Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia alebo iných zdravotných komplikácií. Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. V takomto prípade má zamestnanec, po splnení určitých podmienok, nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha preklenúť obdobie bez príjmu.
Tento článok sa zameriava na zdaňovanie náhrady príjmu pri PN a poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach na Slovensku. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Ak ste chorí dlhšie, od 11. dňa preberá štafetu Sociálna poisťovňa.
Legislatíva upravujúca vyplácanie PN
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z. a zákona č. 426/2003 Z. z. 1. „20) Zákon č. 462/2003 Z. z. 20a) Zákon č. 461/2003 Z. z. 2. 3. 4. 5. Čl. Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z. 1. „49) Zákon č. 462/2003 Z. z. 49a) Zákon č. 461/2003 Z. z. 2. 3. 4. 5. V § 138 ods. 6. 7. 8. Čl. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z. a zákona č. 451/2003 Z. z. 1. V § 34 ods. 4 písm. „16a) Zákon č. 462/2003 Z. z. 2. (1) Ak je príslušník uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu16a) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. (3) Ak štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k ošetrovnému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým ošetrovným. „28) Zákon č. 461/2003 Z. z. 3. 4. 5. 6. Čl. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. Rudolf Schuster v. Pavol Hrušovský v. Mikuláš Dzurinda v. 1) § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. 2) § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. 4) § 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. 5) § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 6) § 34 ods. 2 a § 59 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. 7) Zákon č. 461/2003 Z. 8) Zákon č. 280/2002 Z. z. 10) Zákon č. 576/2004 Z. z. 11) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. 14) Zákon č. 2/1991 Zb. 15) § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. Z. o nemocenskom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. 16) § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004, 1. januára 2011, 1. januára 2013, 1. januára 2022 a 1. januára 2026 špecifikujú postupy v závislosti od dátumu vzniku PN, či trvalého postavenia zamestnanca.
Čo je to PN a ochranná lehota?
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t. j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Rozdelenie vyplácania dávok
- Od 1. do 3. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa (25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)).
- Od 4. do 10. dňa PN: Náhrada príjmu od zamestnávateľa (55 % denného vymeriavacieho základu).
- Od 11. dňa PN: Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne (55 % denného vymeriavacieho základu).
Je dôležité poznamenať, že na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské nevznikne nikdy nárok študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Ďalšie dávky
Okrem náhrady príjmu a nemocenského existujú aj ďalšie dávky, ktoré súvisia s neschopnosťou vykonávať prácu:
- Pandemické nemocenské: Suma vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Jej čerpanie je podmienené nariadením karantény a izolácia v súvislosti s ochorením COVID-19 a nárok naň vzniká prvým dňom potvrdenia spomínanej choroby.
- Materské: Finančná dávka vyplácaná zo Sociálnej poisťovne. Určuje sa z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce.
- Ošetrovné: Finančná podpora, na ktorú má nárok osoba, ktorá sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa do 10 rokov. Môže ísť o rodiča, manžela, súrodenca či vnúča. Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni a suma denného ošetrovného je podľa platnej legislatívy 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Pandemická „óčerka“: Táto finančná podpora je určená rodičom, ktorých deti sa učia online a to z dôvodu, že školské zariadenie bolo zatvorené pre potvrdenú pozitivitu žiaka alebo pedagogického i nepedagogického zamestnanca. Dávku možno poberať iba na žiaka mladšieho ako 11 rokov a počíta sa rovnako ako bežné ošetrovné, a to 55 % priemerného denného vymeriavacieho základu.
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Je to priamy mzdový náklad (účet 527 - Zákonné sociálne náklady). Musí sa správne vypočítať a vyplatiť zamestnancovi vo výplatnom termíne. Chybou je nesprávny výpočet DVZ (priemeru) alebo nesprávne počítanie kalendárnych dní (rátajú sa aj víkendy, ak do nich PN zasahuje).
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Príklady výpočtu náhrady príjmu
Príklad č. 1: Zamestnanec pracoval celý minulý rok, mzda sa nemenila.
