Vymedzenie pojmu senior: Komplexný pohľad na starnutie a starobu

Pojem "senior" je v spoločnosti čoraz častejšie skloňovaný, avšak jeho jednoznačné vymedzenie je prekvapivo komplexné a nie vždy sa stretáva s konsenzom. Staroba je označenie pre pozdné fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Je to fáza, ktorá je jednoznačne vymedziteľná kalendárnym vekom, ale nepostihuje interindividuálne rozdiely. Pochopenie tohto pojmu je kľúčové pre spoločnosť, ktorá čelí trendu starnutia obyvateľstva a potrebe prispôsobiť sa meniacim sa demografickým podmienkam.

V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty vymedzenia pojmu senior, od kalendárneho veku, cez biologické, psychické a sociálne zmeny, až po spoločenské vnímanie a aktivity seniorov.

Kalendárny vek ako objektívny faktor

Ako jediný objektívny faktor pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku. Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinovaná na základe vývojovej psychológie. Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. Najobvyklejšou vekovou hranicou je vek 60 - 65 rokov. Sociálna politika štátu určuje, aké podmienky treba splniť na odchod do dôchodku, pričom to závisí aj od pohlavia a počtu vychovaných detí. Vek odchodu sa mení a je politickým rozhodnutím. Povinnosťou poisťovne je zverejniť ho 5 rokov v predstihu pred možnosťou odchodu.

Biologické zmeny spojené so seniorským vekom

Seniorský vek so sebou spravidla prináša polymorbiditu, teda chorobnosť. Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi. Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť. Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. V prípade biologického starnutia sa stále nedarí presne vystihnúť, prečo k starnutiu dochádza a čo to vlastne je. Vedci dokážu len označiť fyzické a psychické zmeny ako napr. ochabovanie svalstva alebo zhoršenie pamäti, ktoré sa s pribúdajúcimi rokmi prejavujú. U väčšiny ľudí tieto biologické zmeny začínajú v období 60 - 75 rokov života, pričom ich ovplyvňujú rôzne faktory ako fyzický a psychický zdravotný stav, predošlé povolanie, životný štýl i vlastný vnútorný pohľad na starnutie. Z lekárskeho hľadiska začína staroba po 75. roku života.

Psychické zmeny u seniorov

V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 - 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Starnutie, samozrejme, prebieha rozličným tempom u každého jednotlivca.

Socioekonomické a sociálne zmeny

Medzi hlavné zmeny patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Sociálne starnutie sa vyznačuje premenou sociálnych rolí a potrieb, životného štýlu a ekonomického zaistenia. Významnou súčasťou sociálneho starnutia je splnenie určitého kritéria (najčastejšie odchod do dôchodku). Ide o sociálnu udalosť, ktorá je chápaná ako ukončenie jednej a začatie novej životnej etapy. Človek v tomto období prijíma nové sociálne role a statusy (napr. status seniora). Pojem senior upozorňuje na spoločné záujmy i na riziká seniorov, ku ktorým patrí maladaptácia na penzionovanie, strata životného programu a spoločenskej prestíže, osamelosť, pokles životnej úrovne, hrozba straty sebestačnosti.

Demografické trendy a starnutie populácie

Obyvateľstvo Zeme starne - varujú už po desaťročia štatistické úrady nielen európskych krajín. V praxi to znamená, že starnutie, ako také sa stalo najdôležitejším fenoménom demografického vývoja vo svete. Predstavuje nezvratný a zákonitý proces, ktorý sa začína už samotným príchodom človeka na svet. Celosvetovo sa však starnutie populácie zaznamenáva nielen vo vyspelých, ale aj v rozvojových krajinách. Prejavuje sa nárastom percentuálneho podielu staršieho obyvateľstva na celkovej populácii. Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov. Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia. Je to spôsobené predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti (od roku 2020) regresívny typ vekovej štruktúry (počet obyvateľov sa znižuje). Je charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Od začiatku 90 rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo viedlo k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie.

Tabuľka: Stredná dĺžka života vo veku 65 rokov (Slovensko)

Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50-64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nadúmrtnosti aj v seniorskom veku. Väčšina prognózy populačného vývoja Slovenska počítala s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí. Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí. Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 - 80 rokov. Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4 % obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7 %. Aj v roku 2018 pokiaľ ide o podiel osôb vo veku 65 alebo viac rokov na celkovej populácii, najvyššie hodnoty zaznamenali Taliansko (22,6 %) a Grécko (21,8 %), pričom v Írsku sa zistil najnižší podiel (13,8 %). Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov.

Gerontológia a geriatria: Vedy o starnutí

Gerontológia je náuka, súbor vedomostí o starnutí a starobe, respektíve o problematike starých ľudí a života v starobe. Pojem pochádza z gréckeho geron (gén. gerontos) starec, starý človek. Odbor je zameraný na špecifické potreby a na skvalitňovanie života rôznych skupín starých ľudí. Autorstvo pojmu gerontológia je pripisované nositeľovi Nobelovej ceny, mikrobiológovi a imunológovi I.I. Mečnikovovi. Geriatria v širšom slova zmysle je vlastne klinická gerontológia, v užšom slova zmysle ide o špecializačný odbor, ktorý je v rôznych štátoch rozlične vymedzovaný. V ČR a SR je to špecializačný odbor, ktorý obvykle vychádza z vnútorného lekárstva. Niektoré tradičné odbory majú svoju geriatrickú profiláciu, napr. neurológia, psychiatria, ošetrovateľstvo. Autorstvo pojmu geriatria je pripisované I.L. Nascherovi. K zakladateľským osobnostiam patrí M. Warrenová, s menom ktorej sú spojené počiatky geriatrických nemocničných oddelení, geriatrického posudzovania a ošetrovateľskej starostlivosti vo Veľkej Británii. V ČR sa geriatriou zaoberal prof. R. Jedlička. Slovenská geriatrická spoločnosť vznikla v roku 1969 a jej prvými predsedami boli primár E. Gressner, považovaný za zakladateľa slovenskej geriatrie, a profesor K. Štefanovič.

