Výplatná páska a informácie o pracovnej neschopnosti (PN)

Pracovná neschopnosť (PN) nastáva, keď zamestnanec alebo poistenec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať? Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Čo je to výplatná páska?

Výplatná páska je dokument, ktorý zamestnancovi poskytuje presný prehľad o tom, ako sa jeho mzda vypočítala - od hrubej mzdy až po finálnu čistú sumu vyplatenú na účet. Spracovanie miezd v organizáciách je náročný proces, na konci ktorého zamestnanec dostane výplatnú pásku. Vo všeobecnosti je výplatná páska považovaná za dokument, ktorý obsahuje podrobné údaje o mzde každého zamestnanca. Z hľadiska podoby neexistuje univerzálna výplatná páska. Líši sa podľa toho, aký systém na spracovanie miezd používa zamestnávateľ. V každom prípade však Zákonník práce (§ 130 ods. 5) ukladá zamestnávateľom povinnosť ju zamestnancom poskytnúť. Výplatná páska obsahuje množstvo údajov, niektoré označené len skratkami, ktoré nemusia byť na prvý pohľad zrozumiteľné. Povinnosť vydať výplatný lístok pracovníkom zamestnaným na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru je zakotvená v § 223 ods. 2 Zákonníka práce.

Dôležitosť výplatnej pásky

Výplatná páska je dôležitý dokument, ktorý by mal každý zamestnanec poznať a rozumieť mu. Pozorným čítaním výplatnej pásky zistíte napríklad:

• aká je výška vášho základného platu, z ktorého sa vám budú počítať budúce sociálne dávky;
• koľko dní dovolenky ste už vyčerpali a koľko vám ostáva;
• koľko peňazí z celkovej ceny vašej práce zamestnávateľ pošle na účet vám a koľko štátu a poisťovniam;
• podľa akej hodinovej taxy sa vám vypočíta preplatenie dovolenky, štátneho sviatku či návštevy lekára.

Štruktúra a obsah výplatnej pásky

Výplatná páska obsahuje detailné informácie o vašej mzde, výške jednotlivých odvodov a dani zo mzdy. Hoci neexistuje univerzálny vzor, zvyčajne sa skladá z nasledujúcich častí:

Hlavička výplatnej pásky

Obsahuje základné informácie:

• Zamestnanec: Meno, priezvisko, bydlisko, osobné číslo.
• Zamestnávateľ: Názov, sídlo, kontakt.
• Pracovný pomer: Druh pracovno-právneho vzťahu (pracovná zmluva, dohoda), výška úväzku (plný, polovičný), stupeň náročnosti práce.
• Obdobie: Mesiac, za ktorý je mzda vyplácaná.
• Daňovník: Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá sa odpočíta z hrubého príjmu zamestnanca pred výpočtom dane. Podmienkou je podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov.
• Dovolenka (D): Informácie o nároku na dovolenku (celkový nárok, vyčerpaná dovolenka, zostatok).
• Priemer pre náhrady (Priem. nah.): Priemerný zárobok za hodinu, ktorý sa používa pri výpočte náhrady mzdy (dovolenka, návšteva lekára). Vypočítava sa ako priemer za predchádzajúci štvrťrok.

Telo výplatnej pásky

Obsahuje detailný rozpis výpočtu mzdy za daný mesiac:

• Základný plat: Suma základného platu dohodnutá v pracovnej zmluve, prípadne krátená o neodpracovaný čas (dovolenka, PN, návšteva lekára).
• Osobné ohodnotenie: Ak má zamestnanec zmluvne dohodnuté osobné ohodnotenie, uvádza sa aj táto suma, prípadne krátená o neprítomnosť.
• Príplatky: Jednotlivé príplatky (za nočné, víkendy, sviatky, nadčasy) uvedené v eurách.
• Prémie, bonusy, odmeny: Dodatočné odmeny za nadpriemerný výkon, dosiahnutie cieľov alebo iné výkony.
• Iné príspevky: Napríklad stravné lístky, cestovné náhrady, príspevky na dopravu a pod.
• Hrubá mzda (brutto): Celková suma peňazí, ktorú zamestnanec zarobí pred odpočítaním daní, odvodov a iných zrážok. Je to základná zložka mzdy uvedená v zmluve, ku ktorej sú prirátané odmeny či príplatky za nočnú, nadčasy, rizikovú prácu a podobne. Ak v danom mesiaci nedostanete žiadne odmeny alebo príplatky, je hrubou mzdou základná zložka mzdy.
• Hrubý príjem: Súčet hrubej mzdy, náhrady príjmu pri dočasnej PN a mimomzdových prostriedkov (napríklad príspevky zo sociálneho fondu).
• Vymeriavacie základy: Suma, z ktorej sa počítajú povinné odvody na zdravotné a sociálne poistenie.
• Odvody: Rozdelené na zdravotné a sociálne poistenie.
  • Zdravotné poistenie (ZP): 4 % z hrubej mzdy, ktoré zamestnávateľ odvádza do zdravotnej poisťovne.
  • Nemocenské poistenie (NP 1,4 %): Poistenie pre prípad zníženia príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, materskej dávky alebo OČR.
  • Starobné poistenie (DP 4 %): Dôchodkové poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe.
  • Invalidné poistenie (DPI 3 %): Poistenie pre prípad čiastkovej alebo úplnej straty schopnosti pracovať.
  • Poistenie v nezamestnanosti (PvN 1 %): Poistenie pre prípad straty zamestnania.
• Daň z príjmu: Po odpočítaní odvodov nasleduje výpočet dane. Základ dane z príjmu predstavuje hrubá mzda, ktorá je už očistená od poistných odvodov zamestnanca. Nezdaniteľná časť základu dane (Úprava zákl. dane) je suma, ktorá sa nezdaní. Ak pracujete pre viacerých zamestnávateľov, nezdaniteľnú časť si môžete uplatniť len u jedného z nich.
• Daňový bonus: Môžete si ho uplatniť, ak sa staráte o nezaopatrené dieťa.
• Ďalšie zrážky zo mzdy: Doplatok za stravné, exekučné zrážky, dobrovoľné zrážky (napr. príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), výživné).
• Čistá mzda (netto): Suma, ktorá vám príde na účet očistená od daní a odvodov.

