Sociálna práca má širokú škálu sociálnych služieb, ktoré ponúka rôznym vrstvám obyvateľstva, vekovým kategóriám, profesiám a núdznym. Tieto služby sú poskytované ľuďom bez domova, Rómom, seniorom, deťom a sociálnym zariadeniam v podobe supervízie. „V súčasnosti sa výrazne prejavuje nedostatok sociálnych pracovníkov, respektíve sociálnych pedagógov na školách.“ Čoraz viac narastá potreba odborníkov na školách, ktorých cieľom je identifikovať patologické javy v rodinách, z ktorých pochádzajú samotní žiaci.
Úlohou sociálnej práce je pomoc jednotlivcovi skvalitňovať život, ako aj nabádať ho k správnym spôsobom správania pri riešení jeho problémov. To sa týka aj dnešných utečencov z Ukrajiny, ktorí v štátoch Európy žiadajú o azyl. V praxi sa ukazuje, že objektom sociálnej práce sa môže stať samotný sociálny pracovník, ktorý dosiaľ vykonával sociálnu prácu. Nikto zo sociálnych pracovníkov nie je v pozícii, že sa neocitne v núdzi.
Vojnový konflikt a jeho dopady na sociálnych pracovníkov
Lokálna vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny sa 24. februára 2022 teritoriálne rozšírila do ďalších častí krajiny. Táto vojna výrazne zmenila fungovanie tamojších charít, zdravotných a školských zariadení. Množstvo ľudí, bojujúcich o záchranu svojho života, opustilo svoje domovy a prekročilo hranice štátu. Narastajúca chudoba je v týchto situáciách jedným z prvých patologických javov. Včasná intervencia sociálnej práce je tu nenahraditeľná. Vojna však môže meniť pozíciu samotných poskytovateľov sociálnej služby. Stávajú sa tými, ktorí ju sami potrebujú ako utečenci.
Ponúkame príklad z praxe, ktorý poukazuje na to, že sociálny pracovník sa môže stať klientom sociálnej práce.
Prípadová štúdia: Lena z Melitopolu
Lena sa narodila v roku 1980 v Melitopoli, ktorá bola v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. V ňom prežila takmer celý svoj život a dnes je geograficky začlenená do záporožskej oblasti na Ukrajine. Melitopoľ má približne 120 000 obyvateľov a od Záporožia je vzdialené približne 150 kilometrov.
Lena si spomína na svoje detstvo v dobrom. Bolo krásne v kruhu rodiny - otec, mama, starí rodičia, brat i kamaráti. Absolvovala základnú školu a strednú ekonomickú školu. Momentálne si robí vyššie štúdium na Ukrajinskej katolíckej univerzite v trvaní troch rokov v odbore katechetika. Do konca septembra tohto roka vykonávala sociálnu prácu na tamojšej gréckokatolíckej charite. Jej činnosť sociálnej pracovníčky nebola ukončená dobrovoľne.
Po strednej škole prešla Lena viacerými zamestnaniami. V roku 2012 sa zamestnala na území ukrajinského polostrova Krym. Práca tam bola pre ňu zaujímavá, tešila sa lepšiemu a stálemu platu. Po dvoch rokoch, v roku 2014, prišla výzva odísť z Krymu. Anexia územia polostrova do susedného štátu neumožňovala jej tam pracovať ako Ukrajinke. S ľuďmi, s ktorými Lena na Kryme rozprávala, si neželali referendum o pripojení Krymu do Ruska. Niektorí odchádzali, iní museli zostať, keďže mali tam svoje živobytie a podniky. Bola to obtiažna situácia aj pre ňu samu. Keďže Lena sama nemala príslušné doklady, nemala právo vyjsť z Krymu. Išlo o taktický nátlak, aby v Kryme zostala a vybrala si ruské občianstvo. Odmietla to a podarilo sa jej Krym opustiť.
Doma sa v krátkom čase stretla s gréckokatolíckym duchovným, otcom Petrom Krenickým, Slovákom pôsobiacim na Ukrajine. Pozval ju na bohoslužbu, ktorá sa jej zapáčila. Farnosť a chrám začala navštevovať každý deň. V areáli fary sa nachádza aj charita a začiatkom roka 2015 tam začala pracovať. Pomáhala s čím bolo treba - varili pre ľudí bez domova, presídlencov a tých, ktorí sa tam zastavili. Za deň sa zastavilo priemerne 120 ľudí. Zažila tam silu dobrého spoločenstva. Stretávanie sa s farníkmi, vzájomné rozhovory, povzbudenia, pomoc a absencia samoty riešili mnoho problémov. Lena konvertovala z pravoslávnej viery na vieru katolícku a stala sa členkou Gréckokatolíckej cirkvi. Ako gréckokatolíčka začala na bohoslužby chodievať každý deň.
Lena túžila po deťoch a rodine. V Melitopoli stretla svojho budúceho manžela. Zosobášili sa a narodila sa im dcéra Veronika. Manžel však mal problém s alkoholom a drogami, čo viedlo k rozvodu. Posledných 8 rokov bol jej životom gréckokatolícky chrám, práca vo farnosti, ktorej je súčasťou charita, vlastný domov, dcéra a pomoc chudobným. Aktívne pracovala v oblasti sociálnej práce, ktorá ju bavila a napĺňala. Podieľala sa pri písaní projektu „Kuchyňa“, aby zo získaných peňazí ju na charite mohli zveľadiť. Vymyslela skupinu na Viberi pod názvom „Vid mamy do mamy“, kde si matky vymieňali darované veci pre deti.
Život pokračoval normálne, nikto netušil, že sa schyľuje k vojne. Tamojšia lokálna vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti sa 24. februára 2022 rozšírila ďalej. Život ľudí sa zo dňa na deň zmenil na nepoznanie. Strach, neistota, nepokoj, okupácia - tieto slová sa dali krájať z celej atmosféry mesta. Na veľkú melitopoľskú pôdu bola spustená bomba. Obkľúčený bol tamojší mestský úrad. Zničený bol most, poškodené bolo miestne letisko. Vojakmi boli obsadené niektoré byty. Padla jedna z mobilných sietí.
Každý deň sa v dvoch tamojších gréckokatolíckych chrámoch schádzali ľudia z rôznych konfesií na spoločnú modlitbu za mier a pokoj na Ukrajine. V centre mesta sa diali pokojné štrajky s heslami ako „Melitopoľ je Ukrajina!“. Ľudia prichádzali do chrámu zo strachu a modlili sa. Medzi ľudí prichádzali spojenci, ktorí šírili frázy: „V Rusku je život. Rusko vás oslobodí! Rusko vás miluje. Sme jeden národ! Sme jeden ľud!“ Autami sa vyvozilo veľmi veľa pšenice a potravín, aby nastal hlad. Napriek okupácii farnosť, v ktorej Lena pracovala, ostala stále funkčnou. Sviatok, nesviatok, na charite sa vždy pracuje. Treba dať ľuďom jesť, prichýliť pocestných, najmä utečencov, ktorí tam prespia a na ďalšie rána utekajú ďalej do bezpečia.
Melitopoľ sa zmenil. Rozbité boli niektoré obchody, najmä potraviny. Vznikali stanovištia nahrádzajúce obchody s potravinami. Neraz sa naskytoval pohľad na tanky pripravené k boju a na prevoz mestom ďalšej ťažkej vojenskej techniky. Mesto strážia príslušníci cudzej armády. Nechýbalo ani poškodenie súkromných áut streľbami zo zbraní. Vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí majú potenciálny vplyv na ľudí, chodili zastrašovať samotní vojaci. Stalo sa to aj samotnému kňazovi, pri ktorom bola Lena zamestnaná.
Prišla otázka - utekať, alebo neutekať? Lena bola spokojná. Napriek prvým dňom vojny necítila potrebu odchádzať. Verila, že sa to čoskoro skončí. V marci 2022 zapísala dcéru Veroniku do 1. ročníka základnej školy. Ešte v lete bola na púti mladých z celej Ukrajiny. V tom čase verila, že sa to zmení k lepšiemu a že v krajine zostane. Na charite sa balili potravinové balíčky pre utečencov. Práce bolo veľa. Situácia sa nijako nemenila k lepšiemu. Čoraz viac prichádzala otázka - utekať, neutekať. Známi jej odporúčali odísť. Na chrámový sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky v Melitopoli sa začala modliť novénu k Bohorodičke. Na 5. deň prišiel podľa jej slov signál, že má odísť. Opantával ju strach. Bežať - nebežať? „Máš správne riešenie,“ tvrdil duchovný. „Opantáva ťa strach, tvoje prežívanie, je čas odísť!“
V piatok, 24. septembra 2022, v období sviatku chrámu, bolo podľa nej ešte dobre. Zdržiavala sa vo svojej práci. Lene zavolal známy, ktorý by ju mohol odviesť spolu s dcérou a mamou. Tamojší jej odporúčali: „Ďalší deň sa začína referendum. A z referenda už nevyjdeš. Už je tam milícia, prebieha okupácia.“
Na ďalší deň sa dostavila s dcérou do neďalekej obce Vasilivka. Veľa ľudí tam čakalo na odvoz. Bolo pripravených veľa áut a autobusov. Šofér, s ktorým si deň predtým dohodla, že ju odvezie autom do Záporožia, si za odvoz popýtal veľmi veľa peňazí. Nakoniec sa jej podarilo odísť s ďalším šoférom na aute. Náhradný šofér ju poučil, aby si pred vstupom do Záporožia s dcérou ľahla na zadné sedadlá. Bolo riziko, že sa na ich auto spustí streľba. Zónou, kde hrozila streľba, prebehli veľmi rýchlo. Zdalo sa jej, akoby v tom úseku anjeli nadvihli auto, aby náboje netrafili ich auto. Cesta pre Lenu a jej dcéru bola veľmi zložitá, ale nejako už došli do cieľa - Záporožia. Tam sa zdržala 3 dni pri rehoľných sestrách baziliánkach. Počas toho nemohla vychádzať veľmi von, miestami hrozila streľba.
Lena napísala na Viber jednému zo študentov z Melitopoľa. Správou dostala avízo, že z Melitopoľa oddnes už nikto nemôže vyjsť. Odišla na poslednú chvíľu. Po krátkom pobyte pri rehoľných sestrách sa presunula do Kyjeva. V hlavnom meste Ukrajiny žije jej brat s rodinou. Tam sa krátko zdržala, kde zažila pekné chvíle. Stále však nemala doklady, aby sa mohla dostať za hranice. Nevedela sa vo všetkom zorientovať. Mama je v Melitopoli. Po 3 dňoch opäť prišiel strach, čo bude ďalej. Brat jej navrhoval vybaviť si cestovné doklady. Duchovný z charity, v ktorej pracovala, jej odporúčal ísť na Slovensko. Jej príchod k nám začala riešiť rehoľná sestra Katarína zo Slovenska. Rehoľná sestra jej sľúbila, že jej vybavia cestovné dokumenty.
