Sociálna starostlivosť o marginalizované skupiny obyvateľstva: Komplexný prehľad a výzvy na Slovensku

Sociálne vylúčenie a marginalizácia sú komplexné problémy, ktoré ovplyvňujú životy mnohých ľudí na Slovensku. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria obyvatelia sociálne vylúčených spoločenstiev, často žijúcich v segregovaných lokalitách s generačne reprodukovanou chudobou. Táto publikácia sa zameriava na problematiku starostlivosti o tieto komunity, analyzuje ich životné podmienky, identifikuje bariéry a navrhuje opatrenia na zlepšenie ich situácie.

Definícia a charakteristika sociálne vylúčených spoločenstiev

Za sociálne vylúčené spoločenstvo možno považovať sídelnú komunitu, ktorá zotrváva v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby. Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite je zotrvávanie skupiny fyzických osôb s podobnými sociálnymi znakmi v priestore vymedzenom napríklad vchodom bytového domu, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo v lokalite mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti.

Koncentrovanou a generačne reprodukovanou chudobou sa spravidla rozumie dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny fyzických osôb z dôvodu súčasného výskytu negatívnych javov, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb, výskyt sociálnopatologických javov a vysoká tolerancia k nim.

Sociálne vylúčené spoločenstvá sú definované relatívne široko a kladú si za cieľ podchytiť všetky marginalizované skupiny občanov žijúcich koncentrovane vo vymedzenom teritóriu. Za takéto skupiny možno považovať rómske mestské getá a getá tvorené bezdomovcami, marginalizované rómske komunity, t.j. všetky osady definované v Atlase rómskych komunít (2004).

Marginalizované skupiny obyvateľstva a ich ohrozenie

Marginalizácia je sociálno-ekonomická degradácia jednotlivca alebo regiónu. Medzi marginálne skupiny sa zaraďuje predovšetkým rómska minorita, bezdomovci, drogovo závislí jedinci, ľudia prepustení z výkonu trestu a ľudia dlhodobo nezamestnaných. Marginalizované skupiny obyvateľstva sa vyznačujú úplným sociálnym vylúčením (exklúziou) v dôsledku pôsobenia faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodobá nezamestnanosť, závislosť od drog, nedostatočná sociálna prispôsobivosť, príslušnosť k určitej etnickej skupine v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Z hľadiska všetkých sociálnych ukazovateľov vrátane bývania sú najpočetnejšou a špecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku príslušníci sociálne vylúčených rómskych komunít. Medzi skupiny ohrozené sociálnym vylúčením zaraďujeme aj občanov, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, prípadne sú bez zamestnania. Patrí sem aj mládež po ukončení ústavnej alebo ochrannej výchovy, starí ľudia, mnohodetné rodiny a osamelí rodičia s deťmi, ktorí sa ocitnú v sociálnej núdzi stratou rodinného prostredia, alebo v dôsledku iných faktorov ako napr. marginalizovaná pozícia celého osídlenia. Tieto sociálne kategórie občanov sa bez pomoci spoločnosti môžu dostať do marginalizovaných skupín.

Sociálne vylúčenie nie je primárne vnímané ako dôsledok individuálneho, osobného zlyhania, ale skôr ako zlyhanie jedného alebo viacerých systémov, či štruktúr zabezpečujúcich sociálnu integráciu. Sociálna inklúzia znamená odstraňovanie prekážok začleňovania sa vylúčených jednotlivcov a skupín do spoločnosti, posilňovanie prvkov solidarity, reciprocity, spoluzodpovednosti a spoločného zdieľania a je predpokladom a súčasťou sociálnej súdržnosti.

