Psychológia sluchovo postihnutých: Kognitívne procesy, komunikácia a včasná intervencia

Problematika sluchového postihnutia je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté deti zohráva kľúčovú úlohu v ich ďalšom vývine a integrácii do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na výskum, štúdie a súčasné trendy v rannej starostlivosti o sluchovo postihnutých, pričom sa opiera o poznatky z oblasti surdopedie, pedagogickej audiológie a ďalších relevantných vedných disciplín. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na terminológiu, diagnostiku, kompenzačné možnosti, výchovu, vzdelávanie a sociálnoprávnu ochranu sluchovo postihnutých.

Surdopédia: Veda o výchove a vzdelávaní sluchovo postihnutých

Surdopédia je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb so sluchovým postihnutím. Historický pohľad na surdopédiu odhaľuje postupný vývin vyučovacích metód, ktoré sa prispôsobovali potrebám sluchovo postihnutých. Významným predstaviteľom slovenskej surdopedie je Viliam Gaňo, ktorého prínos pre teóriu a prax vyučovania nepočujúcich je neoceniteľný. Surdopédia úzko súvisí s ďalšími vednými disciplínami, ako sú pedagogika, psychológia, lingvistika, medicína (audiológia, foniatria) a sociológia.

Vymedzenie základných pojmov

Pre porozumenie problematike sluchového postihnutia je nevyhnutné definovať základné pojmy. Sluchové postihnutie zahŕňa rôzne stupne a typy porúch sluchu, ktoré môžu mať vplyv na vývin reči, poznávania a sociálnu interakciu. Patológia sluchových funkcií a sluchových porúch je oblasť, ktorá sa zaoberá príčinami, prejavmi a diagnostikou sluchových problémov. Klasifikácia sluchových postihnutí sa riadi medzinárodnými štandardmi a slúži na presné určenie stupňa a typu postihnutia.

Diagnostika a kompenzačné možnosti

Včasná diagnostika sluchového postihnutia je kľúčová pre úspešnú intervenciu. Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty. Kompenzačné a protetické možnosti súčasnej vedy, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, významne zlepšujú kvalitu života sluchovo postihnutých. Kochleárny implantát je indikovaný pre osoby s ťažkou až veľmi ťažkou sluchovou stratou, u ktorých načúvacie prístroje neprinášajú dostatočný úžitok. Aplikácia a využitie kochleárneho implantátu si vyžaduje komplexnú rehabilitáciu a logopedickú starostlivosť. Docent PharmDr., prvý nepočujúci docent na Slovensku, zdôrazňuje, že osoby so sluchovým postihnutím majú v dôsledku ich postihnutia podstatne obmedzené možnosti sami si telefonicky privolať záchrannú službu, dohodnúť si vyšetrenie u lekára prvého kontaktu alebo u odborného lekára a pod. U nás však pretrváva objednávanie sa iba linkovým telefónom.

Včasná diagnostika a jej význam

Význam včasnej diagnostiky je hlavne v tom, že v súčasnosti už vieme, že čím skôr sa strata sluchu zistí, pridelia sa kompenzačné pomôcky a začne sa s dieťaťom pracovať, tak tým väčšiu šancu má vyvíjať sa podobne ako jeho počujúci rovesníci. Potrebné je tiež povedať, že možnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí jazyk a reč je neporovnateľne väčšia ako tomu bolo pred cca 30 rokmi. A práve raná/včasná diagnostika a využitie tzv. kritického obdobia má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Moderná pedagogika sluchovo postihnutých v zahraničí uznáva tzv. model 1-3-6, ktorý znamená: V prvom mesiaci diagnostika straty sluchu, v treťom mesiaci pridelenie kompenzačných pomôcok a v 6 mesiaci začiatok špeciálnopedagogickej starostlivosti. Pri dodržaní týchto termínov je zrejmé, že v oblasti reči môžeme zachytiť veľmi dôležité obdobie napodobňujúceho džavotania (6 - 8 mesiac života), v ktorom sa nám začínali deti so stratou sluchu líšiť od ich intaktných rovesníkov, pretože vzhľadom na svoju stratu sluchu nemohli, resp. nemohli dostatočne napodobňovať zvuky, ktoré sa okolo nich prezentovali a preto sa začínali oneskorovať v osvojovaní si jazyka a reči.