Lene bolo zle. Po vybavení dokladov sa presunula do Užhorodu. Tam cestovala autobusom do Košíc. Z Košíc sa presunula do Prešova, kde ju na pár dní privítala rehoľa sestier, ktorej súčasťou je spomínaná sestra Katarína. Všetko mala nablízku - obchod, lekáreň, nemocnicu. Lekár ju pri príchode na Slovensko vyšetril. Skonštatoval, že zažila obrovský stres. Kázal jej odpočívať. O to sa postarala sestra Katarína, aby ležala, čítala, modlila sa a nestresovala sa zbytočne. Bolo potrebné zotaviť sa. Potom sa premiestnila k rehoľnému domu sestier v Gelnici. O niekoľko dní k nim prišli ďalšie rodiny z Ukrajiny. Potvrdili Lene, že urobila dobre, že odišla. Na Slovensku je od 2. októbra 2022. Za ten mesiac sa Lene podarilo nájsť škôlku pre dcéru. Rysovala sa jej aj nová práca. Tvrdí, že treba im žiť a tu sú už v bezpečí. Hlavne, netreba sa podvoľovať. Okrem iného ju čaká dokončenie štúdia katechetiky, ktoré bude prebiehať online. Bojí sa o mamu. Niekdajšia učiteľka na dôchodku má už po 80-tke. Seniorom je zvyčajne ťažšie niekam utekať a zanechať svoje bydlisko i vlasť. Veľkým determinantom úteku môže byť nedostatočná fyzická zdatnosť.
Duchovného, ktorý jej odporúčal odísť na Slovensko, dnes prezývajú, že vonia chlebom. Chodí po dedinách rozdávať chlieb. V dedinách nie je nemocníc, ani obchodov. Momentálne sa Lena snaží učiť po slovensky a chce sa tu adaptovať. Počas toho pobytu navštívila známu. Keď sa susedia známej dozvedeli o situácii Leny, priniesli kvalitné oblečenie najmä pre jej 6-ročnú dcéru, ktorá v tých istých šatách bola niekoľko dní. Dcéra Veronika, odkedy utiekli z domu, veľmi veľa maľuje. Maľovaním v tichosti demonštruje to, čo prežíva. Neraz nakreslila tanky a ľudí. Veľmi živo vníma, čo sa deje. Kreslí však aj príjemné veci. Lena chce každý deň chodiť na bohoslužbu a učiť sa všetko, čo je potrebné. Výsledky referenda v Melitopoli nepozná. Vie, že v ten deň, kedy odchádzala, chodili pomedzi ľudí po dve ženy s mužmi, aby hlasovali. Domov sa chce vrátiť. Záleží od toho, či sa vojna skončí, alebo nie. Dáva tomu rok. Potom sa uvidí. Dnes nadobúda status odídenkyne a azylantky. Skúsenosti z praxe, ako aj z uvedeného príkladu, poukazujú, že samotný sociálny pracovník, poskytujúci sociálnu službu sa môže ocitnúť v pozícii jej prijímateľa. Nemusí ísť v zásade len vtedy, keď nadobudne látkovú, resp. nelátkovú závislosť. Môže sa to stať aj v prípade straty bývania, útekom z domoviny, ktoré spôsobuje vojna. Utečenectvo spôsobuje odliv ľudí. V prípade vojny je tento útek považovaný za legálnu migráciu. Je jasným znakom výskytu nežiaducej patológie.
Televízne noviny o invázii Ruska na Ukrajinu - vo štvrtok 24. 2. 2022 o 19:00 na TV Markíza
Pomoc ľuďom bez domova na Slovensku
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR už počas prvej vlny podalo pomocnú ruku bezdomovcom, ale aj poskytovateľom sociálnych služieb. Nocľahárne poskytujú sociálnu službu klientom, ktorí nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb.
| Typ poskytovateľa | Počet registrovaných nocľahární | Kapacita (počet miest) | Finančný príspevok (mesačne na miesto) |
|---|---|---|---|
| Verejní poskytovatelia | 53 | 1264 | 150 EUR |
| Neverejní poskytovatelia | |||
| Ministerstvo práce v tomto roku poskytlo zo svojho rozpočtu zatiaľ 1 444 678 eur na ich fungovanie. | |||
Počas krízovej situácie v dôsledku COVID-19 rezort práce prijal niekoľko opatrení. Zvýšil finančný príspevok na jedno miesto v nocľahárni o 30 eur, teda na 150 eur mesačne, a umožnil im celodennú prevádzku. „Prijali sme aj také kroky, vďaka ktorým nemusia poskytovatelia sociálnych služieb vrátiť finančný príspevok za neobsadené miesta. Tieto finančné prostriedky predstavujú 1 100 000 eur a podľa bežného režimu by ich zariadenie sociálnych služieb muselo vrátiť ministerstvu. Teraz ich mohli poskytovatelia využiť napríklad na mzdy,“ povedala štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková.
