Výchovná starostlivosť v ústavoch: Komplexný prehľad a právny rámec

Výchovná starostlivosť v ústavoch predstavuje komplexnú oblasť, ktorú upravuje rozsiahla legislatíva. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na túto oblasť na Slovensku, ako aj o historickom vývoji a terminológii v oblasti starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania.

Historický pohľad na ústavnú výchovu

Jednotlivcom s poruchami správania a sociálnych vzťahov sa v medzivojnovom období Československej republiky venovala pomerne dobrá pozornosť. Na ich označenie sa používal termín "mravne chybná mládež", pričom v dobovej literatúre nachádzame tiež súvisiace pojmy ako "mravná skazenosť", "mravná chybnosť", či "mravné chyby". Až neskôr, v 40. rokoch, sa hovorilo skôr o ťažko vychovateľných, a potom, v druhej polovici 20. storočia, sa v pedagogickej oblasti presadilo označenie "sociálne a emočne narušení", ktoré v sebe presnejšie odrážalo mravný aspekt správania, čiže aspekt naviazaný na sociálne normy a ich dodržiavanie v kombinácii s vnútorným prežívaním správania u konkrétnych osôb. Dnes vravíme o osobách s poruchami správania. Týmto posunom v terminológii sa akcentuje skutočnosť, že narušenie sociálnych vzťahov či maladaptívne správanie nemá tvoriť bytostný a nemenný pohľad na danú osobu. Jednotlivec má so vzťahmi problém, nemožno ho však „ontologicky“ definovať ako problém samotný.

Príčiny vzniku porúch správania

Vo svojej podstate sa rozlišovali dve hlavné skupiny príčin vzniku porúch správania a narušenia sociálnych vzťahov. Obdobne ako dnes sa označovali za vnútorné (endogénne) a vonkajšie (exogénne). Medzi vnútorné príčiny sa zaraďovali vlohy, osobné založenie, dedičnosť - výskyt tej istej tzv. mravnej chyby v geneticky relevantnom príbuzenstve, a napokon choroby - rôzne psychózy a psychopatické konštitúcie. Zatiaľ čo Zikmund (1930a) do tejto skupiny zaraďoval aj alkoholizmus, tuberkulózu, syfilis, epilepsiu, spavú chrípku a mentálne deficity a postihnutia, Hlava (1931) ich uvádza medzi vonkajšími príčinami. Z uvedeného výpočtu vidno, že v ňom figurovali skôr príčiny genetické, psychopatologické a medicínske.

Za vonkajšie príčiny obaja spomínaní autori považovali jednak rozvrátenú rodinu - nesprávne výchovné postupy, negatívne vzory správania od rodičov, prostitúcia matky, domáce násilie, úmrtie rodičov, rozvody, rozluky; a jednak zlé sociálne pomery - chudoba, bytová núdza, nezamestnanosť, vážne ochorenie matky ap. Ďalšie vonkajšie príčiny spočívali v nevhodnom spoločenskom prostredí - deti vyrastajúce pri hostincoch, výčapoch, baroch, kabaretoch, herniach a tanečných sálach, ale aj vplyv neprístupných filmov či pornografickej literatúry. Išlo teda najmä o sociálne aspekty a sociálnu patológiu.

Starostlivosť a intervencia

Jednotlivci s poruchami správania potrebovali intervenciu, ktorá sa k nim dostávala buď v preventívnej alebo represívnej podobe, a to podľa závažnosti ich klinického obrazu. Cieľom tu bolo korigovať a pozitívne ovplyvniť nežiaduce správanie jednotlivca prostredníctvom edukačných procesov; príp. ho zmeniť, ak sa už závažne prejavilo. Mnohé aktivity v tomto smere teda nepracovali len s koncepciami príčin a pôvodu (sociálneho alebo psychologického), ale zameriavali sa taktiež na behaviorálny aspekt a budovanie praktických návykov.