Vývin poznania, komunikácie a vzdelávania u sluchovo postihnutých

Vývin poznávania u sluchovo postihnutých prebieha odlišne v porovnaní s počujúcimi deťmi, najmä v oblasti jazykového vývinu a abstraktného myslenia. Proces učenia u sluchovo postihnutých si vyžaduje špeciálne metódy a prístupy, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Alternatívy vzdelávania sluchovo postihnutých zahŕňajú integráciu do bežných škôl, špeciálne školy pre sluchovo postihnutých a individuálne vzdelávanie. Sluchová výchova predstavuje systematický rozvoj sluchových schopností a je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o sluchovo postihnutých. Moja metodika dichotickej stimulácie sa uplatnila vo výskumoch sluchovopercepčnej laterality u zdravých detí aj u detí s vývinovými poruchami rečových a jazykových spôsobilostí, vo výskume sluchovej lateralizácie u mužov a žien a vo výskume vplyvu hudobnej skúsenosti na spracovanie neverbálneho a verbálneho materiálu. Okrem toho sa uplatnila vo výskume spracovania rečových podnetov u detí s Landou-Klefnerovým syndrómov a pri výskume selektívnej pozornosti.

Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa

Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa začína v rodine a pokračuje v predškolských zariadeniach. Podpora rodiny a úzka spolupráca s odborníkmi sú nevyhnutné pre optimálny vývin dieťaťa. Predškolské zariadenia pre sluchovo postihnutých ponúkajú špecializované programy, ktoré rozvíjajú komunikačné, kognitívne a sociálne zručnosti detí. Súčasné možnosti a alternatívy vzdelávania sluchovo postihnutých žiakov na základných a stredných školách zahŕňajú integráciu, inklúziu a špeciálne triedy. Vysokoškolské štúdium je pre sluchovo postihnutých dostupné, pričom niektoré univerzity ponúkajú špeciálnu podporu a asistenciu.

Reakcie rodičov a program Mobilný pedagóg

Reakcie rodičov sú v odbornej literatúre veľmi dobre popísané a je to podobne ako aj u iných skupín detí so zdravotným znevýhodnením. Veľmi zjednodušene ide o nasledovné reakcie: šok - popretie - úzkosť a strach - vina - hnev - depresia - prijímanie reality - negatívne reakcie, strácajú na sile - následne začínajú rodičia vnímať aj silné stránky svojho dieťaťa a riešiť oblasti, ktoré sú dôležité pre ich dieťa (odborníci, starostlivosť, kontaktovanie iných rodín…). Program Mobilný pedagóg sa realizuje už 5 ročníkov a je to program, ktorý realizuje TELECOM prostredníctvom nadácie PONTIS. Zjednodušene povedané ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Okrem toho, že počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg, tak rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa… V posledných ročníkoch sa nám podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu. Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielene cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a že môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky..).

Komunikácia u sluchovo postihnutých

Komunikácia je kľúčovým aspektom života sluchovo postihnutých. Rozvoj komunikačných zručností, slovnej zásoby a čítania je prioritou v ich vzdelávaní. Klasifikácia komunikačných systémov zahŕňa orálnu komunikáciu, manuálnu komunikáciu (posunkový jazyk) a kombinované prístupy. Totálna komunikácia a bilingválne prístupy sa zameriavajú na využitie všetkých dostupných komunikačných prostriedkov a na rozvoj materinského jazyka (posunkového jazyka) a hovoreného jazyka. Poruchy reči a komunikácie môžu byť spojené so sluchovým postihnutím, preto je dôležitá logopedická intervencia. Vzájomné pôsobenie jednotlivých zmyslových analyzátorov má vplyv na komunikáciu sluchovo postihnutých. Strata sluchu rôzneho stupňa si vyžaduje vyššiu schopnosť komunikácie, prejavovania svojich myšlienok, pocitov a interakcie so svojím okolím. Zároveň sa vyžaduje schopnosť prijímať informácie prostredníctvom rôznych komunikačných foriem, ktoré sú pre nich vhodné a prístupné.

Sociálne médiá ako nástroj komunikácie

V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich. Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu. Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov. Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite. Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované. Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia. Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia.

Výskum používania sociálnych médií osobami so sluchovým postihnutím

Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov. Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií.

Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku. Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). V skupine od 18 do 24 rokov bolo 13 respondentov (6,1 %), skupinu od 25 do 44 rokov tvorilo spolu 111 respondentov (52,4 %), v skupine od 45 do 64 rokov bolo 79 respondentov (37,3 %) a do skupiny nad 65 rokov patrilo dohromady 9 respondentov (4,2 %).