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. - 3.2.2024 (3 dni) => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024 (7 dní) => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €)
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
V tomto prípade sa odpočíta počet dní prerušenia z rozhodujúceho obdobia. DVZ sa vypočíta: (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,5454 €.Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ (3 * 0,25 * 34,5454 = 25,91 €).Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (11 * 0,55 * 34,5454 = 209,24 €). Nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa.
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa táto suma).Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ (3 * 0,25 * 74,4987 = 55,87 €).Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (11 * 0,55 * 74,4987 = 451,02 €). Nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa.
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní. DVZ sa vypočíta: (950 * 5) / 151 = 4750 / 151 = 31,4569 €.Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ (3 * 0,25 * 31,4569 = 23,59 €).Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (11 * 0,55 * 31,4569 = 190,47 €). Nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa.
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní. DVZ sa vypočíta: (950 * 3 + 950/31 * 9) / 101 = (2850 + 275,81) / 101 = 3125,81 / 101 = 30,9486 €.Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 25 % DVZ (3 * 0,25 * 30,9486 = 23,21 €).Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 55 % DVZ (11 * 0,55 * 30,9486 = 187,17 €). Nemocenské od Sociálnej poisťovne až od 11. dňa.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Cieľom ePN je zjednodušenie a zefektívnenie procesu potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec nemusí lekára kontaktovať telefonicky len z dôvodu vystavenia ePN.
Ako funguje ePN?
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Povinnosti zamestnanca pri ePN
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Dodržiavanie liečebného režimu.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
- Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Zdaňovanie náhrady príjmu pri PN
Medzi príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené a nie sú zdaniteľným príjmom, patrí od 1. januára 2004 aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o náhrade príjmu“).
Podľa tohto zákona nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.
Výška náhrady príjmu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 55 % denného vymeriavacieho základu.
V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, možno podľa § 8 ods. 2 zákona o náhrade príjmu dohodnúť dennú výšku náhrady vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa zákona o sociálnom poistení. Možno teda povedať, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje náhradu príjmu, je oprávnený poskytnúť aj vyššiu dennú výšku náhrady príjmu, avšak táto zvýšená suma musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Príklad zdaňovania náhrady príjmu
Zamestnankyňa bola 6 dní práceneschopná. Pretože dĺžka práceneschopnosti nepresiahla 10 dní, náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti jej vyplatí zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ poskytol náhradu príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, táto zvýšená suma nebola dohodnutá v kolektívnej zmluve, zamestnávateľom nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu, zvýšená náhrada príjmu nie je od dane z príjmov oslobodená.
Podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom aj náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu (zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Ak zamestnávateľ vystavil potvrdenie o zdaniteľných príjmoch a uviedol na ňom výplatu náhrady príjmu pri dočasnej PN v sume 165,82 eur za rok 2025, táto suma sa v daňovom priznaní neuvádza, pretože v daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy.
Ďalšie príjmy oslobodené od dane
Je dôležité vedieť, že okrem náhrady príjmu pri PN existujú aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi ne patria:
- Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca: Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
- Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi: Oslobodenie od dane sa vzťahuje len na nepeňažnú formu poskytovania stravovania zamestnávateľom buď priamo v mieste pracoviska, alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov.
- Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku: Zákon o dani z príjmov neustanovuje žiaden právny predpis, ktorým by hodnotu nealkoholických nápojov limitoval.
- Nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení zamestnávateľa: Za príjmy oslobodené od dane sa považuje aj nepeňažný príjem plynúci z možnosti použitia uvedených zariadení samotným zamestnancom a aj príjem spočívajúci v možnosti použitia týchto zariadení manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi, ktoré sa považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela) podľa zákona o dani z príjmov.
- Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca: Zo znenia ustanovenia vyplýva, že oslobodenie sa týka jedine poistného a príspevkov, na úhradu ktorých je zamestnávateľ povinný z príslušných zákonov, ktoré je povinný platiť za zamestnanca.
Premlčanie nároku na dávku a povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak si nesplnila povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená) alebo ak prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo mala z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).
Kontrola dočasnej pracovnej neschopnosti
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti.