať prípravný ročník, ak nedosiahlo školskú spôsobilosť a nie je u neho predpoklad primeraného zvládnutia prvého ročníka.

Zamestnávanie zrakovo postihnutých osôb

Zrakové postihnutie predstavuje pre mnohých ľudí významnú bariéru, ktorá ovplyvňuje rôzne aspekty ich života, vrátane pracovného uplatnenia. Väčšina obyvateľov so zrakovým postihnutím čelí výraznému znevýhodneniu na trhu práce. Výskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) ukázal, že zamestnávatelia vnímajú zrakové postihnutia ako veľmi problémové (88 percent).

Prekážky a výzvy

Zamestnávatelia považujú za najväčšiu prekážku nutnosť realizácie architektonických úprav pre bezbariérový vstup na pracovisko a úpravy pracovného miesta. Ďalšie prekážky zahŕňajú nízku kvalifikáciu a odborné zručnosti, nedostatočnú informovanosť zamestnávateľov o možnostiach zrakovo postihnutých ľudí, obavy z nákladov na úpravu pracovného prostredia a predsudky a stereotypy.

Potenciál a príležitosti

Napriek prekážkam existuje mnoho oblastí, v ktorých môžu byť zrakovo postihnutí úspešní a prínosní. Vhodné pracovné pozície pre zrakovo postihnutých zahŕňajú administratívne a kancelárske práce, informačné technológie (programovanie, vývoj webových stránok), telefonické služby a zákaznícku podporu, prekladateľstvo a jazykové služby, masáže a terapeutické služby, hudbu a umenie, a vzdelávanie a poradenstvo.

Projekt Systém integrovaného zamestnávania a rekvalifikácie nevidiacich a slabozrakých ľudí (SIZAR) realizovaný IVPR ukázal, že viac ako polovica zamestnávateľov plní zákonom určenú povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (3,2 percenta z celkového počtu zamestnancov). Väčšina zamestnávateľov je toho názoru, že prítomnosť zdravotného hendikepu nie je prekážkou pre výkon pracovnej činnosti, pričom štvrtina z nich sa domnieva, že zdravotné postihnutie je zlučiteľné s výkonom pracovnej činnosti nezávisle od jeho druhu a stupňa. Vysoký stupeň ochoty starať sa o rozvoj kvalifikačnej úrovne zamestnancov so zdravotným postihnutím pritom vyjadrilo 80 percent zamestnávateľov.

tags: #vyskum #zrakove #postihnutie