Životné podmienky marginalizovaných rómskych komunít: Analýza dát EU SILC_MRK 2020

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov k 26. máju 2001 mala Slovenská republika 5 379 455 trvalo bývajúcich obyvateľov, z toho 89 920 obyvateľov sa prihlásilo k rómskej národnosti. Tieto údaje však neprezentujú skutočný stav, preto sa v Koncepcii vychádza z výsledkov sociografického mapovania rómskych osídlení, ktorého spracovanie zabezpečil Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Na základe výsledkov sociografického mapovania rómskych osídlení je možné odhadnúť, že počet Rómov na Slovensku sa približuje k dolnej hranici demografických odhadov, čo je približne 320 000. Príslušníci sociálne vylúčených komunít predstavujú v skutočnosti značne rôznorodú skupinu ľudí, ktorú nemožno vnímať ako jeden celok. Rôzne segmenty ich obyvateľstva čelia odlišným problémom, ktoré sú podmienené stavom regiónu, typom segregácie, mierou koncentrácie, početnosťou a pomerom rómskej populácie vo vzťahu k majorite.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil databázu a prvé výsledky druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Analytická správa z tohto zisťovania sa zamerala na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku za poslednú dobu.

Kľúčové zistenia zo zisťovania EU SILC_MRK 2020

Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné rozdiely v životných podmienkach medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou SR:

Špecifické oblasti problémov

• Bývanie: Takmer 9 z 10 osôb z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. menej ako 15 %).
• Vzdelávanie: Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí.
• Zamestnanosť a príjem: Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (ISCED 0-2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stať a tzv. pracujúca chudoba je v týchto komunitách veľmi rozšíreným javom. Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň.
• Skúsenosť s diskrimináciou: V období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa cítili byť diskriminovaní, túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo.
• Bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti: Výskum identifikoval štyri typy bariér - finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe.

Možnosti a podmienky zabezpečenia bývania

Riešenie problematiky bývania pre príslušníkov sociálne vylúčených komunít je vo svojej podstate špecifickým doplnením koncepcie štátnej bytovej politiky. V oblasti bývania vytvára podmienky pre dostupnosť bývania obyvateľov Slovenskej republiky. Časť obyvateľov, najmä tí, ktorí v dôsledku nízkej úrovne vzdelania a kvalifikácie vykonávajú iba príležitostné pomocné práce, si nedokáže bežnými prístupmi a spôsobmi zabezpečiť primerané vlastnícke bývanie. Pre túto skupinu obyvateľov je štátna bytová politika plne vylúčená a dostávajú sa do pozície sociálne ohrozených marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Mestské a obecné koncentrácie

Mestské a obecné koncentrácie, tzv. getá, sú územia, kde príslušníci sociálne vylúčených komunít žijú v uzavretom geografickom priestore oddelene od ostatného obyvateľstva. Podľa výsledkov monitoringu je v súčasnosti na Slovensku 168 mestských a obecných koncentrácií, v ktorých žije 32 281 Rómov. Veľká časť bytového fondu v týchto lokalitách je v nevyhovujúcom stave. Neplatenie poplatkov za užívanie bytu zo strany nájomníkov spôsobilo vysoké dlhy nájomníkov bytov a nedostatok prostriedkov u vlastníkov na ich opravy a údržbu. Rekonštrukcia bytov je potrebná, avšak nie je efektívne spájať ju s riešením problematiky iných marginalizovaných skupín obyvateľstva, pretože si vyžaduje odlišné prístupy.

Je potrebné zabezpečiť komplexnú rekonštrukciu objektov. Systém riešenia bývania by mal zahŕňať sociálne ubytovne s vrátnicou a poriadkovou službou, byty nižšieho štandardu a obecné nájomné byty. Nájomcovia, ktorí si plnia povinnosti a aktívne sa podieľajú na živote komunity, by mali mať po skúšobnej dobe možnosť získať kvalitnejší typ bývania. Tento postup od nižšieho štandardu k vyššiemu by pôsobil motivujúco. Nové nájomné zmluvy s nájomcami zrekonštruovaných bytov by obec uzatvorila na dobu určitú. Zároveň by mali byť nájomcovia informovaní o predpokladanej výške nájomného a iných poplatkoch súvisiacich s užívaním bytu, o možnostiach získania príspevku na bývanie a postupe pri jeho vybavovaní.