Neobsadené miesta v zariadeniach sociálnych služieb ministerstvo považuje počas krízovej situácie za obsadené, vďaka čomu poskytovatelia nemusia finančný príspevok vrátiť. Poskytovatelia sociálnych služieb mohli už od prvej vlny žiadať ministerstvo o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci najviac vo výške 15 000 eur. Aktuálne tento limit neplatí a zariadenia môžu požiadať o väčšie množstvo peňazí. Dotáciu možno využiť aj na zabezpečenie ubytovania pre ľudí bez domova, ale aj na vytvorenie karanténneho zariadenia pre ľudí bez domova. Určení poskytovatelia sociálnych služieb sú v čase mimoriadnej situácie vyhlásení za subjekty hospodárskej mobilizácie, čím majú uloženú pracovnú povinnosť, môžu požiadať príslušný okresný úrad o doplnenie ľudských zdrojov alebo vecných prostriedkov, vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov a výdavky na opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 2 až 9 sú hradené z rezervy štátneho rozpočtu.
Ministerstvo práce si veľmi váži ľudí z prvej línie, medzi ktorých patria aj poskytovatelia sociálnych služieb krízovej intervencie a iní sociálni pracovníci, ktorí odvádzajú v teréne statočnú prácu a pracujú s náročnou cieľovou skupinou ľudí bez domova, obyvateľmi marginalizovaných rómskych komunít, závislých a ďalších. Títo ľudia zohrávajú v náročnom teréne veľmi zásadnú úlohu v zvládnutí situácie a rezort práce robí všetko pre to, aby čo najviac ochránil a odmenil týchto zamestnancov.
Vianočná pomoc a podpora pre ľudí bez domova
Vianočné obdobie je pre mnohých ľudí bez domova časom zvýšenej osamelosti a melanchólie. Našťastie, existujú organizácie a jednotlivci, ktorí sa snažia zmierniť ich ťažkú situáciu a priniesť im kúsok radosti a tepla. Vojenskí sociálni pracovníci zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu, spolupracujú s ďalšími organizáciami a samosprávami na zabezpečení základných potrieb a psychosociálnej podpory pre ľudí bez domova.
Aktivity v regiónoch
Situácia ľudí bez domova je obzvlášť náročná počas zimných mesiacov, kedy silné mrazy predstavujú vážne ohrozenie ich života. Na Spiši sa o nich starajú rôzne zariadenia a terénni sociálni pracovníci. V Kežmarku, kde mesto nemá vlastné zariadenie pre ľudí bez prístrešia, zriadila samospráva veľký vojenský stan, ktorý slúži ako dočasné útočisko od novembra do marca. Stan je vybavený posteľami, matracmi a teplými prikrývkami. Terénni pracovníci poskytujú ošatenie od dobrovoľných darcov. Podmienkou pre ubytovanie je trvalý pobyt v Kežmarku. Mesto eviduje približne 40 ľudí bez domova. Mnohí z nich nemajú záujem o ponúkané služby, ako je predaj časopisu Nota Bene, stredisko osobnej hygieny alebo pomoc pri umiestňovaní do zariadení. Napriek tomu mesto v spolupráci s charitou zabezpečuje teplé polievky a vianočné menu s darčekmi.
