Mgr. art. Jozef Vajda (* 31. augusta 1955 v Žiline) je uznávaný slovenský divadelný, televízny, rozhlasový a dabingový herec, ktorý vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave (1977). Hoci už roky na dôchodku, práca mu nie je cudzia a svojho milovaného povolania sa nehodlá vzdať, kým mu pamäť a telo nedajú najavo, že herecká kariéra je na konci a je čas už len oddychovať. Ako sám tvrdí, už nič neplánuje: „Dokedy sa mi bude chcieť, dokedy budem vládať a dokedy ma budú potrebovať, budem hrať. Nemá význam niečo siliť. Zatiaľ je to tak, že sa cítim dobre, a kým so mnou budú divadlo a televízie rátať, budem veľmi rád k dispozícii.“
Raný život a umelecké začiatky
Jozef Vajda sa narodil v Žiline, no vyrastal v kúpeľoch Nimnice, kde jeho otec pôsobil ako lekár. Spočiatku chcel kráčať v otcových šľapajach, no ako školák začal recitovať, vyhrával Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník či Literárny Kežmarok. Po jednej zo súťaží ho oslovili Mikuláš Huba a Viliam Záborský a poradili mu, aby si podal prihlášku na VŠMU, s tým, že by nemal mať problémy s prijatím. Nemýlili sa. V rokoch 1977 - 1980 účinkoval v Poetickom súbore Novej scény. Od roku 1980 je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla.
Divadelná a filmová kariéra
Na divadelných doskách stvárnil stovky nezabudnuteľných postáv. Spočiatku ho zaškatuľkovali do kategórie dramatických figúr, hrával najrozmanitejšie odtiene násilníckych zurvalcov i ľahtikárskych frajerov, často záporné charaktery, ale aj postavy kráľov. Pred dvoma desaťročiami mu režisér Ľubomír Vajdička zveril postavu generála v bláznivej Feydeauovej komédii Tak sa na mňa prilepila, čím mu otvoril cestu aj k smiešnym úlohám.
Na obrazovke sa začal objavovať už v polovici sedemdesiatych rokov. Na filmovom plátne sa Jozef Vajda objavil až koncom osemdesiatych rokov - v muzikáli Neďaleko do neba (1987) a v dráme Južná pošta (1987). Keď sa začiatkom 21. storočia domáca filmová tvorba nadýchla, objavoval sa aj na striebornom plátne vo filmoch ako Vadí nevadí (2001) a Jesenná (zato) silná láska (2003). V slovensko-maďarskej historickej dráme Cinka Panna (2008) si zahral cigánskeho vajdu, ukázal sa aj v bláznivých komédiách ako Cuky Luky Film (2017) a Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021).
Jeho najúspešnejšou filmovou postavou sa stal Lolo Wagner - chlapík, čo všetko vybaví, zaplatí a zabezpečí v politickom trileri Sviňa (2020), príbehu o peniazoch a moci vychádzajúcom z knihy Árpáda Soltésza. V súčastnosti má za sebou nakrúcanie šesťdielneho krimikomediálneho seriálu Bora (2025), ktorý vznikol v česko-slovenskej koprodukcii, kde hrá farmaceuta, ktorý prišiel o manželku a hľadá riešenie svojej traumy v terapeutickom centre.
Televízne seriály a ocenenia
Jozef Vajda si zahral vo viacerých slovenských televíznych seriáloch, medzi hlavné postavy patril napríklad MUDr. Daniel Krajinský v Ordinácii v ružovej záhrade. Od januára bude hviezdiť v seriálovej novinke Osud na TV JOJ.
Získal viackrát Cenu Litfondu za rôzne postavy v divadelných hrách. V roku 1998 bol nominovaný na Divadelné dosky, v roku 2004 na cenu Krištáľové krídlo a cenu IGRIC. V roku 2015 získal Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie.
KTO JE ĎALŠÍ? (2019) | Jozef Vajda – dojmy z filmu
Dabing
Jozef Vajda je známy aj svojím hlasom v dabingu. Po problematickej privatizácii Koliby sa točilo málo slovenských filmov, zato sa nesmierne veľa zahraničných titulov dabovalo. Vajdovým hlasom prehovorili mnohí svalovci ako Arnold Schwarzenegger či Sylvester Stallone, ale hoci aj Jean Reno, Mel Gibson, Steven Seagal, John Travolta a Michael Douglas.
Osobný život a filozofia
V autobiografickej knihe Moja cesta: uzdravte svoje telo a myseľ vnútorným mierom, ktorú napísal spolu s Katarínou Leškovou, Jozef Vajda priznal, že všade ho bolo veľa a roky sa naháňal za slávou, peniazmi a ženami. Herec, ktorý si kedysi vyslúžil prezývku lámača ženských sŕdc, po desaťročiach práce v divadle a pred televíznymi, ale aj filmovými kamerami sumarizuje vlastné životné skúsenosti metaforou: „Celý život pripodobňujem k moru. Raz je krásne, hladké, pokojné a zrazu prídu rozbúrené vlny.“
Zdravý životný štýl a starnutie
Jozef Vajda si zakladá na zdravom životnom štýle. V lete oslávil svoje 70. narodeniny a tvrdí: „Som pyšný na to, že sa mi ešte stále žije dobre a zdravo.“ Je dlhodobo známy svojou skvelou fyzickou kondíciou. Popri herectve sa venuje športu a dbá na to, aby sa hýbal pravidelne, venujúc sa športovým aktivitám tri až štyrikrát týždenne. Dnes už dáva prednosť aktivitám, ktoré môže robiť sám - od behu cez cvičenie až po plávanie. Dôležité je preňho udržať si pohyb, dobrý pocit a pozitívne nastavenie. Sedemdesiatka teda pre Jozefa Vajdu neznamená spomalenie.