Aktívne starnutie a sociálne aktivity seniorov

Napriek významnosti zmien, akými boli napr. vznik industriálnej spoločnosti alebo následný nástup priemyselného veku, zmena, v ktorej sa ľudstvo nachádza na prelome 20. a 21. storočia, je kľúčová. Predstavuje kvalitatívny posun v životoch ľudí. Ide o vývojový pokrok spoločnosti do obdobia, v ktorom informácie predstavujú najdôležitejší artikel. V tieni týchto veľkých zmien zostávajú ďalšie, ktoré nemenej významne budú ovplyvňovať vývoj v spoločnosti. Medzi takéto možno rátať trend starnutia ľudstva. Predlžujúci sa vek a rastúca miera zdravotnej starostlivosti spolu s vytrácaním sa manuálne namáhavých prác spôsobujú, že človeku po opustení sveta práce, ktorý predstavoval jeho ekonomicky aktívne obdobie života, zostáva často relatívne dlhé životné obdobie, ktoré môže prežiť aktívne. Z dôvodu poklesu pôrodnosti, predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách, narastá počet osôb staršieho veku a prirodzene sa tejto skupine začína venovať zvýšená pozornosť. Skupina, ktorú títo ľudia tvoria, skrýva v sebe obrovský potenciál v smere ďalšieho vzdelávania, sebarealizácie vo voľnočasových aktivitách, aktívneho životného štýlu. Odborníci sa tomuto fenoménu venujú už niekoľko rokov, avšak v súčasnosti poznatky, v tomto smere nadobudnuté, začína registrovať aj laická verejnosť.

Teórie starnutia

Samozrejme, bolo by jednostranné tvrdiť, že výlučne aktivizácia seniorov je tou správnou cestou úspešného starnutia a adaptácie na životný štýl dôchodcu. Existujú aj iné teórie, ktoré, naopak, zdôrazňujú a vyzdvihujú pasivitu v živote seniora. Takou je teória disengagementu, alebo teória neangažovanosti. Táto tvrdí, že strata a rozväzovanie sociálnych väzieb predstavuje prirodzený, potrebný a neodvratný proces, je prípravou na konečné rozlúčenie sa so životom, pričom staroba je tak súčasťou prirodzenej sociálnej premeny. Zároveň, ak sa od ľudí v starobe nevyžaduje aktivita a výkon, sú šťastnejší a spokojnejší. Na druhej strane, teória aktivity tvrdí, že aktivita prináša výkon, ktorý plní nejakú funkciu pre spoločnosť, dôležitým sú preto aktívny život a tréning schopností, avšak zdôrazňuje sa aj adekvátny priestor na oddych a pohodu. Šťastie a spokojnosť človeka v starobe závisí od toho, ako dokáže ovplyvniť dianie vo svojom okolí a ako môže byť užitočný pre druhých; aktivita týmto pádom spomaľuje starnutie.

Výskum trávenia voľného času seniorov

V roku 2007 a 2008 bol realizovaný výskum s názvom "Zisťovanie trávenia voľného času seniorov", zameraný na mieru aktivizácie slovenských seniorov. Cieľovou skupinou boli osoby staršie ako 55 rokov, ktoré už absolvovali odchod zo sveta práce a poberajú starobný dôchodok. Výskum prebiehal formou dotazníka na vzorke 100 respondentov. Medzi zistenými výsledkami boli:

• Väčšina respondentov (40%) sa stretáva so svojimi rovesníkmi denne, 33 % respondentov označilo možnosť stretávania sa raz do týždňa.
• Medzi najobľúbenejšie aktivity vo voľnom čase patrí sledovanie televízie (17%), počúvanie rozhlasu (8%) a čítanie kníh (15%). Významné zastúpenie mali aj návštevy rodiny a priateľov (15%) a práca v záhrade (12%).
• Až 70% respondentov nenavštevuje kluby dôchodcov.
• Najväčší záujem zo strany dôchodcov, čo sa nových aktivít klubov dôchodcov týka, by bol o otázky zdravia a životného štýlu (35%).
• Priemerná suma, ktorú by seniori boli ochotní mesačne investovať do kultúry a voľnočasových aktivít, bola 460 Sk (pred prijatím Eura).

Uvedené výsledky potvrdzujú, že súčasným trendom je aktívne prežívanie staroby. Napriek tomu, že starnutie je nezvratný proces, dnešní seniori sú ľudia aktívni, plánujúci si svoj ďalší rozvoj a osobnostný rast a ochotní sa ďalej vzdelávať.

tags: #vymedzenie #pojmu #senior