Marginalizované rómske komunity v osadách

V roku 2019 bolo na Slovensku 619 rómskych osídlení, ktoré sú definované ako marginalizované rómske komunity. Z tohto počtu je 338 lokalizovaných na okraji obcí a miest (separované) a 281 je priestorovo vzdialených od obce alebo mesta (segregované). Kvalitatívna úroveň ich obydlí je väčšinou hlboko pod štandardom bývania. Ide o príbytky postavené z dreva, hliny, plechu, ktoré nevyhovujú platným technickým normám a hygienickým predpisom. Chýbajú tu základné inžinierske siete - nízka kvalita vody, chýbajúca kanalizácia, elektrifikácia a plynofikácia, nedostatočná kvalita ciest, chýbajúce elektrické verejné osvetlenie a občianska vybavenosť. Často nie sú vysporiadané vlastnícke vzťahy k pôde, čo vyvoláva problémy pri legalizácii rozvoja týchto obytných zón.

Riešenie problému bývania v priestorovo segregovaných či separovaných osídleniach má za cieľ ich plnohodnotne integrovať do obcí, a to nielen z hľadiska základného vybavenia a infraštruktúry, ale aj sociálnu, ekonomickú a kultúrnu integráciu ich obyvateľov. Na zlepšenie hygienických podmienok rodín bývajúcich v nevyhovujúcich životných podmienkach je potrebné naplánovať obnovu existujúcej technickej infraštruktúry.

Ak by sa znížil počet obyvateľov v rómskych osídleniach z 8,24 na 7 obyvateľov a nahradili by sa nevyhovujúce obydlia a chatrče bytmi spĺňajúcimi základné požiadavky na bývanie, bolo by potrebné postaviť cca 4 327 nových bytov. Vychádzajúc zo súčasných nákladov by na túto výstavbu bolo potrebné cca 2 793 500 tisíc Sk.

Realizácia výstavby a správa bývania

Je potrebné aplikovať osvedčené projekty výstavby, ktoré spĺňajú požiadavky na bývanie občanov sociálne vylúčených komunít a využívať ich ako opakované projekty. Z doterajších skúseností sa ako najvhodnejšia ukazuje výstavba bytov formou jedno- až dvojpodlaženej zástavby so sprístupnením bytových jednotiek z vonkajšej komunikácie. Takéto domy nemajú spoločné priestory a nevznikajú problémy s ich poškodzovaním, čistením a udržiavaním. Náklady na materiály a mechanizmy na výstavbu bytov pre sociálne vylúčené komunity a realizáciu by obce zabezpečovali formou svojpomocných verejnoprospešných prác.

Pre zníženie nákladov na výstavbu bytov a zníženie nájomného, a tiež nárokov na príspevky na bývanie, sa navrhuje využitie nadbytku dostupnej drevnej suroviny. Tým by sa znížili náklady na stavebný odpad, ako aj samotného procesu výstavby. Zabezpečené môžu byť aj administratívne možnosti obcí. Vytvorené podporné nástroje umožňujú, aby tieto byty boli stavané do vlastníctva obcí alebo neziskových organizácií. Správu bytov môže vykonávať buď obec, alebo poverená správcovská organizácia.

Zabezpečenie základnej infraštruktúry

Mnohé rómske osídlenia v súčasnosti nemajú žiadnu technickú infraštruktúru, t. j. nemajú vodovod, kanalizáciu, plyn a asfaltovú prístupovú cestu. Alarmujúca je situácia s kanalizáciou (81% osídlení nemá vôbec kanalizáciu). Vláda SR prerokovala a v uznesení č. 1117 z 26. októbra 2004 schválila materiál "Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou v marginalizovaných rómskych osídleniach s návrhom dočasných vyrovnávacích opatrení". Ministrom výstavby a regionálneho rozvoja SR a ministrom životného prostredia treba navrhnúť spôsob finančného riešenia uvedenej úlohy.

