Vymožený Nárok pre Oprávneného v Exekučnom Konaní: Komplexný Prehľad

Vymožený nárok pre oprávneného je kľúčovým pojmom v exekučnom konaní, ktorý priamo ovplyvňuje výšku odmeny súdneho exekútora. Tento článok sa zameriava na definíciu vymoženého nároku, jeho interpretáciu v kontexte Exekučného poriadku a súvisiacich predpisov, a to najmä s ohľadom na situácie, kedy povinný uhradí pohľadávku čiastočne alebo v plnej výške po začatí exekučného konania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť aplikačné problémy, ktoré môžu vzniknúť pri jej aplikácii.

Exekučné Konanie a Exekučný Titul

Exekučné konanie predstavuje procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V rámci vnútorného členenia civilného procesu predstavuje exekučné konanie druhú, avšak fakultatívnu, t.j. nepovinnú, fázu civilného procesu. Kým v rámci prvej etapy civilného procesu sa rozhoduje o subjektívnom práve alebo subjektívnej povinnosti, ktoré sú ohrozené alebo porušené, v rámci druhej etapy sa uskutočňuje samotný výkon subjektívneho práva alebo subjektívnej povinnosti. Zavŕšením prvej fázy civilného procesu je vydanie buď deklaratórneho rozhodnutia (t.j. rozhodnutia, ktorým sa „len“ konštatuje existencia resp. neexistencia určitého práva alebo povinnosti) alebo konštitutívneho rozhodnutia (t.j. takého rozhodnutia, ktoré priamo konštituuje, t.j. vytvára nové práva a povinnosti).

Exekučný Titul ako Predpoklad Exekúcie

Prvotným predpokladom na začatie celého, často zdĺhavého a byrokraticky zaťažujúceho procesu vymáhania dlžného plnenia prostredníctvom exekúcie je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom môže byť výlučne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (poprípade iného orgánu), ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Pod výrazom „právoplatnosť rozhodnutia“ si je, zjednodušene povedané, potrebné predstaviť také rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať ďalší (riadny) opravný prostriedok. Pod výrazom „vykonateľnosť rozhodnutia“ si je potrebné predstaviť právoplatné rozhodnutie po márnom uplynutí lehoty stanovenej za účelom jeho dobrovoľného plnenia.

O vykonateľnosti ako o vlastnosti rozhodnutia možno hovoriť len pri tých rozhodnutiach, ktoré majú vykonateľný obsah, t.j. ak zaväzujú niekoho aby niečo konal, niečo znášal alebo sa niečoho zdržal, inak povedané zaväzujú niekoho k určitej povinnosti. Povinná osoba je povinná plniť si svoju zákonom ustanovenú povinnosť tak, aby sa nedostala do omeškania. Pod riadnym plnením povinnosti treba rozumieť pravidelné uhrádzanie platieb vo výške určenej exekučným titulom. Pod včasným plnením judikovanej povinnosti treba rozumieť uhrádzanie platieb v lehote splatnosti určenej exekučným titulom.

Návrh na Vykonanie Exekúcie

Návrh na vykonanie exekúcie predstavuje jednu zo základných procesných podmienok exekučného konania, bez ktorej (až na niekoľko zákonných výnimiek) nie je možné exekučné konanie začať. Návrh na vykonanie exekúcie musí popri všeobecných náležitostiach obsahovať aj osobitné náležitosti, ako je označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, označenie oprávneného a povinného vrátane ich identifikačných údajov, a vymáhaného nároku. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať výlučne na jedinom, tzv. Okresnom súde Banská Bystrica.

Ak sa to vyžaduje, oprávnený je povinný k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť rovnopis exekučného titulu, t.j. právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, ktorým bola povinnej osobe judikovaná určitá povinnosť. Návrh na vykonanie exekúcie spolu s prílohami je potrebné podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh taktiež musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu), inak sa naň neprihliada. Exekučný poriadok počíta aj s prípadmi, ak oprávnený alebo ním zvolený zástupca nemajú aktivované tzv. „e-konto“; v takom prípade možno podať návrh prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora.

Rozhodovanie Súdu o Návrhu na Exekúciu

Ak súd po oboznámení sa s obsahom návrhu zistí, že nie je daný dôvod na uskutočnenie exekučného konania, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. Súd návrh na vykonanie exekúcie (celkom alebo z časti) zamietne v prípade, ak by zistil rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie, resp. exekučným titulom a Exekučným poriadkom. Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne aj v prípade existencie niektorého zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ako aj v prípade, ak osoby nie sú právnymi nástupcami oprávneného alebo povinného.

Odmena Súdneho Exekútora

Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. Toto ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti a so zreteľom na konkrétny časový úsek exekučného konania.

Zníženie Odmeny pri Včasnom Uhradení Pohľadávky

Exekučný poriadok ustanovuje prípady, kedy súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie nemá nárok na plnú výšku odmeny. Jeden z týchto prípadov je upravený v § 47 odsek 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého: „Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie“ - v takom prípade mu vzniká v spojitosti s § 5 odsek 2 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) nárok na odmenu vo výške 50 % z odmeny vypočítanej ako 20 % zo základu na jej určenie (základom na určenie odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky), t.j. 10 % z vymoženej pohľadávky.

