Vrodené mentálne poruchy: Komplexný prehľad a možnosti podpory

Duševné poruchy predstavujú komplexnú skupinu stavov, ktoré ovplyvňujú kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Vrodené mentálne poruchy, teda tie, ktoré vznikajú pred narodením alebo krátko po ňom, sú obzvlášť závažné, pretože môžu mať celoživotný dopad na kvalitu života postihnutých osôb a ich rodín. Mentálne poruchy nevznikajú z jednej príčiny, ale ako výsledok zložitej kombinácie viacerých faktorov.

Definícia a klasifikácia mentálnej retardácie

Mentálna retardácia, známa aj ako mentálne postihnutie alebo duševná zaostalosť, je charakterizovaná znížením rozumových schopností, zastavením, oneskorením alebo nedokončením vývinu intelektu. Je to skôr stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je obvykle sprevádzaný poruchami adaptácie, t.j. nižšou schopnosťou orientovať sa v životnom prostredí. Stupeň zaostalosti sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovuje jednotné hodnoty pre celý svet, ktoré sú publikované v Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Stupne mentálnej retardácie podľa MKCH-10

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10, kategória F70-F79 Duševná zaostalosť [Mentálna retardácia]) sa mentálna retardácia delí do štyroch stupňov:

• Mierna duševná zaostalosť (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-69
• Stredne ťažká duševná zaostalosť: IQ 35-49
• Ťažká duševná zaostalosť: IQ 20-34
• Hlboká duševná zaostalosť: IQ nižšie ako 20

Hlboká duševná zaostalosť je najzávažnejší stupeň mentálneho postihnutia, pri ktorom IQ dosahuje hodnotu nižšiu ako 20.

Charakteristika hlbokého mentálneho postihnutia

Hlboké mentálne postihnutie je najťažší stupeň mentálnej retardácie, ktorý sa prejavuje výrazným obmedzením intelektových schopností a adaptívneho správania.

Príznaky a prejavy

• Výrazne oneskorený psychomotorický vývin: Oneskorené sedenie, státie a chodenie, slabý svalový tonus, nekoordinované pohyby.
• Obmedzené komunikačné schopnosti: Neschopnosť používať reč na komunikáciu, vydávanie neartikulovaných zvukov, stereotypné opakovanie zvukov.
• Ťažkosti so samoobsluhou: Potreba pomoci pri jedení, obliekaní, hygiene a iných základných činnostiach.
• Obmedzené kognitívne schopnosti: Minimálna pamäť a asociačné schopnosti, prakticky chýbajúce myslenie.
• Obmedzené sociálne interakcie: Neschopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne vzťahy.
• Často pridružené telesné postihnutia: Imobilita, upútanie na lôžko.
• Obmedzené emocionálne prejavy: Neschopnosť jasne prejaviť city, zvyčajne chýbajúca mimika.
• Neschopnosť pochopiť vzťahy: Aj keď sa naučia povedať "mama" a "otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe.

Príčiny vrodených mentálnych porúch

Viacero faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia sa podieľa na vzniku mentálneho postihnutia. Hlboké mentálne postihnutie môže mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na:

Endogénne faktory (vrodené)

Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy, sú zväčša podmienené geneticky.

Genetické poruchy: Napríklad Downov syndróm. Najužšia genetická súvislosť je preukázaná pri dvoch vážnych psychických poruchách: schizofrénia a bipolárna afektívna porucha. Známym dôkazom dedičnosti psychických ochorení sú schizofrénia a bipolárna afektívna porucha (BAP). Z viacerých štúdií vyplýva, že ak majú obaja rodičia niektorú z týchto porúch, existuje štyridsať až päťdesiatpercentné riziko, že poruchou bude trpieť aj ich potomok.

Najnovšie štúdie hovoria o genetickej podstate porúch autistického spektra, ktoré kedysi neexistovali ani ako psychiatrická diagnóza. Dnes vieme, že porucha autistického spektra je neurovývojová porucha, ktorá sa zvyčajne manifestuje už od narodenia. Na jej vzniku sa podieľajú špecifické gény (MECP2, SHANK1-3, CACN1E/B2, NRXN, SYNGAP1, UBE3A, KCNQ2/3/5, SCNA2 & SYN1/3). Genetika je veľmi komplikovaná a v prípade skúmania genetických vplyvov na duševné zdravie sa zložitosťou problému neraz prekvapia aj samotní výskumníci. Niektoré genetické telesné choroby spôsobuje jeden abnormálny gén, to však neplatí pre duševné choroby. Pri skúmaní dedičnosti duševných porúch vedci objavili veľké genetické variácie. Znamená to, že pravdepodobne existuje viacero génov a rôzne faktory, ktoré tieto gény spúšťajú.

Štúdie na dvojčatách ukazujú, že nejde len o samotné gény. Napríklad ak by bola nejaká psychická porucha výlučne genetická, mali by ju obe jednovaječné dvojčatá, pretože majú rovnaké gény. V skutočnosti je to tak, že aj keď jedno jednovaječné dvojča má schizofréniu, pravdepodobnosť výskytu tejto poruchy u druhého dvojčaťa bude len v päťdesiatich percentách prípadov. Dedičnosť duševných porúch bola skúmaná aj vo veľkej štúdii, do ktorej boli zapojení vedci z viac ako 20 krajín sveta, s názvom Psychiatric Genome-Wide Association Study Consortium. Na druhej strane je dôležité vedieť, že aj keď nezdedíte gén pre duševnú poruchu, stále môže mať vaše ochorenie genetickú príčinu. Gény sa totiž môžu po narodení zmeniť a prispieť k vzniku duševnej poruchy.

Metabolické poruchy.

Abnormality mozgu počas vývoja embrya.

Exogénne faktory (vonkajšie)

Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby.

Infekcie počas tehotenstva: Napríklad rubeola, toxoplazmóza. Asi najznámejšie teratogénne vírusové ochorenie je rubeola. Najväčšie riziko predstavuje práve v prvom trimestri, kde až 90% detí končí s vážnymi poruchami oka, srdca, mozgu, ucha atď. Podobne nepriaznivé účinky majú aj parazitárne a bakteriálne nákazy matky ako je toxoplazmóza a syfilis.

Užívanie alkoholu alebo drog počas tehotenstva: Tak napríklad nadmerné požívanie alkoholu počas tehotenstva zapríčiňuje mentálne zaostávanie vo vývoji. Obrovské riziko pre vývoj plodu predstavujú, samozrejme, aj drogy a omamné látky. Tie dokážu totiž prechádzať placentou ako aj do materského mlieka.

Komplikácie počas pôrodu: Napríklad nedostatok kyslíka. Vystavenie matky pesticídom a iným chemikáliám, ako aj určitým liekom, alkoholu, tabaku a ožarovaniu počas tehotenstva, môže zvýšiť riziko postihnutia plodu alebo novorodenca vrodenými anomáliami. Silným a najznámejším teratogénom tejto skupiny je ionizujúce žiarenie. Jeho vysoké dávky vyvolávajú vrodené chyby mozgu a skeletu. Okrem ionizujúceho žiarenia majú negatívny vplyv aj vibrácie - silné zvuky, prudké blikanie svetla a podobne. Negatívny vplyv na plod má každé ochorenie matky.

Sociálne faktory

Sú to prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny.

Diagnostika mentálnych porúch

Diagnostika duševnej choroby zvyčajne začína komplexným klinickým vyšetrením. Je nevyhnutné rozlišovať medzi rôznymi duševnými poruchami, pretože príznaky sa môžu prekrývať.

• Anamnéza: Získanie informácií o prenatálnom, perinatálnom a postnatálnom vývoji dieťaťa.
• Fyzikálne vyšetrenie: Zamerané na zistenie prípadných telesných abnormalít alebo pridružených ochorení.
• Neurologické vyšetrenie: Hodnotenie neurologických funkcií a zistenie prípadných neurologických porúch.
• Psychologické vyšetrenie: Zamerané na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania pomocou štandardizovaných testov. Intelektová schopnosť sa meria pomocou štandardizovaných inteligenčných testov a ich výsledkom je inteligenčný kvocient IQ. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Medzi koncepčné zručnosti patrí schopnosť prijímania, porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.
• Genetické testovanie: V prípade podozrenia na genetickú príčinu.
• Prenatálna diagnostika: Prenatálna diagnostika sa využíva najmä u plodov ohrozených dedičnou chorobou alebo pri rizikových tehotenstvách. Vývojové chyby je možné diagnostikovať viacerými metódami.

Možnosti vzdelávania a podpory

Vzdelávanie a podpora ľudí s hlbokým mentálnym postihnutím sú zamerané na rozvoj ich maximálneho potenciálu a zlepšenie kvality ich života. Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie sa označuje ako variant C.

Špecifiká vo vzdelávaní

Deti s hlbokým mentálnym postihnutím sa môžu vzdelávať:

• V špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím.
• V špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú).
• V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga).

Pri vzdelávaní je dôležitý individuálny prístup a zameranie na rozvoj:

• Samoobslužných zručností: Učenie sa jedeniu, obliekaniu, hygiene.
• Komunikačných schopností: Používanie alternatívnych foriem komunikácie (napr. vizuálne pomôcky, gestá).

Terapeutické prístupy

• Fyzioterapia: Zameraná na zlepšenie motorických funkcií a prevenciu komplikácií.
• Ergoterapia: Zameraná na rozvoj samoobslužných zručností a zlepšenie kvality života.
• Logopédia: Zameraná na rozvoj komunikačných schopností.
• Psychoterapia: Zameraná na riešenie emocionálnych a behaviorálnych problémov.
• Arteterapia a muzikoterapia: Využívanie umenia a hudby na rozvoj kreativity a emocionálneho vyjadrovania.
• Snoezelen: Multizenzorické prostredie, ktoré stimuluje zmysly a podporuje relaxáciu.

Komunikácia s ľuďmi s hlbokým mentálnym postihnutím

Komunikácia s ľuďmi s hlbokým mentálnym postihnutím vyžaduje trpezlivosť, empatiu a individuálny prístup.

• Používať jednoduché slová a krátke vety.
• Hovoriť pomaly a zreteľne.
• Používať neverbálnu komunikáciu (napr. gestá, mimiku).
• Rešpektovať ich tempo a spôsob vyjadrovania.
• Všímať si ich prejavy a potreby.
• Byť trpezlivý a opakovať informácie.
• Používať vizuálne pomôcky (napr. obrázky, fotografie).

Agresívne správanie u jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím

U jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) sa môže vyskytovať agresívne správanie ako dôsledok obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a pocitu neistoty. Agresia môže byť jediný spôsob, ako sa jedinec môže vyjadriť, zviditeľniť a požiadať o pozornosť. Je dôležité identifikovať príčiny agresívneho správania a usmerňovať jedinca.

Príčiny agresívneho správania u jedincov so SŤMP:

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu.
• Neschopnosť ovládať vlastné emócie.
• Pridružená duševná porucha.
• Nepohodlné prostredie (hluk, vysoký počet klientov v zariadení).
• Nemožnosť rozhodovať o sebe.
• Tlak a nutnosť podriadiť sa systému.
• Neschopnosť vyjadriť to, čo chce povedať.
• Nenaplnenie základných životných potrieb.
• Nepohoda, zhoršenie zdravotného stavu.
• Nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie.
• Chaos v rodine, narušenie sociálnych vzťahov.
• Stresujúce situácie (zmena spolubývajúceho, smrť v rodine).

Stratégie zvládania agresívneho správania:

• Komunikovať s jedincom konkrétnym spôsobom, ktorý zodpovedá jeho úrovni porozumenia.
• Spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky.
• Všímať si neverbálny prejav.
• Akceptovať jeho tempo a prejavy správania.
• Navodiť pokojnú atmosféru.
• Brať vážne jeho názory a rešpektovať ho.
• Nezvyšovať hlas.
• Mať kontrolu nad situáciou a veriť, že situáciu spoločne zvládnete.
• Nechať jedinca zažiť negatívnu skúsenosť (pri banálnych činnostiach, po zvážení rizík).
• Učiť jedinca vhodnému spôsobu vyjadrovania.
• Podporovať voľnosť vyjadreniam, aby mohol vyjadriť emócie.
• V prípade nezvládnutia krízovej situácie využiť reštriktívne opatrenia (fyzické obmedzenie má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov).
• Hospitalizácia v prípade ohrozenia personálu alebo rodiny.
• Dôkladné vyšetrenie a vylúčenie psychiatrických porúch.
• Konzultovať agresívne prejavy s ním samotným, jeho rodinou a ďalšími odborníkmi.
• Zaznamenávať problematické situácie (kedy, kde, s kým a pri čom prebehli), čo im predchádzalo, ako prebiehali, a čo po nich nasledovalo.
• Odmeňovať adekvátne správanie.

Sociálna podpora a integrácia

Ľudia s hlbokým mentálnym postihnutím potrebujú rozsiahlu sociálnu podporu, ktorá im umožní žiť plnohodnotný život v spoločnosti. Dôležité je:

• Zabezpečiť im prístup k potrebným službám (napr. zdravotná starostlivosť, sociálne služby, vzdelávanie).
• Podporovať ich integráciu do spoločnosti (napr. prostredníctvom chránených dielní, voľnočasových aktivít).

Iné duševné poruchy s genetickou predispozíciou

Okrem mentálnej retardácie existuje široká škála duševných chorôb, ktoré majú genetickú zložku alebo sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Hoci mnohé duševné choroby majú zložitý pôvod, niektoré môžu byť spojené s infekčnými agensmi alebo faktormi prostredia. Napríklad niektoré vírusové infekcie počas tehotenstva, ako napríklad chrípka, sa spájajú so zvýšeným rizikom vzniku schizofrénie u potomstva. Rodinná anamnéza porúch duševného zdravia môže zvýšiť riziko u jednotlivca, čo naznačuje dedičnú zložku. Autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém tela omylom napáda vlastné bunky, môžu tiež ovplyvniť duševné zdravie. Duševné ochorenie sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a príznaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej poruchy. Liečebné postupy sa môžu líšiť v závislosti od liečenej populácie. Priebeh duševných chorôb sa u jednotlivých ľudí značne líši. Niektorí môžu mať jednorazovú epizódu, zatiaľ čo iní môžu mať opakujúce sa alebo chronické ochorenia. Medzi najbežnejšie typy patria úzkostné poruchy, depresia, bipolárna porucha, schizofrénia a poruchy osobnosti.

Schizofrénia

Schizofrénia je duševná choroba charakterizovaná dezorganizovanými myšlienkami a pocitmi. Pacienti neraz zažívajú aj odpojenie od reality. Postihuje asi jedno percento populácie. Ak má jeden z rodičov schizofréniu, riziko, že ňou bude trpieť potomok, je trinásť percent, pri oboch rodičoch je táto genetická predispozícia ešte vyššia. Chronická duševná choroba, ktorá ovplyvňuje správanie, myslenie a emócie. Pacient má rozštiepenú myseľ, je vzťahovačný, často sa rozpráva sám so sebou, vytvára si svoj svet. Ťažko rozozná, čo je skutočné a čo nie. Môže mať aj sluchové či zrakové halucinácie. To znamená, že každý stý z nich môže trpieť schizofréniou. Porucha sa lieči pomocou liekov.

Bipolárna afektívna porucha (BAP)

Pre bipolárnu afektívnu poruchu sú typické zmeny nálad medzi depresiou a stavom, ktorému sa hovorí mánia. Postihuje asi dve až päť percent populácie. Ak má jeden z rodičov BAP, riziko, že ju bude mať potomok, je pätnásť percent. Je to duševná choroba, pri ktorej sa striedajú emócie ako radosť a hnev s depresívnym stavom. U niektorých pacientov spôsobujú psychózy. Pacienti majú veľmi málo sebakontroly. Touto duševnou chorobou trpí 2,6% dospelej populácie. Porucha je genetická. V niektorých prípadoch nie je liečba nutná. Najviac ohrození sú pacienti, ktorí ubližujú sami sebe, alebo ubližujú ľuďom vo svojom okolí. Pôvodne sa pre tieto potiaže používal názov maniodepresívna psychóza. Pri mánii je človek celkovo zrýchlený, má nadmiera energie, nemá potrebu spánku (nespí niekoľko dní), má eufóriu (nadnesenú náladu), ktorá sa môže striedať s podráždenosťou, nesústredí sa, má sklony utrácať peniaze, môže mať väčšiu sexuálnu túhu. Tento stav je pre nemocného dočasne príjemný, posléze prechádza vo zmätenosť, úzkosť, nepokoj, nasleduje vyčerpanie a stav depresie. Toto ochorenie má tendenciu vracať sa, kvalitná liečba u odborníka (psychiatra, psychoterapeuta) je nutná. Ochorenie veľmi zaťažuje rodinu vo fáze mánie aj depresie.

Depresia

Depresia je viac než pocit smútku, je to hlboko zakorenený smútok a zúfalstvo, ktoré vedie k neschopnosti riadne fungovať. Unipolárna depresívna porucha postihuje asi desať percent populácie. Ak má jeden z vašich rodičov alebo súrodenec závažnú depresiu, vaše riziko depresie sa zvyšuje o dvadsať až tridsať percent. Dôležité je pri nich vyhľadať odbornú pomoc.

Poruchy autistického spektra

Najnovšie štúdie hovoria o genetickej podstate porúch autistického spektra, ktoré kedysi neexistovali ani ako psychiatrická diagnóza. Dnes vieme, že porucha autistického spektra je neurovývojová porucha, ktorá sa zvyčajne manifestuje už od narodenia. Na jej vzniku sa podieľajú špecifické gény (MECP2, SHANK1-3, CACN1E/B2, NRXN, SYNGAP1, UBE3A, KCNQ2/3/5, SCNA2 & SYN1/3).

Poruchy osobnosti a správania dospelých

Podľa MKCH-10 (F60-F69) zahŕňajú škálu klinicky významných odchýlok a foriem správania, ktoré majú tendenciu pretrvávať a sú výrazom charakteristického životného štýlu jednotlivca a jeho vzťahov k sebe a k druhým. Tieto formy správania bývajú ustálené a zahŕňajú viaceré oblasti správania a psychického fungovania. Ide o ťažké poruchy osobnostnej konštitúcie a tendencií správania jednotlivca; nie sú priamym dôsledkom choroby, poškodenia alebo úrazu mozgu, či inej psychickej poruchy; zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí osobnosti; takmer vždy sú spojené so značným osobným utrpením a sociálnou izolovanosťou. Medzi ne patria:

• Paranoidná porucha osobnosti: Charakterizovaná precitlivenosťou na neúspech, neschopnosťou odpustiť urážku, podozrievavosťou a náklonnosťou na prekrúcanie skúsenosti, čím sa neutrálne alebo priateľské činy iných vnímajú ako nepriateľské alebo opovržlivé.
• Schizoidná osobnosť: Oslabením citových, sociálnych a iných kontaktov s uprednostnením fantázie, osamelých aktivít a introspekcie.
• Osobnosť s poruchou sociability (disociálna osobnosť): Neuznávanie sociálnych záväzkov, nedostatok citov k iným, činy útočného násilia alebo bezcitný nezáujem. Antisociálne poruchy osobnosti, známe tiež ako sociopatia a psychopatia. Jedinci s touto poruchou nemajú žiadnu morálku, empatie, či emócie. Tí, ktorí majú emócie, ale sú empatickí, sú extrémne nebezpeční. Sú výborní klamári, necítia žiadne výčitky za škody. Nedokážu vyvolať súcit. Môžu robiť hrozné veci a nemajú ani štipku súcitu. Väčšina pacientov je schopných zapojiť sa do zločinu. Táto porucha bola napríklad diagnostikovaná u mnohých sériových vrahoch. Niektorí jedinci môžu zapadnúť do spoločnosti bez toho, aby vyvolali pre okolie nejaké škody. Antisociálnou poruchou osobnosti trpí 1% Američanov. Na poruchu nie je žiadny liek a jedinou liečbou je naučiť pacientov konať a správať sa normálne.
• Emočne nestabilná osobnosť: Náchylnosť konať impulzívne a bez ohľadu na následky; nálada je nevypočítateľná a vrtošivá.
• Anankastická osobnosť: Pocity osobnej neistoty a pochybností vedúce k prehnanej svedomitosti, preverovaniu, zanovitosti, opatrnosti a rigidite.
• Anxiózna (vyhýbavá) osobnosť: Pocity napätia a obáv, neistoty a menejcennosti.
• Závislá osobnosť: Pasívne spoliehanie sa na druhých ľudí pri malých aj veľkých životných rozhodnutiach, veľký strach z opustenia, pocity bezmocnosti a neschopnosti.

Okrem toho existujú aj trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku alebo po psychickej chorobe, poruchy návykov a impulzov (napr. pyrománia, kleptománia, trichotilománia), poruchy sexuálnej identity a sexuálneho zamerania (napr. fetišizmus, exhibicionizmus) a iné poruchy správania.

Úzkostné poruchy

Patria k najčastejším psychickým potiažam, a to najmä u žien. Fóbie zamerané na konkrétne objekty strachu sú asi najrozšírenejšie a v porovnaní s ostatnými najmenej zaťažujúce dotyčného i jeho okolie. Patrí sem strach z výšok, z uzavretých priestorov, z konkrétnych zvierat, zo tmy, zo zubného lekára, proste z čohokoľvek, na čo si spomeniete. Komplikovanejšia je takzvaná sociálna fóbia. Ide o pocity úzkosti na verejnosti, najmä ak sa tam máte nejak prejavovať, má tam na vás byť uprená z nejakého dôvodu pozornosť, máte s niekým komunikovať. Tento problém dokáže dotyčného izolovať, ide o prežívanie značnej neistoty v kontakte s ľuďmi mimo rodiny. Panická porucha popisuje návaly úzkosti doprevádzané búrlivými telesnými príznakmi - búšením srdca, ťažkosťami s dychom, pocitmi na omdletie. Takto chorý máva pri atake panickej úzkosti strach o svoj život. Generalizovaná úzkosť je určitá pripravenosť reagovať neprimeranou úzkosťou aj na menšie podnety. Obsesie sú nutkavé myšlienky - nápady, predstavy, impulzy, ktoré sa opakovane vtierajú do mysle, prinášajú úzkosť a potrebu nejako im vyhovieť. Kompulze je ritualizované správanie reagujúce na vtieravé myšlienky. Napríklad stále dokola môžem mať pocit, že mám špinavé ruky, a preto sa stále dokola umývam, až mám kožu na rukách poničenú. Je to pomerne ťažká porucha vzhľadom k utrpeniu, ktoré chorému prináša aj vzhľadom k obtiažnosti liečby. Môže ísť tiež o prejav osobnostnej poruchy. Okolím sú potom títo ľudia vnímaní ako upätí, pedantickí, rigidní (stuhnutí, nepoddajní).

Poruchy príjmu potravy

Ide o okruh ochorení, ku ktorým sa radí mentálna anorexia (odmietanie jedla), bulímia (záchvaty prejedania a zvracania) a tiež prejedanie spojené s inými psychickými poruchami, napríklad so stresom. Ide o chorobu - to znamená, že správanie spojené s anorexiou či bulímiou nie je chorý človek od určitého štádia schopný ovládať, a teda sa sám bez pomoci druhých tohto ochorenia zbaviť. Choroba býva doprevádzaná stratou záujmu o kontakt s vrstovníkmi (predovšetkým pri anorexii), nesústredenosťou a náladovosťou. Neliečená porucha príjmu potravy sa obvykle stáva chronickým problémom, ktorý zaťažuje celú rodinu, a je tu riziko predania negatívneho vzťahu k jedlu a k svojmu telu z rodiča na deti.

Ochrana duševného zdravia

Či už máte duševné ochorenia v rodine alebo nie, vždy je na mieste chrániť svoje duševné zdravie. Duševné choroby sa delia do rôznych kategórií, ako sú úzkostné poruchy, poruchy nálady, poruchy osobnosti a psychotické poruchy. Duševná choroba je komplexný a mnohostranný problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Pochopenie jej príčin, symptómov a možností liečby je nevyhnutné pre vytvorenie podporného prostredia pre postihnutých.

• Doprajte si zdravú výživu: Jedlo má dlhodobý vplyv na duševné zdravie. Mozog potrebuje rôzne živiny, aby zostal zdravý a dobre fungoval. Ak si chcete zlepšiť duševnú pohodu, mali by ste jesť vyváženú a pestrú stravu.
• Všímajte si svoje pocity a myšlienky: Uvedomujte si svoje myšlienky, pocity, reakcie tela a svet okolo seba. Všímavosť voči sebe samému pomáha zlepšiť duševnú pohodu, ľahšie a skôr spozorujete príznaky stresu alebo úzkosti a lepšie sa s nimi vyrovnáte.
• Pravidelne sa hýbte: Cvičenie a pohyb zlepšujú náladu, zmierňujú stres a pomáhajú lepšie spať. Stačí 30 minút mierneho cvičenia päťkrát týždenne, pravidelné prechádzky či bicyklovanie.
• Dbajte o dostatok spánku: Dospelí ľudia by mali spať šesť až deväť hodín za noc. Dodržiavajte rovnaký čas zaspávania aj vstávania počas bežných dní aj víkendov. Problémy so spánkom ovplyvňujú to, ako sa fyzicky a duševne cítite. Funguje to aj opačne - vaše pocity a stavy ovplyvňujú kvalitu spánku.
• Udržiavajte kontakt s inými ľuďmi: Dobré vzťahy s inými ľuďmi sú dôležité pre duševnú pohodu každého. Spojenie s ostatnými vám pomôže získať pocit spolupatričnosti a vlastnej hodnoty, nájsť si emocionálnu podporu.

Nemáte blízkych v kruhu rodiny a nechcete sa zveriť kamarátom? Aj to má riešenie - kontaktujte linku emocionálnej podpory a pomoci alebo vyhľadajte terapeuta či podpornú skupinu.

tags: #vrodene #mentalne #poruchy