Rovnaký postup sa navrhuje aplikovať aj pri zabezpečovaní odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v uvedených osídleniach. Je potrebné pripraviť návrh projektov na riešenie čistenia odpadových vôd v rómskych osídleniach. Tieto projekty musia zohľadňovať individuálne podmienky danej lokality, technické, ekonomické aj sociálne hľadisko a vecne nadväzovať na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou, tak ako je to určené v uznesení vlády SR.

Úloha sociálnych služieb a komunitnej práce

Úroveň poskytovania sociálnych služieb na Slovensku prechádza obdobím transformácie, pričom sa snaží porozumieť komunitnej práci ako prínosu pre miestnu správu vo veciach verejných, ako aj pre rozvoj občianskej spoločnosti. Sociálna služba je určitá forma odbornej činnosti, sociálnej pomoci pre občanov v nepriaznivej sociálnej situácii. Podstatou tejto činnosti rodinám, jednotlivcom alebo komunitám je prevencia, riešenie, zmiernenie v rôznych nepriaznivých sociálnych situáciách.

Typy sociálnych služieb krízovej intervencie

Sociálne služby krízovej intervencie sú k dispozícii fyzickým osobám pri riešení rôznych nevyhovujúcich, neštandardných situáciách napr. v oblasti stravovania, bývania, ošatenia, základných hygienických návykoch a iné. Tieto služby sa realizujú prostredníctvom:

• Terénnej sociálnej služby krízovej intervencie
• Nízkoprahového denného centra
• Integračného centra
• Komunitného centra
• Nocľahárne
• Útulku
• Domova na polceste
• Nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu
• Zariadenia núdzového bývania

Každá služba má svoje špecifiká a klient si môže vybrať, ktorá mu najviac vyhovuje. Jeho výber kvalitnejšej alternatívy, formy či už napr. bývania, aktivity mu napomáha k sociálnej integrácii. Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená, narušená bezpečnosť alebo život človeka.

Komunitné centrá zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní komunít a komunitných vzťahov v priestore svojej územnej pôsobnosti. Poskytujú sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálne a vzdelávacie služby, realizujú preventívne a záujmové programy a vytvárajú priestor pre dobrovoľníctvo. Tieto činnosti sú prínosom v oblasti zamestnania a sociálnej adaptácie v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít.

Národné projekty a stratégie

Na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít je zameraných viacero národných projektov a stratégií. Jedným z nich je Národný projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (NP MaH), ktorý je realizovaný s cieľom zabezpečiť komplexné monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu.

Ďalším významným projektom je Národný projekt Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít - II. Fáza, ktorý vznikol vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Miestom realizácie sú kraje - Banskobystrický, Nitriansky, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský, Prešovský a Košický kraj. Projekt sa realizuje v termíne od novembra 2019 do februára 2022. Špecifický cieľ je zvýšiť finančnú gramotnosť, zamestnateľnosť a zamestnanosť marginalizovaných komunít, predovšetkým Rómov. Hlavným cieľom tohto projektu je podpora rozvoja poskytovateľov troch sociálnych služieb krízovej intervencie, ktoré budú poskytovať dostupné, štandardizované odborné činnosti a aktivity realizované v oblasti podpory sociálnej inklúzie osôb v nepriaznivej sociálnej situácii s dôrazom na marginalizované rómske komunity.

Súčasťou projektu je aj pomoc obyvateľom prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie Komunitné centrum, Nízkoprahové denné centrum alebo Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu v 180 obciach i všetkých mestských častiach mesta Košice. Očakáva sa, že prostredníctvom sociálnych služieb bude podporených 20 000 obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít. Ak sa spoja sily prostredníctvom komunitnej práce, celá komunita spolupracuje a prejaví solidaritu voči spoluobčanom, je to najvyšší cieľ komunitnej práce.