V Spišskej Novej Vsi sa môžu bezdomovci ubytovať v Dome humanity Nádej, ktorý má kapacitu 15 miest pre mužov. Podmienkou je dobrý zdravotný stav. Počas vianočných sviatkov a silných mrazov je ubytovňa otvorená aj počas dňa. V spolupráci s Červeným krížom organizujú kapustnicu s vianočnými balíčkami. V Levoči bolo nedávno otvorené komunitné centrum, kde sa o sociálne slabších starajú terénni sociálni pracovníci a ich asistenti. V Starej Ľubovni momentálne neevidujú ľudí bez domova, ale mesto je pripravené operatívne riešiť prípadné situácie. V Poprade je k dispozícii zariadenie s kapacitou 35 miest, ktoré je v súčasnosti plné. Posilňuje sa práca v teréne a hľadajú sa ohrození občania. V Poprade evidujú okolo 120 ľudí bez domova, pričom nie všetci majú trvalý pobyt.
Vojenský stan ako riešenie
V Kežmarku našli ľudia bez prístrešku dočasný úkryt vo vojenskom stane, ktorý zriadila miestna samospráva. Stan je vykurovaný dvoma pecami na tuhé palivo a vybavený posteľami, matracmi a prikrývkami. Dušan Pompa, ktorý strávil tri zimy na ulici, je vďačný za možnosť prebývať v stane. Hovorí, že na ulici to bolo hrozné a bál sa, že by zamrzol. V stane sa cíti dobre a dostáva teplú polievku. Vianoce strávi v spoločnosti kamarátov bez domova.
V Poprade opäť stojí vojenský stan v areáli Zariadenia sociálnych služieb pre občanov bez prístrešia. Slúži ako forma nízkoprahového bývania pre tých, ktorí nerešpektujú prevádzkový poriadok nocľahárne. V stane nájdu lôžka, deky a drevo na kúrenie. Obyvatelia stanu i nocľahárne majú k dispozícii základné potraviny a zimné šatstvo. Mesto Poprad žiada občanov o pomoc vo forme teplého oblečenia a obuvi. Počas uplynulej zimy pomohol vojenský stan prežiť 33 klientom z ulice.
Pomoc v Bratislave
V Bratislave sa o ľudí bez domova starajú streetworkeri občianskeho združenia Vagus, ktorí vyhľadávajú ľudí v uliciach, poskytujú ošetrenie, informácie o možnostiach prenocovania a zabezpečujú odvoz do bezpečia pred chladom. Trikrát týždenne zabezpečujú výdaj teplého jedla a čaju. Pomáhajú im dobrovoľníci. Bratislavský samosprávny kraj podporuje zabezpečenie teplého jedla a čaju. OZ Vagus potrebuje deky, spacie vaky, mužské zimné oblečenie, kávu, čaj, cukor a trvanlivé paštéty. V prípade, že nájdete človeka bez domova, ktorý potrebuje pomoc, môžete to nahlásiť OZ Vagus. Okrem OZ Vagus pomáha ľuďom bez domova aj OZ Proti prúdu, nízkoprahová nocľaháreň sv. Vincenta de Paul a stanový tábor.
Hlavné mesto otvorilo karanténne mestečko pre ľudí bez domova na Zlatých pieskoch s kapacitou 50 ľudí. Cieľom je zabezpečiť pomoc ohrozenej skupine obyvateľstva, ktorá nemá možnosť domácej karantény a chrániť verejné zdravie. Na projekte spolupracuje aj Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo vnútra SR. Okrem zdravotníckeho personálu budú ľuďom bez domova poskytovať pomoc aj sociálni pracovníci s podporou psychiatra. Financovanie mestečka je hradené z rozpočtu hlavného mesta s podporou partnerov.