V rámci preventívnej starostlivosti bolo potrebné, aby sa dotknutí jednotlivci vyňali zo škodlivého prostredia (vrátane odňatia dieťaťa rodičom z rozvrátených rodín a jeho umiestnenia do výchovných inštitúcií). Pod túto starostlivosť spadali jednotlivci ohrození, príp. narušení, ktorých situácia si vyžadovala riešenie nepriaznivej sociálnej situácie a zároveň celkové usmernenie výchovného prostredia, čím sa mala rehabilitovať zanedbávaná časť ich života. Represívna starostlivosť už bola zameraná na potlačenie dokonaných skutkov s cieľom potrestania a nápravy previnilca.

Právny rámec ústavnej starostlivosti na Slovensku

Legislatíva týkajúca sa výchovnej starostlivosti v ústavoch na Slovensku je rozsiahla a zahŕňa zákony, vyhlášky a smernice. Za komplexnú starostlivosť poskytovanú deťom s mentálnym postihnutím je zodpovedné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vydáva všeobecne platné predpisy a smernice a zabezpečuje odbornú stránku činnosti.

Zákon č. 36/2005 Z. z. o náhradnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší.

Špeciálne výchovné zariadenia

Špeciálne výchovné zariadenia sa riadia zákonom č. 245/2008 Z. z. a vyhláškou č. 323/2008 o špeciálnych výchovných zariadeniach. Medzi tieto zariadenia patria:

• Diagnostické centrum: Zameriava sa na diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť o deti. Právnym podkladom pre prijatie dieťaťa je rozhodnutie súdu alebo písomná žiadosť rodiča o dobrovoľný diagnostický pobyt. Centrum zabezpečuje diagnostiku detí s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti, poskytuje poradenské služby, vypracúva diagnostické správy o dieťati a vypracúva odporúčania o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu. Diagnostické centrá sú určené pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.
• Reedukačné centrum: Zameriava sa na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí, u ktorých boli zistené nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine, ktoré by neumožňovali ich výchovu a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí. Reedukačné centrá sú určené pre deti do 15 rokov a pre deti od 15 rokov.

Centrum pre deti a rodiny

Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody. Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku.

Podmienky a aspekty ústavnej starostlivosti

Konanie o prijatí do ÚSS sa začína na základe podania žiadosti, ktorú postúpia rodičia alebo zákonní zástupcovia, či opatrovníci dieťaťa s mentálnym postihnutím, vedeniu príslušného ústavu. Konanie sa môže začať i z podnetu príslušného miestneho zastupiteľského úradu. Z hľadiska zdravotného stavu uchádzača sa k prijatiu vyjadruje aj príslušný posudkový lekár.

Rodičia a ústavná starostlivosť

Pri zvyšovaní úrovne ústavnej sociálnej starostlivosti má veľký význam rozvoj spolupráce vedenia ústavov s rodičmi umiestnených detí. Rodičia by mali mať voľný prístup do ústavu, aby mohli čo najviac komunikovať so svojimi deťmi. Rodičia majú právo vedieť všetko o výchove svojich detí, vidieť a sledovať ich pri všetkých činnostiach, mať možnosť vstupu do ich spální alebo dokonca zariadiť nábytkom a inými doplňujúcimi zariadeniami ich izby.

Zdravotná starostlivosť

Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je zdravotnícky pracovník povinný poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Poskytovanie lôžok pre sprievodcov je platená služba. Sprievodcom môže byť len plnoletá osoba. To neplatí, ak je sprievodcom dieťa do troch rokov prijaté s rodičom alebo ak je sprievodcom maloletý rodič prijatý do ústavnej starostlivosti s dieťaťom vo veku do 1. centrálneho príjmu - zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Výchova a vzdelávanie

V ústavoch sa zabezpečuje normálny spôsob výchovy, vzdelania a prípravy na povolanie. Výchova a vzdelávanie sú zamerané na rehabilitáciu v prostredí, v ktorom žijú, a prípravu na povolanie v školách. Výchova a vzdelávanie sú zamerané aj na pracovnú činnosť. Nový školský zákon upúšťa od oslobodenia od povinnej školskej dochádzky, takže všetci jedinci s mentálnym postihnutím budú vzdelávaní bez ohľadu na stupeň ich intelektového postihnutia.

Prehľad legislatívnych noriem

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z kľúčových právnych predpisov, ktoré upravovali a upravujú oblasť ústavnej starostlivosti na Slovensku:

tags: #vychovna #starostlivost #v #ustave