Vplyv pandémie COVID-19 na marginalizované komunity

V prípade pandémie Covid-19 išlo o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, a preto vláda SR na celom území SR vyhlásila mimoriadnu situáciu. V tejto situácii sa segregované lokality, s vysokou koncentráciou obyvateľov, žijúcich v chudobe a nevyhovujúcich životných podmienkach, stali špecifickou rizikovou skupinou v rámci prevencie a ochrany obyvateľstva pred šírením koronavírusu. Viacero činiteľov ohrozuje tieto skupiny, ako napr. nedostatočné hygienické podmienky vrátane prístupu k pitnej vode, zhoršený prístup k zdravotným službám, nevedomosť, nesprávne návyky osobnej hygieny, zlý zdravotný stav vrátane neliečených a chronických chorôb, hustota obyvateľstva.

V rámci Národného projektu Komunitné služby v marginalizovaných rómskych komunitách je nevyhnutnosťou a potrebou poskytovať pomoc v maximálnom rozsahu v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu v SR, a to za súčasného rešpektovania opatrení príslušných orgánov verejnej moci. Intervencia, ako aktívna činnosť s klientmi je veľmi dôležitá, síce na jednej strane hrozí zdravotné riziko, choroba, ale na druhej strane je tu vzájomný vzťah faktorov úzko prepojených, ktoré majú dopad na celé rodiny a komunity. Počas mimoriadnej situácie boli zrušené vzdelávacie aktivity a supervízie. Uvedomili sme si, že až teraz v tomto pandemickom období sme pochopili zraniteľnosť segregovaných osád. Šírenie vírusu v prostredí extrémnej chudoby je časovanou bombou pre celú spoločnosť. Roky neriešenú situáciu v týchto lokalitách nám ukazuje každodenná realita. Prostredníctvom sociálnych služieb krízovej intervencie nedokážeme zabezpečovať pre všetkých obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít základné hygienické opatrenia bez dôstojného bývania ľudí a bez prístupu k pitnej vode.

Metódy sociálnej práce so sociálno-ekonomickými problémami

Sociálna práca s marginalizovanou skupinou je v našich podmienkach ekvivalentom sociálnej práce komunitnej. Ide o procesné, dlhodobé vykonávanie sociálnej práce, ktorej objektom pôsobenia je individuálne veľká skupina osôb. Komunitná sociálna práca je zameraná na konkrétne životné situácie, zvyčajne na určitých územných celkoch. Jej cieľom je zabraňovať vznikaniu sociálnych problémov alebo napomáhať v riešení už vzniknutých. Predpokladom komunitnej práce je poznať sociálne problémy a potreby na určitom územnom celku, vykonať sociologický výskum a zapojiť všetkých členov komunity do realizácie projektov.

Etapy komunitnej práce

1. Získavanie informácií: Základné informácie, ktoré komunitu definujú z hľadiska sociálneho, demografického, ekonomického.
2. Kvantifikácia a kvalifikácia sociálneho problému: Zisťuje sa dominantný sociálny problém.
3. Etapa navrhovania sociálnych opatrení: Opatrenia sú navrhované a konzultované v skupine, účasť členov skupiny pri tvorbe projektu opatrení je základným predpokladom spolupráce skupiny pri realizácii.
4. Etapa realizácie sociálnych opatrení: Úlohou sociálneho pracovníka je koordinovať spoluprácu, zisťovať aktuálny efekt, navrhovať opatrenia na aktuálne vzniknuté problémy.
5. Etapa vyhodnotenia efektov opatrení: Podieľajú sa členovia komunity, sociálny pracovník, experti, regionálny a rezortný štátny orgán.
6. Etapa rehabilitácie pôvodných sociálnych javov: Odstraňuje alebo zmierňuje následky sociálnych problémov, veľmi úzko súvisí s prevenciou.
7. Etapa prevencie sociálno-patologických javov.