Interpretácia „Pohľadávky“ a Čiastočné Plnenie

Časť predstaviteľov právnej praxe, opierajúc sa o gramatický výklad, interpretuje ustanovenie § 47 odsek 3 Exekučného poriadku tak, že toto sa nevzťahuje na čiastočné uhradenie pohľadávky, ale pre jeho aplikáciu sa vyžaduje úplné uhradenie vymáhanej pohľadávky. Takýto výklad je však považovaný za príliš izolovaný (formalistický) a nevyužíva systematický prístup a nachádzanie skutočného zmyslu právnych noriem.

Ustanovenie § 47 odsek 3 Exekučného poriadku je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 4 odsek 1 Vyhlášky, podľa ktorého: „základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky“. Zo samotného znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že základom na určenie odmeny exekútora je výška reálne vymoženej pohľadávky. Tento záver možno podložiť aj historicko-teleologickým výkladom, nakoľko podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 47 odsek 3 Exekučného poriadku je účelom tejto právnej úpravy umožniť povinnému korigovať výšku trov exekúcie a rozhodnúť sa, či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať. Tento model určenia odmeny exekútora má za cieľ motivovať povinného, aby sa jeho nečinnosťou trovy exekúcie nezvyšovali - z tohto dôvodu by aj čiastočné zaplatenie pohľadávky malo byť akceptované ako dôvod pre priznanie nižšej odmeny exekútora, a to práve z plnenia zaplateného v lehote podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku. V opačnom prípade povinný nie je motivovaný uhradiť svoj záväzok čo i len čiastočne v tejto lehote a zákonom daná možnosť zníženia odmeny exekútora sa istým spôsobom míňa svojmu účinku.

Spravodlivejším riešením je pripustiť výklad, že ustanovenia o odmene exekútora v rozsahu ako pri upustení od exekúcie sa použijú aj v prípade čiastočného uhradenia pohľadávky. V opačnom prípade by dochádzalo k absurdným situáciám, kedy z dôvodu čo i len nezaplatenia jedného centu z celkovej vymáhanej sumy napríklad 10 000,- €, by musel povinný znášať odmenu exekútora nie 10 %, ale 20 % z celkovej sumy, napriek tomu, že uhradil 9 999,- €.

Rozlišovanie Medzi Istinou a Príslušenstvom Pohľadávky

Aplikačné problémy môžu byť znásobené výkladom pojmu pohľadávka, ktorý je použitý v ustanovení § 47 odsek 3 Exekučného poriadku - tento pojem môže vyvolať komplikácie pri hľadaní odpovede na otázky rozlišovania medzi pohľadávkou (istinou) a príslušenstvom pohľadávky. V tomto smere možno poukázať na zákonnú dikciu ustanovenia § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V závislosti od toho, aký výklad pojmu pohľadávka bude prijatý, sa bude posudzovať aplikovateľnosť ustanovenia § 47 odsek 3 Exekučného poriadku - toto ustanovenie bude možné bez problémov aplikovať (a tým ponížiť odmenu exekútora) v prípade rozlišovania medzi pohľadávkou v zmysle istiny a príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.

Procesný Priebeh Exekúcie

Súdny exekútor po začatí exekúcie upovedomí účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného), tak o začatí exekúcie, ako aj o spôsobe jej výkonu (v prípade, ak je ho už možné určiť). Exekútor sám určí, či bude viesť exekúciu výlučne jedným spôsobom alebo kombináciou viacerých spôsobov.

Upovedomenie o Začatí Exekúcie a Príkaz na Začatie Exekúcie

Ešte pred samotným vymáhaním dlžného plnenia je súdny exekútor povinný vyzvať povinného, aby vymáhaný nárok splnil dobrovoľne, a zároveň ho poučí, že ak si povinnosť nesplní z vlastnej vôle, bude k jej splneniu donútený. Upovedomenie o začatí exekúcie predstavuje prvý významný procesný úkon súdneho exekútora smerujúci voči povinnému. Pokiaľ ide o jeho doručovanie, právna úprava Exekučného vychádza pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie z ustanovenia § 106 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje doručovanie fyzickým osobám.

Pokiaľ ide o príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, rozdiel medzi týmito dvoma druhmi príkazov je taký, že kým na základe príkazu na začatie exekúcie dochádza „len“ k zablokovaniu peňažných prostriedkov povinného, na ktoré má dosah tretí subjekt, t.j. adresát príkazu na začatie exekúcie, exekučným príkazom už dochádza priamo k uspokojovaniu nároku oprávneného z finančných prostriedkov povinného. Oba príkazy môže vydať výlučne súdny exekútor, avšak exekučný príkaz môže súdny exekútor doručiť až po riadnom doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Plnenie a Započítavanie Pohľadávok

Povinná osoba je povinná začať plniť uloženú povinnosť hneď po tom, ako jej zo strany súdneho exekútora bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o započítavanie pohľadávok, povinný má aj naďalej možnosť uplatňovať si prípadné následky započítania, avšak je povinný tak urobiť v civilnom konaní (a nie až v exekučnom konaní) a bezodkladne po tom, ako sa pohľadávky stretli. Exekučný poriadok myslí aj na prípady, kedy si povinný (z určitého procesného dôvodu) nemôže nejakú okolnosť uplatniť. Pokiaľ ide o plnenie zo strany povinného, to sa neposiela oprávnenému, ale výlučne exekútorovi. Ten po jeho obdržaní od povinného odpočíta náklady na trovy exekútora a následne toto plnenie odovzdá oprávnenému za účelom splnenia jeho nároku.