Rozloženie vzorky podľa územného zastúpenia: 59 respondentov (27,8 %) pochádzalo z Bratislavského kraja, 26 respondentov (12,3 %) z Trnavského, 21 (9,9 %) z Prešovského, 21 (9,9 %) zo Žilinského, po 19 (2x po 9,0 %) z Banskobystrického a Nitrianskeho, 16 (7,5 %) z Trenčianskeho, 15 (7,1 %) z Košického kraja a zvyšných 16 respondentov (7,5 %) tvorili Slováci žijúci v zahraničí. V súvislosti s dosiahnutým vzdelaním malo najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), stredoškolské vzdelanie s maturitou. Podľa typu základnej školy navštevovalo 171 respondentov (80,7 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 30 respondentov (14,1 %) základnú školu bežného typu a 11 respondentov (5,2 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a základnú školu bežného typu. Tí istí respondenti odpovedali aj na otázku o type strednej školy, pričom 154 respondentov (72,6 %) vychodilo strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 54 respondentov (25,5 %) strednú školu bežného typu, 3 respondenti (1,4 %) strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a strednú školu bežného typu a zvyšný 1 respondent (0,5 %) neodpovedal (zrejme ide o študenta, ktorý ešte navštevuje strednú školu).

Preferencie komunikácie u sluchovo postihnutých

V domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.

• Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy.
• Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165).
• YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok.

Výskum kognitívnych funkcií a funkčnej asymetrie mozgu

Mojím hlavným zameraním je psychológia a kognitívna neuroveda, predovšetkým kognitívne funkcie vo vzťahu k funkčnej asymetrii mozgu, spracúvanie zrakových a sluchových informácií rozličného charakteru, pozornostné procesy, vplyv emócií na kogníciu. K mojim odborným záujmom patrí tiež psychológia umenia (napr. vnímanie a hodnotenie umeleckého diela). Vo svojich výskumoch využívam techniku monitorovania očných pohybov (eyetracking), dichotickú stimuláciu, meranie variability srdcového rytmu (HRV), kožno-galvanickej reakcie (SCR, SCL) a EEG. Som autorom a spoluautorom viacerých výskumných a diagnostických metodík.

Metodika dichotickej stimulácie

Pri výskume spracovania sluchových podnetov používam (okrem iného) metodiku dichotickej stimulácie, ktorá je založená na simultánnej lateralizovanej prezentácii podnetov. V celosvetovom meradle sa venovala len malá pozornosť neverbálnym variantom dichotickej metodiky - preto som hrdý na to, že som autorom prvého slovenského pôvodného neverbálneho variantu dichotickej stimulácie, ktorý bol doplnený verbálnym variantom (metodika bola opísaná v publikácii: Špajdel, Jariabková, 2008). Našli sme signifikantné vzťahy medzi výkonom v dichotickej stimulácii a elektrickou aktivitou mozgu (Špajdel, Riečanský, 2007), čo poukazuje na validitu metodiky dichotickej stimulácie pri stanovovaní sluchovopercepčnej laterality mozgu. Viacero prác sme venovali prejavom mozgových lézií rozličnej lokalizácie na sluchovú a zrakovú diskrimináciu a percepciu verbálnych i neverbálnych podnetov (Jariabková, Špajdel, Vargová, 2006; Špajdel, 2006; Špajdel, Jariabková, Puskeilerová, 2006).

Vplyv emócií na kognitívne procesy

Spolu s ďalšími kolegami z pracoviska sa zaoberáme problematikou emócií a ich vplyvu na kognitívne funkcie človeka v norme i patológii. Veľká pozornosť bola venovaná vplyvu emočného stavu na diskrimináciu zrakových podnetov. Zistili sme, že negatívne emocionálne stavy ovplyvňujú už počiatočné fázy spracovania zrakových informácií (Budáč, Špajdel, 2009; Budáč, Špajdel, 2011; Budáč, Špajdel, Riečanský, 2011). Zistili sme tiež, že tento vplyv nie je u oboch pohlaví rovnaký (Budáč, Špajdel, 2010; Budáč, Riečanský, Špajdel, 2014).

Kognitívny obraz autizmu

V spolupráci s Fyziologickým ústavom Lekárskej fakulty UK sme realizovali sériu štúdií zaoberajúcich sa problematikou narušenia kognitívneho a emocionálneho fungovania detí a dospelých osôb s poruchami autistického spektra (Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2009; Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2010; Jánošíková, Špajdel, 2014). Výskumne sme potvrdili vplyv aktuálnych hladín testosterónu, progesterónu a estradiolu na vybrané kognitívne funkcie (Krajmer, Špajdel, Celec, Ostatníková, 2011). Okrem toho sme poukázali na špecifický vplyv prenatálnych hladín testosterónu na kognitívne funkcie u autistickej populácie (Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2010; Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2011). Naša spolupráca pokračovala v rámci riešenia dvoch projektov APVV (obidva boli ohodnotené ako excelentne vyriešené projekty). Aktuálne pracujeme na vytvorení objektívnej diagnostickej metodiky pre poruchy autistického spektra založenej na princípe sledovania očných pohybov (eyetracking) a sledovania biomarkerov poruchy v EEG.

tags: #vyskum #psychologie #sluchovo #postihnutych #kognitivne #procesy