Metodika práce s rómskymi občanmi

Spolužitie akejkoľvek sociálnej, kultúrnej alebo etnickej minority s väčšinovým obyvateľstvom prináša často veľa problémov. Jedným z predpokladov zmenšovania antagonizmov je zblíženie sociálnej a kultúrnej úrovne obidvoch spoločenstiev prostredníctvom vyrovnania všeobecného vzdelania. Proces spoločenskej integrácie viedol k diferenciácii rómskej populácie:

• Neintegrovaná skupina: Odoláva spoločenskej integrácii, žije na veľmi nízkej kultúrnej a sociálnej úrovni v chatrčiach, osadách, vyhýba sa práci (asi 20 % celej rómskej populácie).
• Čiastočne integrovaná skupina: Plným pracovným zapojením vytvára dobré hmotné podmienky, ale reprodukuje tradičné stereotypy. Rast hmotného zabezpečenia je rýchlejší ako ich transformácia do spoločnosti.
• Plne integrovaná skupina: Na takom stupni hmotného a kultúrneho vývoja, že pociťuje potrebu spoločenskej emancipácie a zvýšenia prestíže, hlási sa ku svojej etnickej príslušnosti.

Z hľadiska metód sociálnej práce vystupujú do popredia najdôležitejšie okruhy sociálno-výchovného pôsobenia na občanov rómskeho pôvodu. Je potrebné zamerať sa najmä na tieto úlohy:

1. Dosiahnuť správny vzťah k starostlivosti o dieťa, a to v otázkach výživy, starostlivosti o zdravie a výchovu.
2. Pôsobiť na splnenie povinnosti školskej dochádzky a spolupráce rodiny so školou. Napomáhať zaraďovať rómske deti predškolského veku do materských škôl, ktoré svojím programom výrazne prispievajú k rozvoju reči, poznaniu i mysleniu.
3. Pôsobiť na rodičov, aby deti posielali do školských družín a krúžkov mimoškolskej činnosti, ktoré pomáhajú prekonať spoločenskú izoláciu a rozvíjajú ich osobnosť.
4. Doplniť výchovno-vzdelávaciu prácu školy špecifickou sociálno-výchovnou starostlivosťou, zameranou na znalosti o manželstve, o význame rodiny a o povolaní.
5. U dospelých pôsobiť v smere zlepšenia vzťahu k práci, bývaniu, na zlepšenie rodinných vzťahov, kultúry, zlepšenie rodinného prostredia a hospodárenia a viesť ich k plánovanému rodičovstvu a k plneniu všetkých funkcií rodiny. Zamerať sa aj na boj proti alkoholizmu a trestnej činnosti.

V sociálnej práci s rómskym obyvateľstvom používame všetky formy sociálnej práce, ktoré sa vzájomne prelínajú. Základom sú metódy sociálnej práce v oblasti. Cieľom je dosiahnuť pozitívne zmeny v určitej oblasti, a to z dlhodobého hľadiska. Efektívna býva aj metóda skupinovej sociálnej práce, ktorá sa zameriava napríklad na skupinu rómskych rodín v jednom dome, v jednej obci, na prácu s rómskymi ženami v mieste bydliska alebo zamestnania, na skupiny detí a dospievajúcu rómsku mládež pri letných rekreačno-výchovných táboroch a v sociálnozdravotných kurzoch. Individuálna sociálna práca spočíva v sociálno-výchovnom pôsobení v rómskych rodinách, ide o poskytovanie pomoci pri riešení bytovej, zdravotnej, pracovnej alebo rodinnej problematiky, o sprostredkovanie pomoci iného rezortu, poskytnutie materiálno-technickej pomoci, o poradenskú činnosť a sociálno-výchovný prístup.

tags: #socialna #starostlivost #o #marginalizovane #skupiny #obyvatelov