Plnenie v Splátkach a Odklad Exekúcie

V ustanovení § 61g Exekučného poriadku je zavedený nový inštitút obligatórneho povolenia plnenia povinného v splátkach, viažuci sa na splnenie zákonom presne stanovených podmienok. V prípade, ak povinná osoba čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas, na povolenie splátok ako aj na povolenie odkladu exekúcie sa už nebude prihliadať. Nakoľko s povolením splátok je spojený odklad exekúcie, ak by povinný čo i len raz nesplnil svoju splátku v celom rozsahu a načas, táto výhoda sa mu zo zákona ruší. Osobitným prípadom plnenia v splátkach predstavuje prípad, keď exekútor plnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj bez splnenia zákonom stanovených podmienok. O odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie. Exekučný poriadok taxatívnym spôsobom upravuje dôvody odkladu exekúcie. Novým inštitútom, ktorý zaviedla novela Exekučného poriadku je odklad exekúcie na žiadosť povinného. Povinný (výlučne ako fyzická osoba) môže iniciovať odklad exekúcie v prípade, ak podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada alebo v prípade, ak vyhlási, že sa prechodne ocitol v nepriaznivej sociálnej, životnej či zdravotnej situácii.

Donucovacie Opatrenia pri Vymáhaní Nepeňažných Plnení

Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z., ktorý zaviedol inštitút donucovacích opatrení pri exekúciách na nepeňažné plnenie. Cieľom tejto právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vymáhanie práv na nepeňažné plnenie. V porovnaní s vymáhaním peňažných nárokov, exekúcie na nepeňažné plnenie majú určité špecifiká, najmä potrebu súčinnosti povinného. Donucovacie opatrenia majú za cieľ dosiahnuť túto súčinnosť.

Druhy Donucovacích Opatrení

• Peňažná pokuta: Ukladá sa povinnému za nesplnenie povinnosti.
• Zadržanie vodičského preukazu: Môže byť uložené, ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu povinnosti.
• Použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci: Napríklad zabránenie používania stroja, ktorý povinný neodstránil.
• Zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla: Používa sa pri povinnostiach týkajúcich sa vozidla.

Pri ukladaní donucovacích opatrení sa dbá na to, aby viedli k splneniu dotknutej povinnosti. Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené ďalšie donucovacie opatrenia, ale najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty. Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom je prípustné aj náhradné doručenie. Ak upovedomenie nie je možné doručiť, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú.

Zastavenie a Ukončenie Exekúcie

Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie súdnym exekútorom, exekučný poriadok taxatívnym spôsobom vypočítava dôvody, kedy je tak exekútor povinný urobiť. Vo všetkých troch prípadoch vydá exekútor upovedomenie o ukončení exekúcie, súčasťou ktorého je konečné vyúčtovanie exekučného konania a toto upovedomenie zašle účastníkom konania a súdu.

Pokiaľ ide o rozsah exekúcie, Exekučný poriadok alebo osobitný predpis môžu určiť, že exekúcia voči určitému majetku, veci alebo právu nebude prípustná. Pred samotným výkonom exekúcie je potrebné skúmať, či majetok alebo právo povinného nie sú zo zákona vylúčené z exekúcie, resp. či jej podlieha alebo nie, alebo či je exekúcia prípustná alebo nie je prípustná. Ak sa bavíme o samotnej povinnosti uloženej v exekučnom titule, tá môže mať tak povahu peňažného plnenia ako aj povahu nepeňažného plnenia. Kým pod peňažným plnením si je nevyhnutné predstaviť povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu, pod nepeňažným plnením si je potrebné predstaviť povinnosť niečo dať (rozumej dať niečo iné, ako peňažné plnenie), niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.

Zákon o Ukončení Niektorých Exekúcií (ZoUNEK)

Od 1. apríla 2017 došlo k zásadným zmenám v exekučných konaniach v nadväznosti na zákon č. 2/2017 Z. z. Tento zákon priniesol zmeny v odmeňovaní exekútorov a zaviedol nové obrany proti exekúcii, ako napríklad "návrh na zastavenie exekúcie". ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní (začatých pred 1. aprílom 2017) špecifickým spôsobom. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali. To znamená, že ak ide o staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú, sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení.

Dôvody Zastavenia Starej Exekúcie Zo Zákona

ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti. Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. ABSOLÚTNYCH VÝNIMKÁCH (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 ZoUNEK), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje.

tags: #vymozeny #narok #pre #opravneneho