Päta výplatnej pásky

V päte výplatnej pásky sa nachádzajú informácie o:

• Nákladoch zamestnávateľa (super hrubá mzda): Celkové náklady, ktoré zamestnávateľ vynaloží na zamestnávanie zamestnanca. Odvody zamestnávateľa predstavujú rozdiel medzi super hrubou mzdou a hrubou mzdou. Za každého zamestnanca platí zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne dokopy 35,2 % z vymeriavacieho základu mzdy (zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie starobné a invalidné, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, príspevok do rezervného fondu solidarity, úrazové poistenie).
• Stravné: Vyúčtovanie stravného (príspevok zamestnávateľa, doplatok zamestnanca, celková suma).
• Konto pracovného času: Stav konta pracovného času, ak je zavedený.
• Spôsob výplaty: Informácia, či je mzda odosielaná na účet alebo platená v hotovosti.
• Doplatok mzdy: Výška doplatku mzdy, ktorú zamestnanec dostane.

Elektronická výplatná páska

Elektronická výplatná páska je moderné riešenie, ktoré zamestnancom umožňuje jednoduchý a rýchly prístup k údajom o mzde, pričom sa šetrí papier a znižujú sa administratívne náklady. Z hľadiska bezpečnosti musí byť elektronická páska chránená heslom, aby boli dodržané pravidlá ochrany osobných údajov podľa Zákona č. 18/2018 Z.z. Archivácia v systéme je automatická, takže sa zamestnávatelia nemusia obávať neplnenia legislatívnych požiadaviek.

Archivácia výplatných pások

Výplatná páska je súčasťou mzdovej agendy, ktorú je potrebné archivovať. Zamestnávatelia by mali postupovať podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v spojitosti so zákonom č. 395/2002 Z.z. Odporúča sa archivácia na obdobie 10 rokov po roku, ktorého sa týka. Výnimku predstavuje mzdový list, ktorý je potrebné archivovať dlhšie.

Nemocenské dávky a pracovná neschopnosť (PN)

Dlhá choroba alebo dlhé liečenie úrazu nie je nič príjemného, obzvlášť ak je človek zamestnaný a príde o časť svojho zárobku. Zamestnávateľ a štát počas práceneschopnosti vypláca aspoň náhradu mzdy a nemocenskú dávku. Nemocenské dávky sú upravené zákonom o sociálnom poistení, ktorý stanovuje podmienky vzniku nároku na dávku, jej výpočet, ako aj spôsob výplaty. Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie (ďalej len „dočasná PN“).

Kto vypláca nemocenské dávky a v akej výške?

Počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca mu patrí náhrada príjmu od zamestnávateľa. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dní. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas dočasnej PN za kalendárne dni, počas ktorých je zamestnanec uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu 10 kalendárnych dní.

Od 11. dňa PN preberá vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Výplata tejto náhrady býva najčastejšie spolu s mzdou, ale môže byť aj samostatne, záleží to najmä od interných pravidiel zamestnávateľa.

V ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí, že od 1. do 3. dňa PN je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Základom výpočtu je tzv. denný vymeriavací základ (DVZ) - teda priemerný denný zárobok, z ktorého ste platili poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku. Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
• V ostatných prípadoch sa posúdi podľa bodov 2, 3, 4 (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Nemocenské dávky sa vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). U zamestnancov predstavuje nemocenské 55 % DVZ alebo PDVZ, pričom od 11. dňa PN dávku vypláca Sociálna poisťovňa, zatiaľ čo od 1. do 10. dňa ju vypláca zamestnávateľ.