Projekt Vianoce pre všetkých
Občianske združenie Vagus a výrobca športových odevov Zajo organizujú projekt Vianoce pre všetkých, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom bez domova teplým oblečením, spojiť ľudí pre dobrú vec a podporiť aktivity OZ Vagus. Zákazníci si môžu kúpiť nové oblečenie so zľavou a zároveň venovať staršie oblečenie združeniu. Projekt funguje online aj v kamenných prevádzkach na Slovensku, v Česku a v Maďarsku. Kuriér doručí nové oblečenie a zároveň zoberie staré. Spoločnosť Zajo sa rozhodla pre Vagus, pretože je to mladé a dynamické združenie s efektívnymi nápadmi, ako pomáhať. Vojenskí sociálni pracovníci, hoci nie sú priamo spomínaní vo všetkých uvedených aktivitách, zohrávajú dôležitú úlohu v systéme pomoci ľuďom bez domova. Ich prítomnosť a odbornosť môžu byť neoceniteľné v krízových situáciách, ako sú silné mrazy alebo pandémia. Ich skúsenosti s organizáciou a logistikou, ako aj schopnosť pracovať v náročných podmienkach, sú cenné pre efektívne poskytovanie pomoci.
Depaul Slovensko: Pomoc ľuďom v núdzi
Depaul Slovensko pomáha ľuďom v núdzi - ľuďom bez domova, znevýhodneným a sociálne vylúčeným. Depaul Slovensko vznikol v roku 2006 ako reakcia na krízovú situáciu, kedy na následky zimy zomrelo v Bratislave 19 ľudí bez domova. Depaul Slovensko prevádzkuje v Bratislave viacero zariadení sociálnych služieb pre ľudí bez domova - nízkoprahovú Nocľaháreň a Útulok sv. Vincenta de Paul, Útulok a Zariadenie opatrovateľskej služby sv. Lujzy de Marillac a Ošetrovňu sv. Alžbety (nízkoprahové denné centrum a stredisko osobnej hygieny). Depaul Slovensko na území Bratislavského samosprávneho kraja taktiež vykonáva podporu samostatného bývania a Terénnu prácu bl. Rozálie Rendu, v rámci ktorej poskytuje ľuďom bez domova priamo v ich prirodzenom prostredí odbornú pomoc.
Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul je najväčšou nízkoprahovou nocľahárňou v strednej Európe. Funguje nepretržite už 19 rokov, bez prestávky každý deň v roku. Denne poskytne nocľah, teplé jedlo, sociálne poradenstvo a ďalšie služby pre 200 ľudí v núdzi. Nocľaháreň je jedným z 10 zariadení a projektov neziskovej organizácie Depaul Slovensko, ktorá poskytuje komplexné služby ľuďom bez domova. Pre činnosť našej organizácie sú najdôležitejší naši zamestnanci - Depaul ľudia - profesionáli s veľkým srdcom, trpezlivosťou a empatiou.
Depaul Slovensko patrí už 20 rokov k najväčším organizáciám v Európe, ktoré podávajú pomocnú ruku ľuďom bez domova. Našou víziou je spoločnosť, kde má každý miesto, ktoré môže nazývať svojím domovom. Ľuďom bez domova pomáhame v Bratislave už od roku 2006 s cieľom ponúknuť im príležitosť naplniť svoj potenciál a posunúť sa smerom k nezávislej a pozitívnej budúcnosti. Začínali sme ako skupina dobrovoľníkov v opustenom sklade na konci mesta. Dnes máme niekoľko rôznych zariadení sociálnych služieb a rozvojových programov, viac ako 100 zamestnancov a desiatky dobrovoľníkov. Denne pomáhame viac než 350 ľuďom v núdzi. Pre klientov sme k dispozícii každý deň v najväčšej nízkoprahovej nocľahárni v strednej Európe, v teréne, v ošetrovni, útulkoch pre chorých, v komunitnom centre. Našich klientov podporujeme tiež v samostatnom bývaní, v zamestnávaní a v začleňovaní sa do lokálnych komunít. Depaul Slovensko je súčasťou medzinárodnej charitatívnej organizácie Depaul International, ktorá okrem Slovenska pôsobí aj v Spojenom kráľovstve, Írsku, USA, Ukrajine, Chorvátsku a Francúzsku.