Táto komplexná téma sa dotýka mnohých slovenských rodín, kde rodičia už nie sú schopní sami sa živiť a sú umiestnení v zariadeniach pre seniorov. V takýchto prípadoch často vzniká otázka vyživovacej povinnosti detí voči svojim rodičom, ktorá je ukotvená v slovenskom zákone o rodine. Je dôležité pochopiť, že táto povinnosť nie je vždy jednoznačná a závisí od mnohých faktorov, vrátane schopností a možností detí, ako aj od konkrétnych okolností prípadu.
Financovanie sociálnych služieb a príspevky od štátu
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb.
Je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 170/2025 Z. z. boli schválené nové výšky finančných príspevkov na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2026 pre stupne I. až V., ktoré sú premietnuté do stupňov odkázanosti II. až VI.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.
Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS) podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka. Odporúčame, aby si poskytovateľ sociálnej služby pred podaním písomnej žiadosti o finančný príspevok skontroloval hlásenia o prijímateľoch sociálnej služby (P03) a hlásenia o zamestnancoch (P04) podľa skutočných údajov a stavu ku dňu podania žiadosti.
Tým sa predíde chybám, ktoré by mohli vzniknúť z dôvodu neaktualizovania údajov o prijímateľoch sociálnej služby, ktoré majú vplyv na výšku žiadaného finančného príspevku. Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne (nie jednorazovo na celý kalendárny rok) na počet kalendárnych dní v danom štvrťroku pri poskytovaní pobytovej sociálnej služby a na počet pracovných dní pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby.
Okrem podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 78d ods. 2 zákona o sociálnych službách, sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.
Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby (napr. cudzincom pri poberaní „Pflegegeld“ z Rakúska alebo „příspěvku na péči“ z Českej republiky, netýka sa to poberania starobného dôchodku).
V prípade, že finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby nebude z rôznych dôvodov poskytnutý ministerstvom, fakultatívne ho môže na základe písomnej žiadosti poskytnúť aj obec alebo vyšší územný celok.
Úhrada za sociálnu službu a posudzovanie príjmu
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby (napríklad či sa zdravotne postihnutému poskytuje opatrovateľská služba uňho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb), ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti.
Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.
Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom podľa Zákona o rodine
Podľa § 75 a nasl. Zákona o rodine majú deti voči rodičom vyživovaciu povinnosť, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť. Táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ nie je medzi nimi dohodnuté inak.
Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť. Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. Ak sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd, ktorý určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich možností a schopností.
Skutočnosť, že jeden zo súrodencov žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
5 tipov pre KAŽDÉHO otca, ktorý bojuje o starostlivosť na súde
Špecifické prípady a možnosti obrany
Vo Vami uvedenom prípade, ak matka podala návrh na súde, aby ste jej platili 400 eur mesačne, je dôležité vedieť, že súd vždy posudzuje aktuálny stav v čase rozhodovania. Ak matka v budúcnosti začne poberať starobný dôchodok, ktorý bude vyšší ako životné minimum, súd bude skúmať, či je stále v stave odkázanosti. Ak to má byť až o dva roky, uvádzame, že jej základné životné potreby je potrebné zabezpečiť teraz, nie je možné ich nijako a v žiadnom prípade odkladať.
Vaša povinnosť platiť výživné závisí aj od Vašich možností a schopností. Súd prihliada na Vaše príjmy, výdavky (napr. na dieťa, bývanie, škôlku, hypotéku) a celkovú životnú situáciu. Ak by platenie výživného znamenalo, že by ste neboli schopná zabezpečiť základné potreby svojej rodiny, súd môže výživné zamietnuť alebo určiť len symbolickú sumu. Je dôležité, aby ste v konaní predložili dôkazy o Vašich príjmoch a výdavkoch (výplatné pásky, zmluva o hypotéke, doklady o platbách za škôlku a pod.).
Súd konanie nezastaví len preto, že nemáte z čoho platiť, ale môže návrh zamietnuť, ak preukážete, že Vaše možnosti neumožňujú platiť výživné. Vždy však musíte aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy. Ak sa situácia matky zmení (vyšší dôchodok), môžete požiadať o zmenu rozhodnutia o výživnom.
V prípade, že domov sociálnych služieb žiada od Vás úhradu dlhu Vášho otca, ktorého ste nevidel viac ako rok a ktorý sa o Vás nestaral, nie ste povinný tento dlh uhradiť. Ak by otec žiadal od Vás výživné ako od potomka, potom súd by vzhľadom na skutočnosť, že výživné Vám neplatil, by návrh zamietol podľa ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine.
Ak Váš otec zomrel, potom sociálne zariadenie je oprávnené svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania. Dedičom ste Vy ako jeho syn, prípadne aj ostatné deti Vášho otca, a manželka vášho otca. V tomto prípade platí ust. § 470 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Ak matka darovala byt jednému z bratov a tým sa pripravila o bývanie, čo mohlo viesť k jej umiestneniu do domova dôchodcov, súd môže túto skutočnosť zohľadniť pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti. Dôležitý je aj dôvod umiestnenia v domove dôchodcov vzhľadom na darovanie bytu Vášmu bratovi, ako aj výška jej dôchodku. Ak matka má dostatočný dôchodok na pokrytie jej potrieb v sociálnom zariadení, pričom je trvajúci nezáujem o Vás ako potomka, vrátane toho, že byt darovala Vášmu bratovi, súd voči Vám žalobu môže zamietnuť aj s poukazom na ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine.
Vyživovacia povinnosť pri neplnení rodičovských povinností
V prípade, ak rodič, napríklad matka, dieťa ihneď po pôrode umiestnila do detského domova, o syna sa nestarala a v súčasnosti je umiestnená v zariadení sociálnej služby a na jej strane vzniká dlh, platí ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine: "Ak je to v rozpore s dobrými mravmi, súd nemusí priznať právo na výživné."
Domovu sociálnych služieb nie ste povinní poskytovať žiadne svoje údaje, ani svoje príjmy. Teoreticky ak by návrh podala vaša mama proti Vám a aj Vašim súrodencom, súd by bral do úvahy aj ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine a skutočnosti, že ste boli zverená do starostlivosti otca a zrejme matka ani neplatila výživné. Je však na Vašom rozhodnutí, či matke prispievať nejakou sumou budete alebo nie. DSS Vám k tomu prinútiť nemôže, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať Vaša mama.