Vymeriavací základ je kľúčovým pojmom v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia na Slovensku, ktorý priamo ovplyvňuje výšku budúcich dôchodkov. Jeho správne určenie a pochopenie je nevyhnutné pre každého, kto si chce zabezpečiť adekvátny príjem v starobe.
Čo je vymeriavací základ?
Vymeriavací základ je suma, z ktorej sa vypočítava výška poistného na sociálne a zdravotné poistenie. Pre rôzne skupiny osôb je definovaný odlišne:
- Zamestnanec: Vymeriavací základ zamestnanca tvorí plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, t.j. príjem zo závislej činnosti podliehajúci dani. Do tohto vymeriavacieho základu sa započítavajú príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 3 zákona o dani z príjmov.
- Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): Pre SZČO je vymeriavací základ úzko spätý so základom dane. Základ dane pre SZČO je zjednodušene povedané hrubý zisk, teda rozdiel príjmov a výdavkov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pokiaľ k tomuto rozdielu pripočítame zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a následne tento výsledok vydelíme číslom 1,486, získame vymeriavací základ.
- Dobrovoľne nezamestnaná osoba: Vymeriavací základ dobrovoľne nezamestnanej osoby tvorí príjem podliehajúci dani z príjmu, ktorý dosiahla v rozhodujúcom období, napríklad príjem z kapitálového majetku alebo z ostatných príjmov.
- Poistenec štátu: Vymeriavacím základom poistenca štátu je 12-násobok priemernej hrubej mzdy v období spred dvoch rokov. Je vždy určená nariadením vlády SR. Do vymeriavacieho základu patria aj príjmy, ktoré poistenec štátu dosiahol ako príjmy z dividend (§ 10b ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov).
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ
Existujú aj minimálne a maximálne vymeriavacie základy, ktoré obmedzujú výšku odvodov:
- Minimálny vymeriavací základ: Využijete ho na výpočet výšky preddavku na zdravotné poistenie od začatia podnikania do konca kalendárneho roka nasledujúceho po začatí podnikania. Rovnako sa na vás vzťahuje aj neskôr v prípade, že je váš vymeriavací základ príliš nízky. Platiť totiž musíte aspoň minimálne preddavky na zdravotné poistenie - a tie sa počítajú z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny mesačný vymeriavací základ sa počíta z priemernej mesačnej hrubej mzdy, ktorá sa každým rokom mení. Vychádza sa z priemernej mesačnej hrubej mzdy spred dvoch rokov. Napríklad, minimálny mesačný vymeriavací základ sa v roku 2025 vypočítava zo sumy 1 430 eur (priemerná mesačná hrubá mzda za rok 2023). Minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie je 15 % z minimálneho vymeriavacieho základu, teda 107,25 eura.
- Maximálny vymeriavací základ: Maximálny mesačný vymeriavací základ využívajú podnikatelia s vysokými príjmami. Zodpovedá 11-násobku priemernej hrubej mesačnej mzdy spred dvoch rokov a obmedzuje sa ním odvod na sociálne poistenie. Pre rok 2025 je jeho hodnota 15 730 eur. Pokiaľ je váš mesačný vymeriavací základ vyšší, poistné na sociálne poistenie počítajte z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
Tabuľka minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov (platných od 1. januára 2025)
| Typ poistenia | Minimálny vymeriavací základ | Maximálny vymeriavací základ |
|---|---|---|
| Sociálne poistenie (SZČO a dobrovoľne poistené osoby) | 715,00 eur | 15 730,00 eur |
| Zdravotné poistenie (SZČO) | 715,00 eur (minimálna mzda 1430 eur / 2) | N/A (neobmedzený) |
| Zamestnanci | N/A (bez minimálneho limitu) | 15 730,00 eur |
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1. januára 2011 neexistuje.
Sociálna poisťovňa Výpis zamestnankyne Marty
Osobný vymeriavací základ a jeho vplyv na dôchodok
V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. osobného vymeriavacieho základu. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku (resp. v úhrne za príslušné obdobie). Poznámka: Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Výpočet mzdových bodov
Osobný vymeriavací základ je kľúčový pre výpočet osobného mzdového bodu, ktorý je jednou z dôležitých súčastí vzorca pre výpočet dôchodku. Osobný mzdový bod za každý kalendárny rok dôchodkového poistenia sa vypočíta tak, že sa podiel osobných vymeriavacích základov v danom kalendárnom roku a všeobecného vymeriavacieho základu v tom istom kalendárnom roku (za ktorý sa určuje osobný mzdový bod) zaokrúhli na štyri desatinné miesta.
Príklad výpočtu osobného mzdového bodu
Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14532 €. Jej osobný mzdový bod by bol 45000 € / 14532 € = 3,0967. Kvôli ohraničeniu hodnotou 3, sa jej započíta osobný mzdový bod vo výške 3.
Vymeriavací základ pri špecifických situáciách
Dôchodky z mladosti
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. zvýšeného pred 1. januárom 2004, alebo poberateľa kráteného invalidného dôchodku priznaného, resp. zvýšeného pred 1. januárom 2004, sa používali odlišné pravidlá. Pre osoby s priznaným plným invalidným dôchodkom v rokoch 1998 až 2003 (napr. Pán Zdeno, Pani Zdena) alebo v roku 2006 (Pán Zoltán) sa používali prepočítavacie koeficienty a vzorce podľa § 278 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.
Náhradné doby a doby štúdia
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. dobu poberania dávky v nezamestnanosti.
Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku. Napríklad, pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003, mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Za tieto mesiace sa mu započítal osobný mzdový bod.
Zúčtovanie preddavkov a poistného
Ako SZČO musíte sami myslieť na všetky povinné odvody. Okrem dane z príjmov je to najmä pravidelné platenie preddavkov na zdravotné poistenie a prípadne aj poistného na sociálne poistenie. Aby ste si mohli vypočítať, koľko zaplatíte mesačne na poistnom, vydeľte si vymeriavací základ 12 a tento výsledok zaokrúhlite na eurocenty nadol. Tým získate mesačný vymeriavací základ.
Preddavky na zdravotné poistenie platíte celý rok. Na jeseň každého roka vám potom zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za uplynulý rok. Celkovú výšku poistného, ktorú vypočíta z vymeriavacieho základu na základe vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za uplynulý rok, porovná s už zaplatenými preddavkami. Pokiaľ ste na preddavkoch zaplatili viac, než je vaše ročné poistné, bude vám vrátený preplatok, v opačnom prípade uhradíte nedoplatok. Lehota na vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia je do 30. septembra, resp. do 31. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Ak máte vzhľadom na výšku svojich príjmov povinnosť platiť aj sociálne poistenie, tak obdobím pre jeho platenie je obdobie od 1. júla do 31. júna, resp. od 1. októbra do 30. septembra v prípade predĺženej lehoty na podania daňového priznania. V sociálnom poistení sa ročné zúčtovanie nevykonáva, platí sa pozadu (nie preddavkovo) na základe skutočných príjmov a nedochádza tak k vzniku preplatkov alebo nedoplatkov na sociálnom poistení. Zdravotnej poisťovni ani Sociálnej poisťovni v súvislosti s výpočtom súm poistenia nemusíte nič predkladať.