Jozef Vajda (70) na svoj vek vyzerá fantasticky, ale nie je to zadarmo. Ako prezradil Novému Času, vnútorný pokoj a zdravotné procedúry hľadá aj v ďalekom zahraničí, kde sa necháva rozmaznávať. India je jednou z krajín, ku ktorým má osobitný vzťah, navštívil ju už viackrát. „Chodím tam preto, lebo mi to naozaj vyhovuje a robí mi to dobre. Pomáha mi to fyzicky aj psychicky a je to pre mňa životný štýl,“ povedal. Vajda otvorene priznáva, že upustil od dynamických a súťažných športov, ktoré kedysi dominovali jeho voľnému času. „Tých športov je veľa. Hlavne sa venujem sám sebe - behu, cvičeniu a všetkým veciam, ktoré k tomu patria. Už nehrám tenis ani podobné športy na body ako kedysi. Najdôležitejšie je pre mňa hýbať sa. Je jedno, či je to beh, cvičenie alebo len obyčajná turistika, aj to úplne stačí a niekedy je to dokonca najlepšie.“ Vedomý prístup k zdraviu je podľa neho základom dlhodobej vitality. „Vždy som preferoval jednu vec - relax a oddych. K tomu u mňa patrí šport, kúpele a rehabilitácie. Aj preto odchádzam do Indie na ozdravný a ajurvédsky pobyt.“
Z pribúdajúcich rokov si veľkú hlavu nerobí. „Veď ja som už starý, tak prečo by som sa mal báť? Neviem, kde sa začína a končí staroba. Myslím si, že je to o tom, ako sa cíti vaša duša. Vôbec sa tým nezaoberám ani nezaťažujem. Žijem život a to, koľko dní, mesiacov či rokov mám pred sebou, určite nebudem rátať a analyzovať. Prežívam ten deň, ktorý je dnes, a verím, že príde ďalší a ďalší. Nechcem to zakríknuť ani aby to vyzeralo opovážlivo, ale ja sa cítim tak ako pred dvadsiatimi rokmi," dodal. Hoci je už roky na dôchodku, práca mu nie je cudzia a svojho milovaného povolania sa nehodlá vzdať. „Ja chcem stále pracovať a byť aktívny. Ak už nebudem mať veľa práce, chcem veľa cestovať, ale ak by som na to nemal prostriedky, vymyslím si iné aktivity, len aby som nebol nečinný. Bez aktívneho života to nie je život. Príroda to nedopustí, neaktívnemu človeku začne zožierať telo a myseľ, ktoré postupne začnú dávať známky výpovede," dodal známy herec.
Vianočné sviatky a rodina
Jozef Vajda, ktorého diváci uvidia v novom dramatickom seriáli Osud na TV JOJ, prežil tohtoročné sviatky úplne inak, než bol zvyknutý. Po rokoch pracovného nasadenia si doprial niečo, čo je pre neho vzácnejšie než všetky materiálne darčeky - čas, pokoj a blízkosť rodiny. Jozef Vajda patrí k ľuďom, ktorí nehľadajú hodnotu Vianoc v drahých balíčkoch, ale v tom, čo zostáva medzi ľuďmi aj po ich rozbalení. „Niekedy ten darček je krásne a pekné slovo. Ten pokoj, ktorý si človek vytvorí s rodinou. Ľudia sa majú obdarovať, ale tým príjemným postojom jeden k druhému. Láskou. To je pre mňa veľmi dôležité,“ povedal Vajda v rozhovore pre joj.sk. Herec priznáva, že počas roka má práce viac než dosť a rodinu preto nevidí tak často, ako by si prial. O to vzácnejšie pre neho bolo, že tento rok sa situácia obrátila. „Počas roka mám toho naozaj veľa a tá najbližšia rodina ma až tak často nevidí. Neberiem sa ako darček (smiech), ale som rád, že sa vidíme a sme spolu,“ povedal úprimne. Jozef Vajda prezradil, že tohtoročné sviatky boli pre neho výnimočné aj po pracovnej stránke. Po dlhých rokoch mal voľno nielen na Vianoce, ale aj medzi sviatkami a dokonca aj na Silvestra. Pre herca, ktorý je zvyknutý tráviť sviatky na javisku, je takýto pokojný čas malým zázrakom. „Tento rok mi to vyšlo tak, že som mal voľné Vianoce. Dokonca som ani nehral. Veľakrát aj medzi sviatkami hrávam. Tento rok mi to vyšlo tak, že dokonca ani na Silvestra nehrám.“ Tohtoročné sviatky tak v rodine Jozefa Vajdu neboli o veľkých gestách, ale o tichu, vďačnosti a spoločných chvíľach.