Pri ukončení pracovného pomeru môžu zamestnanci, najmä tí v dôchodkovom veku alebo tí, ktorým bol priznaný dôchodok, mať nárok na rôzne finančné plnenia, ako sú odstupné a odchodné. Je kľúčové rozumieť rozdielom medzi týmito dvoma pojmami a podmienkam, za ktorých na ne vzniká nárok.
Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Odchodné sa nepovažuje za mzdu podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce.
Na druhej strane, odstupné je finančná kompenzácia za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa, často z dôvodov na strane zamestnávateľa, ako sú hospodárske problémy alebo organizačné zmeny. Odstupné a odchodné sú dve rôzne finančné bonusy, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Hoci majú odlišný účel, môžu sa v určitých situáciách kumulovať a majú vlastné pravidlá pre výšku aj zdanenie.
Podmienky vzniku nároku na odchodné
Nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať podľa zákona). Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Ak zamestnanec spĺňa tieto podmienky, má nárok na odchodné. Jednomesačné odchodné je len minimálny zákonný nárok, ale zamestnávateľ môže vyplatiť aj viac, ak je to upravené v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
Príklady vzniku nároku na odchodné
Príklad č. 1: Zamestnancovi skončil pracovný pomer dohodou dňa 5. 6. 2024 (na žiadosť zamestnanca). Dňa 6. 6. 2024 dosiahol dôchodkový vek a vznikol mu nárok na starobný dôchodok. O jeho priznanie požiadal v Sociálnej poisťovni dňa 10. 6. 2024. Zamestnanec má nárok na odchodné, pretože požiadal o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Príklad č. 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Pracovný pomer skončil 31. 5. 2017. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad č. 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Treba platiť odvody za zamestnanca?
Výpočet odchodného
Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce. Technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely. Dôležité je sledovať správny priemerný zárobok pre pracovnoprávne účely (štvrťročný výpočet), termín výplaty a to, či sa neprekrýva s priznaním dôchodku - pri odchodnom je dôležitý okamih vzniku nároku a prvé skončenie po ňom.
Odchodné pri súbehu viacerých pracovných pomerov
Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň kvôli odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
Ak teda najskôr skončí pracovný pomer u zamestnávateľa s nižším príjmom, nárok na odchodné vznikne práve tam a druhý zamestnávateľ už nemôže vyplatiť odchodné. Poradie skončenia pracovných pomerov je teda rozhodujúce.
Súbeh odchodného a odstupného
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec môže mať nárok na obidve plnenia súčasne. Napríklad, ak zamestnanec končí dohodou z organizačných dôvodov po 22 rokoch, s priemerným zárobkom 1 600 €, a zároveň odchádza na starobný dôchodok, môže mu vzniknúť nárok na odstupné vo výške minimálne 5-násobku jeho priemerného zárobku (8 000 €) a odchodné vo výške minimálne 1-násobku priemerného zárobku (1 600 €), spolu teda 9 600 € pred zdanením a odvodmi.
Pravidlá pre odstupné:
- Pri výpovedi alebo dohode z dôvodu zrušenia, premiestnenia zamestnávateľa, alebo nadbytočnosti zamestnanca:
- do 2 rokov trvania pracovného pomeru: 1-násobok priemerného mesačného zárobku
- 2-5 rokov: 2-násobok
- 5-10 rokov: 3-násobok
- 10-20 rokov: 4-násobok
- nad 20 rokov: 5-násobok
- Pri dohode o skončení pracovného pomeru je potrebné uviesť zákonný dôvod (organizácia/zdravotný), inak môže zamestnanec o nárok prísť.
Zdanenie a odvody
Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti. Zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, okrem zákonných výnimiek. K výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
| Typ plnenia | Zdanenie | Sociálne poistenie | Zdravotné poistenie |
|---|---|---|---|
| Odstupné | Áno | Áno | Áno |
| Odchodné | Áno | Áno | Výnimka (nepodlieha) |
Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.