Príklad výpočtu:

Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.

Celková výška PN je približne 442 eur.

Podmienky nároku na nemocenské

Na to, aby mal poistenec nárok na nemocenské, musí splniť niekoľko podmienok:

• Byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
• Mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Toto platí najviac za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného v úhrne nižšia ako 5 eur.
• Uplatniť si nárok na nemocenské v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najlepšie ihneď po vystavení žiadosti.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Špecifické podmienky pre rôzne skupiny poistencov

• Zamestnanec: Nemocenské poistenie zamestnanca musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
• SZČO (Samostatne zárobkovo činná osoba): Nemocenské poistenie SZČO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
• DNPO (Dobrovoľne nemocensky poistená osoba): Nemocenské poistenie DNPO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.

U všetkých poistencov je nárok závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. rozhodujúce obdobie).

Ako si uplatniť nárok na nemocenské?

Počas PN je potrebné dodržiavať určité postupy a predkladať potrebné dokumenty. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské, ak dodržiava nasledujúce povinnosti.

Povinnosti poistenca počas PN

• Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN): Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Ak váš lekár neponúka možnosť ePN, v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti: Ku koncu kalendárneho mesiaca lekár vystaví Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý je potrebné doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Oznámenie o ukončení PN: Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu potvrdenia).
• Zmena pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• ePN (elektronická PN): Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
• PN v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Dodržiavanie liečebného režimu znamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Kedy a ako sa vyplácajú nemocenské dávky?

Nemocenské dávky ako je nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Zákon termíny výplat nestanovuje. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Ak klient nemá bankový účet, dostáva dávku cez poštový poukaz rovnako zo Sociálnej poisťovne.

Premlčanie nároku na výplatu dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume, ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila).

Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet.

Výplatná páska pri PN (Práceneschopnosti)

Počas práceneschopnosti (PN) sa na výplatnej páske zamestnanca objavujú špecifické položky súvisiace s náhradou príjmu. Položka "Náhrada príjmu pri dočasnej PN" uvedená suma predstavuje náhradu príjmu, ktorú zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi počas prvých 10 dní PN. Na výplatnej páske sa môže objaviť aj položka týkajúca sa nemocenského poistenia, ktoré je odvádzané zo sumy náhrady príjmu. Ak bol zamestnanec na PN celý mesiac, na výplatnej páske sa môže objaviť údaj "Nezd. časť danov. 470€ a pod tým ta pohľadávka?". To znamená, že sa uplatnila nezdaniteľná časť základu dane, ale v danom mesiaci nevznikol základ dane, z ktorého by sa daň mohla odviesť. Táto situácia môže nastať, ak je náhrada príjmu nízka a nepresiahne nezdaniteľnú časť základu dane. Ak bol zamestnanec na PN počas celého roka, je potrebné požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Zamestnávateľ zohľadní všetky príjmy a odvody a v prípade preplatku vráti zamestnancovi daň.

Zmeny v systéme od roku 2026

Od 1. januára 2026 začne Sociálna poisťovňa vyplácať PN-ku od 15. dňa. Obdobie ePN, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, sa od nového roka predlžuje z 10 na 14 dní trvania práceneschopnosti. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.

• Do 31. decembra 2025 (súčasný stav): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa vypláca dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.
• Od 1. januára 2026 (nový stav): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať od 15. dňa.

Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026. Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15.

Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Zvýšenie súm nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 sa mení výška viacerých dávok vyplácaných zo systému nemocenského poistenia. Ide o nemocenské, materské, otcovské, tehotenské, ošetrovné aj vyrovnávaciu dávku. Zvýšenie súm je priamym dôsledkom rastu priemernej mzdy za minulý rok, ktorá dosiahla 1 524 eur a ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ. Práve z tohto základu sa počítajú horné hranice jednotlivých dávok. Vyššia priemerná mzda automaticky znamená vyššie maximá, z ktorých následne vychádzajú výpočty Sociálnej poisťovne. Zmena sa dotkne zamestnancov, živnostníkov aj dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Nemocenská dávka sa aj naďalej vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Za prvé tri dni patrí poistencovi 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa je to 55 percent. Od januára 2026 tak maximálna denná suma za prvé tri dni dosiahne 25,05 eura a od štvrtého dňa 55,11 eura. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov a počas celej doby môže Sociálna poisťovňa kontrolovať zdravotný stav. Pri tridsaťdňovej práceneschopnosti môže maximálna dávka dosiahnuť 1 563,20 eura, pri mesiaci s 31 dňami ide o 1 618,30 eura.

tags: #vyplatna #paska #praceneschopnost