Odchodné je dôležitou jednorazovou dávkou, ktorá predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Hoci ide o zákonný nárok, nie je automatický a vyžaduje splnenie určitých podmienok.
Podmienky nároku na odchodné
Nárok na odchodné je upravený v § 76a Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí odchodné, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %). Dôležité je, že nárok vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku.
Pre vznik nároku na odchodné je rozhodujúce splnenie týchto kritérií:
-
Prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok
Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, odchodné mu vyplatí ten, u ktorého pracovný pomer skončí ako prvý po vzniku nároku na dôchodok. Nie je možné si vybrať zamestnávateľa, u ktorého si zamestnanec uplatní nárok na odchodné neskôr. Ak chce zamestnanec získať odchodné od zamestnávateľa s vyšším príjmom, musí najskôr ukončiť pracovný pomer u neho a až potom u iného zamestnávateľa.
-
Podanie žiadosti o dôchodok v stanovenej lehote
Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru zamestnanec ešte nemá rozhodnutie Sociálnej poisťovne (SP) o priznaní dôchodku, podstatné je, že do 10 dní od skončenia pracovného pomeru podal žiadosť o dôchodok. Táto informácia je podporovaná znením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve je však možné dohodnúť výhodnejšie podmienky pre zamestnanca, t. j. vyššiu sumu odchodného, napríklad vo výške trojmesačného priemerného zárobku.
Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 Zákonníka práce).
Príklad výpočtu odchodného
Ak zamestnanec po 20 rokoch ukončí pracovný pomer výpoveďou, má 70 rokov a už niekoľko rokov poberá dôchodok, má nárok podľa § 76a na odchodné. Ak posledný rok pracoval len na polovičný úväzok, priemerný mesačný zárobok sa vypočíta podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce.
Odchodné a predčasný starobný dôchodok
Nárok na odchodné vzniká aj pri predčasnom starobnom dôchodku. Rozdiel je v tom, že u predčasného starobného dôchodcu je v zákone uvedené, že nárok na odchodné mu vznikne, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru. Avšak právne predpisy o sociálnom zabezpečení neumožňujú podať žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) počas trvania pracovného pomeru. Žiadosť je možné podať až po skončení pracovného pomeru, najneskôr do desiatich dní po jeho skončení.
V čase, keď zamestnanec podáva žiadosť na Sociálnu poisťovňu, ešte nevie, či mu bude skutočne priznaný predčasný starobný dôchodok. Práve preto je toto sporná záležitosť v legislatíve.
Toto by ste mali vedieť o odstupnom.
Odchodné a invalidný dôchodok
Zamestnancovi vzniká nárok na odchodné aj pri invalidnom dôchodku, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.
Účtovanie odchodného a jeho dopad na dane a odvody
Odchodné je vymeriavacím základom na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie. Z odchodného sa platí daň z príjmov.
Ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve pre zamestnancov výhodnejšie odchodné, t. j. vo vyššej sume, ako upravuje Zákonník práce, vznikne mu záväzok vždy poskytnúť odchodné v takej výške a nebude sa môcť viac opierať o ustanovenia Zákonníka práce. Zamestnanec by si totiž nárok na odchodné vo výške podľa kolektívnej zmluvy mohol uplatniť aj na súde.
Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi. Ak má zamestnávateľ pochybnosti o priznaní predčasného starobného dôchodku, môže odchodné vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho vyplatiť.
Odchodné v prípade smrti zamestnanca
Od novembra 2022 sa spresnilo, že nárok na odchodné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, ak splní všetky vyššie spomenuté podmienky. Ustanovenie o skončení pracovného pomeru, konkrétne § 59 Zákonníka práce, definuje, že pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. Predtým bolo sporné, či je splnená podmienka nároku na odchodné - teda že ide o skončenie pracovného pomeru, keďže zákon upravuje, že neskončil, ale zanikol.
Rezerva na odchodné
Obec alebo iný zamestnávateľ má povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12. ak zamestnanec v priebehu nasledujúceho roka dosiahne dôchodkový vek a bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku.