Virtuálna realita (VR) je moderná technológia, ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu v rôznych oblastiach, od zábavy a vzdelávania až po medicínu a terapiu. Vďaka VR sa používatelia môžu ocitnúť v počítačom generovanom prostredí, ktoré simuluje skutočnosť, a tak sa stať súčasťou hry, vzdelávacieho programu alebo terapeutického sedenia. Hoci sa VR často spája s hraním hier, jej potenciál v oblasti mentálneho zdravia je rozsiahly a ponúka inovatívne prístupy k diagnostike, liečbe a prevencii psychických ochorení.
VR predstavuje počítačovo generovanú realitu, ktorá pomocou špeciálnych okuliarov a technológie umožňuje hlboký zážitok. Používatelia sa do tohto prostredia dostávajú prostredníctvom špeciálnych zariadení, ako sú okuliare (alebo náhlavné súpravy) či rukavice na virtuálnu realitu. VR im umožňuje interagovať s virtuálnym svetom a získavať spätnú väzbu, čím sa vytvára pocit prítomnosti a ponorenia sa do simulovaného prostredia.
Využitie VR v zdravotníctve
Virtuálna realita našla uplatnenie v mnohých odvetviach zdravotníctva. Zmenila zásadným spôsobom vzdelávanie lekárov, umožňuje simuláciu lekárskych procedúr a zákrokov, pomáha pacientom s rehabilitáciami a liečbou bolesti a zlepšuje komunikáciu medzi pacientom a lekárom.
Vzdelávanie lekárov
Mnoho typov zdravotných situácií a komplikácií je možné simulovať vo virtuálnej realite. Pomocou VR a nasimulovanej akejkoľvek zdravotnej situácie sa môžu ľahšie učiť aj študenti medicíny. Môžu sa s konkrétnou situáciou vysporiadať ako v skutočnom živote. Doteraz bránilo plošnému zavedenie VR náklady na vývoj a prispôsobenie softvéru potrebám zdravotníctva - to sa však práve teraz mení. Možnosti použitia začínajú už počas štúdia medicíny, ktoré ešte aj dnes prebieha často formou teoretických prednášok, na základe dvojrozmerných vyobrazení v skriptách. Použitie VR teraz umožňuje fascinujúce 3D vizualizácie, ktoré živšie predstavujú anatómiu človeka, čím uľahčujú štúdium anatómie. Študenti si môžu fyziologické princípy a interné procesy ľudského organizmu podrobne prezrieť a doslova ohmatať. Namiesto nudnej frontálnej výučby dovoľuje táto inovatívna forma učenia napínavú púť ľudským telom a interaktívny prístup. Orgány je tak možné skúmať z mnohých rôznych uhlov pohľadu.
Využitie virtuálnej reality iba počas štúdia ani zďaleka nepokrýva všetok jej potenciál. Pre lekárov a ostatný zdravotnícky personál je napríklad zásadné, aby určité činnosti stále znovu opakovali, aby si relevantné postupy a zručnosti nacvičili a aby ich dokázali vyvolať ako stlačením tlačidla. Vďaka VR je možné simulovať realistické každodenné scenáre, rovnako ako aj nepravdepodobné, ale možné extrémne situácie. Pracovníci v zdravotníctve tak majú možnosť nacvičiť si reálny vážny prípad v bezpečnom virtuálnom prostredí a opakovane si prehrávať najrôznejšie scenáre, kým nedosiahnu absolútnu istotu. Obzvlášť vo vzdelávaní chirurgov, študenti v súčasnosti ešte stále trénujú na materiáli od ľudských darcov. Virtuálna realita tu však otvára ďalšie možnosti pre realistické operačné simulácie, pri ktorých je možné natrénovať operačné kroky a techniky. Lekári môžu najrôznejšie techniky vo virtuálnom prostredí opakovať tak často, ako chcú, pričom môžu v reálnom čase sledovať dôsledky svojich rozhodnutí a cielene a nepretržite tak zlepšovať svoje znalosti a schopnosti.
Komunikácia s pacientom
Porozumieť informáciám, ktoré vám lekár hovorí o vašej chorobe, môže byť ťažko pochopiteľné. Pomocou virtuálnej reality môže lekár pacientovi podať informácie efektívnejšie a zrozumiteľnejšie. Môže im ukázať, s ktorým orgánom či tkanivom majú problém a čo sa bude diať pri liečbe. Môže im ale aj ukázať, aký vplyv má na ich organizmus nezdravý životný štýl. Umožní im vidieť, čo robí s ich organizmom sedavý spôsob života, ako vplýva nikotín na funkciu pľúc či alkohol na ich pečeň. Imerzívny charakter VR tiež umožňuje vopred vizualizovať lekárske zákroky a terapie. Pacientov je možné virtuálne previesť rôznymi fázami zákroku, čo znižuje úzkosť a podporuje dôveru v medicínske postupy.
Liečba bolesti a relaxácia
VR pomáha pacientom uľaviť od akútnej aj chronickej bolesti, pomôže zmierniť bolesti pri rehabilitáciách, pri čistení rán po popáleninách alebo pri dlhotrvajúcich bolestiach a ďalších. Účinok VR na zmiernenie bolesti potvrdzuje aj skenovanie mozgu pacientov. Pri bolestivých zážitkoch im bola podávaná terapia virtuálnou realitou. Sken dokázal, že oblasti mozgu spájané s bolesťou mali nižšiu aktivitu. Pacienti bolesť pociťovali menej.
Ďalším sľubným prístupom je využitie VR a AR na uvoľnenie a odbúranie stresu. Virtuálne prostredie môže byť navrhnuté tak, aby bolo uvoľňujúce a upokojujúce. Tieto technológie navyše ponúkajú možnosť integrácie fyzioterapie a pohybového tréningu. Interaktívne cvičenia a hry vo virtuálnej realite umožňujú pacientom sústrediť sa na terapeutické pohyby a zároveň si užívať virtuálne prostredie. Počas pandémie VR našla svoje uplatnenie ako forma relaxácie, eliminácie stresu a napätia pre lekárov a odborníkov v prvej línii.
Virtuálna realita-možnosti v medicíne | Tomáš Brngál | TEDxBratislava
Liečba závislostí
Závislosť od návykových látok je stav, ktorý sa ťažko zvláda a jej liečba závisí aj od úsilia pacientov. Virtuálna realita môže pomôcť zotavovať sa zo závislosti pomocou techník postupnej expozície v kombinácii s radami od lekára ako reagovať na nutkanie, ktoré vedie k opätovnej závislosti. Pomocou virtuálnej reality sa dajú simulovať situácie, ktoré by bolo ťažké kedykoľvek vytvoriť v reálnom čase. Okrem ťažkých depresií je virtuálna realita vhodná aj pri liečbe alkoholizmu a rôznych organických poškodeniach.
VR a duševné zdravie
Virtuálna realita sa etablovala ako sľubný nástroj v diagnostike a liečbe psychických ochorení. Pri liečbe fóbií, post-traumatickej stresovej poruchy (PTSD) a úzkosti umožňuje VR riadenú simuláciu spúšťacích situácií. Terapeuti môžu vytvárať prispôsobené virtuálne prostredia, v ktorých môžu pacienti čeliť svojim strachom a naučiť sa zvládať ich. VR navyše umožňuje lepšie sledovanie a prispôsobenie terapie. Vďaka integrácii senzorov do systémov VR môžu terapeuti monitorovať fyziologické reakcie pacientov v reálnom čase. Celkovo začlenenie VR do diagnostiky a liečby psychických ochorení otvára inovatívne spôsoby, ako účinne podporovať pacientov a zlepšovať výsledky terapie.
Expozičná terapia
VR umožňuje bezpečné a kontrolované prostredie pre expozičnú terapiu, ktorá je účinná pri liečbe rôznych fóbií a úzkostných porúch. Jedným z nich je expozičná terapia založená na princípe trenažéra, keď sa človek opakovane vystavuje niečomu, čoho sa bojí. Prežívanie jednej a tej istej situácie si môžeme zopakovať niekoľkokrát a natrénovať si ju, až kým sa nebudeme cítiť komfortne. Najlepšie prepracovaná terapia je zameraná na fóbiu z lietania. Pracuje so stresom už pred samotným letom v situáciách, ako je balenie kufrov, odbavovanie batožiny, čakanie na letisku a podobne. Pacientovi predstavuje najskôr ideálne prostredie s pekným počasím a žiadnymi problémami. Neskôr sa podmienky zhoršujú, pribúda dážď, vietor a správy o leteckých nešťastiach.
Napríklad, v Spojených štátoch existuje klinika Virtual Reality Medical Center, ktoré sa špecializuje na liečbu fóbií pomocou technológie VR. Lieči sa tam fóbia ako strach z lietania, strach z výšok, klaustrofóbia, arachnofóbia, panické poruchy alebo post-traumatické stresové poruchy. Pacienti sa učia ovládať svoj strach vo virtuálnych svetoch a liečba prebieha krok za krokom. Podobne ako v Massachussetts General Hospital sú pacienti pomaly a postupne konfrontovaní so svojimi strachmi vo virtuálnom svete. Taktiež v Londýne prebieha výskum využitia virtuálnej reality v terapii fóbií. Ústav King's College Institute of Psychiatry sa okrem iného venuje aj liečbe paranoje. V rámci tejto terapie pacienti vstupujú do virtuálneho baru, kde musia interagovať s umelo vytvorenými avatarmi. Psychológovia využívajú týchto avatarov ako sprostredkovateľov na komunikáciu s pacientmi. V tomto simulovanom prostredí sú pacienti vyzvaní k zvládaniu svojej sociálnej úzkosti, zatiaľ čo o nich ostatní virtuálni návštevníci baru v pozadí rozprávajú alebo si z nich robia srandu.
Virtuálna realita-možnosti v medicíne | Tomáš Brngál | TEDxBratislava
Terapia sociálnej angažovanosti
VR sa využíva aj na terapiu sociálnej angažovanosti, ktorá podporuje ľudí so sociálnymi úzkostnými poruchami. Vo Veľkej Británii už takzvanú „terapiu sociálnej angažovanosti“ využíva Národná zdravotnícka služba (NHS) a ponúkajú ju aj súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Ďalšie klinické štúdie podporované VR sa zameriavajú na liečbu strachu z výšok, post-traumatické stresové poruchy (PTSD), depresie a obsedantno-kompulzívne poruchy (OCD).
Virtuálna rehabilitácia
Druhou formou je virtuálna rehabilitácia, ktorá je zameraná na rozvíjanie schopností alebo zručností, napríklad aj takých, ktoré sme stratili v dôsledku ochorenia či úrazu.
Sebakritika a sebasúcit vo VR
Virtuálna realita môže byť účinným nástrojom na prácu s vlastnou psychikou. Sedíte na stoličke a počúvate vlastný hlas. Vychádza s úst osoby nachádzajúcej sa priamo oproti. Kritizuje vás za vaše neúspechy, nedostatky, nedokonalosti či prehrešky. Často kruté až nenávistné. Hovorí k vám váš vnútorný kritik. Aj takto vyzerá intervencia realizovaná prostredníctvom virtuálnej reality. Špeciálne vytvorený avatar hovorí nahlas vaše vlastné myšlienky. Následne sa stáva tiež nástrojom vášho sebasúcitu či sebaprotekcie. Moderné technológie zapája do výskumov v oblasti terapie zameranej na emócie Júlia Halamová a jej tím na Ústave aplikovanej psychológie na Fakulte sociálnych a ekonomických vied na Univerzite Komenského v Bratislave.
Úplne prvou úlohou je imaginácia - treba zatvoriť oči a následne si spomenúť na náročnú situáciu, ktorá spôsobila, že mám nejaké opakujúce sa sebakritické myšlienky. Počas imaginácie vám odborníčka kladie niekoľko otázok, netýkajú sa však konkrétnej situácie. Po prvotnom rozhovore a predstavení si nepríjemnej situácie prichádza na rad nasadenie si modernej techniky - okuliarov virtuálnej reality a špeciálnych senzorov. Následne si zvolíte, či chcete, aby oproti vám sedel vnútorný kritik alebo kritička - ide o avatara, ktorý bude nahlas hovoriť vaše vlastné kritické myšlienky. Pomocou špeciálnych pohybov sa aktivujú jednotlivé senzory na nohách, rukách a bruchu, ktoré pomôžu vytvoriť avatara zodpovedajúceho vašim telesným proporciám. Po jeho nakonfigurovaní sa pred vami zjaví žena v bielom tričku, rifliach a teniskách. Okolo sa nachádzajú rôzne predmety a tiež dve čierne stoličky - jedna s červeným kruhom v strede, druhá bez. Po otestovaní ich umiestnenia nasleduje ďalšia fáza - nácvik metódy sebasúcitu. Vašou úlohou je posadiť sa na stoličku s červeným kruhom. Na stoličke oproti sedí vaša avatarka. Opäť si máte spomenúť na nepríjemnú skúsenosť vyvolávajúcu kritické myšlienky. Tentoraz ich však máte vysloviť nahlas a adresovať ich imaginárnej žene sediacej oproti vám. Máte na to dve minúty. Popri tom, ako sa kritika derie na povrch, sa ženská postava uťahuje a chráni rukami, reaguje tak na vaše nepríjemné slová. Keď uplynie časový limit, vymieňate si miesta. Zrazu ku vám avatarka hovorí vaším hlasom a počúvate pred chvíľou vyslovenú kritiku. Popisujete, aké pocity vo vás tieto slová vyvolali a či cítite niečo aj fyzicky. Následne vás opäť inštruuje, aby ste si presadli. Tentoraz máte vášmu alternatívnemu ja adresovať súcitné, podporné slová. Opäť za dve minúty. Nasleduje výmena, vypočutie si svojho vlastného sebasúcitného hlasu a vaša reflexia emócií. Po nácviku súcitu s vlastným ja prechádzate do druhého kola. Opäť sa zopakuje časť s kritikou. Namiesto sebasúcitu máte však tentokrát predniesť sebaprotekciu. Rozdielom je, že hovoríte v prvej osobe a pred slovami avatarky sa obhajujete. Keď si túto obhajobu vypočujete, skladáte si okuliare i senzory a časť, počas ktorej využívate moderné technológie sa končí. Zároveň znova reflektujete svoje pocity.
Špeciálna terapeutická metóda vychádza z terapie zameranej na emócie. Je to výskumne podložená metóda, ktorej efekt podporujú mnohé výskumné zistenia. Júlia Halamová ako jediná certifikovaná terapeutka terapie zameranej na emócie na Slovensku upravila metódu do podoby virtuálnej reality, a to všetko pod supervíziou zakladateľa tejto terapie - profesora Lesa Greenberga z Kanady.
Iniciatívy a projekty v SR
Na Slovensku sa tiež aktívne pracuje s virtuálnou realitou v kontexte duševného zdravia. PaedDr. Zuzana Juráneková, MBA, pôsobiaca na Katedre špeciálnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave, je koordinátorkou Psychologického laboratória VR a angažuje sa v internetovej poradni IPčko.sk. Táto poradňa, zameraná na mladých ľudí, ktorí sú otvorenejší rozprávať o svojich citlivých problémoch v online priestore, rozšírila svoje pôsobenie aj na starších ľudí a osoby so zdravotnými znevýhodneniami. V rámci starostlivosti o duševné zdravie využíva doktorka Juráneková špeciálnu VR zo zahraničia, ktorá ponúka nespočetné množstvo virtuálnych prostredí na prácu so strachom a biofeedback na meranie reaktivity kože.
Práve takýto projekt s názvom Cognity Care realizuje a vyvíja spoločnosť Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia. „Zamerali sme sa na psychiatrické oddelenia, kde sú vážne prípady a liečba väčšinou prebieha invazívnym spôsobom, či už pomocou liekov a podobne. Virtuálna realita je však neinvazívna a ponúka nám nový spôsob expozičnej terapie.“ Na tento účel využívajú komerčne dostupný headset Oculus Quest 2, ktorý sníma pohyb aj priestor. Používajú ho napríklad pri depresiách v takých vážnych štádiách, keď ľudia musia byť hospitalizovaní na psychiatrických oddeleniach. „Pomocou virtuálnej reality sa ich snažíme presunúť do prírodného prostredia lesa, ktoré je pre nich príjemné a relaxačné. V ňom majú vykonávať jednoduché úlohy, napríklad zbierajú polená či bobule. Je tam nejaký príbeh a dej a pacienti robia rôzne aktivity, aby toto prostredie zveľadili.“
Spoločnosť Deutsche Telekom vytvorila pre trebišovskú nemocnicu aplikáciu Cognity Care. Tá oproti iným podobným aplikáciám pacienta vyzýva, aby sa pohyboval v priestore a dáva mu úlohy na interakciu s virtuálnym prostredím. Už úvodné skúsenosti dokazujú priaznivý efekt tejto metódy, ktorou je podporovaná štandardná terapia pacientov, a to najmä v oblasti exekutívnych funkcií. Medicínsku stránku projektu viedol psychológ Richard Bodnár z psychiatrického oddelenia, ktorý má dlhodobé skúsenosti s využívaním virtuálnej reality pri liečebných postupoch. V apríli tohto roka sa aplikácia začala naplno využívať v trebišovskej nemocnici.
„Aplikácia je určená najmä pre pacientov s určitými formami depresívnych syndrómov, u ktorých je jeden z dôležitých symptómov znížené sebavedomie, a tak aj často pocit, že nič nezvládnu. Mnohokrát im preto dokonca chýba motivácia ráno vstať z postele. Virtuálna realita vtiahne pacienta do nového, upokojujúceho prostredia a nechá ho vykonávať rôzne aktivity trénujúce jeho myseľ. Pacient sa najprv prostredníctvom tutoriálu zoznámi s virtuálnou realitou. Následne v prostredí zobrazenom ako park vykonáva jednotlivé úlohy. Prvou inštrukciu, ktorú pacient dostane, je pozbierať päť kusov dreva a hodiť ich do ohniska. Ďalej si vezme košík, nazbiera sedem jedlých húb, ktoré rozlíši od nejedlých. V tretej úlohe stavia vežičku z kameňov, pričom kamene musí zoradiť podľa veľkosti. Kontrolnou úlohou je nazbierať desať kusov bobúľ. Nakoniec sa celé prostredie zotmie a pred pacientom sa objaví deka, na ktorej sleduje nočnú oblohu s padajúcou hviezdou. Jeho poslednou úlohou je vysloviť svoje želanie. „Keďže u pacientov trpiacich depresiou je ťažšie začleniť sa do skupiny a stagnuje tiež komunikácia na individuálnych pohovoroch, táto aplikácia môže predstavovať prínos v podpore liečby. Keď pacientovi ukážem, ako zvládol vykonať jednotlivé úlohy a ako napreduje, a zároveň aj on nadobudne pocit, že to zvládol, jeho mozog sa učí. Pacient s depresívnou poruchou si teda plnením úloh zvyšuje svoje sebavedomie a sebarealizáciou často prekonáva sám seba. Začína dôverovať svojim schopnostiam a osvojuje si princíp učenia, čím sa lepšie pripravuje na nasledujúce terapie. Ďalšími pozitívami u veľkej skupiny pacientov môžu byť zmiernenie úzkostí, odbúravanie negatívnych myšlienok či lepšia spolupráca s terapeutom. Tento podporný prostriedok terapie môže byť vhodný pre veľkú skupinu pacientov, ktorí trpia depresívnymi poruchami, úzkosťami, poruchami sústredenia alebo nedôverujú vlastným schopnostiam.
Martin, zakladateľ špeciálneho centra VIRTUO a iniciatívy Digitálne intervencie pre duševné zdravie, sa rozhodol podať pomocnú ruku Slovákom trpiacim úzkostnými poruchami, a to v podobe systematickej desenzitizácie v prostredí virtuálnej reality. „Častým spúšťačom porúch je stres, v tomto je súčasná doba naozaj ako taká tikajúca bomba,“ vraví Martin a dodáva, že ideálnym scenárom by bolo premietnuť terapiu aj do digitálnej formy. Princíp je ten istý, človek sa učí, že obávané situácie reálne nie sú tak nebezpečné, ako si dovtedy myslel. To, čo však výrazne prispieva k udržovaniu úzkosti, je práve naše uvažovanie o obávaných situáciách a správanie sa v nich. Zrejme veľa z nás pozná vetu, že ak sa chce človek zbaviť strachu, mal by mu čeliť. Virtuálna realita ako metóda bezpečnej konfrontácie s obávanými situáciami je veľmi praktický nástroj. Klient vie, že situácia nie je reálna, napriek tomu zažíva strach. Vytvorí sa hierarchia obávaných situácií, pričom konfrontácia začína tými najmenej nepríjemnými. Na vyššiu úroveň sa pokračuje vždy po dohode, keď je klient pripravený. Náš konzultačný plán zahŕňa z pravidla 10 sedení, je to však od prípadu k prípadu individuálne. Začína sa úvodom, kde sa preskúma problém a dohodnú sa ciele. Taktiež sa klienti učia efektívne relaxovať. Neskôr, keď je klient pripravený, príde na rad konfrontácia s obávaným podnetom. Tá sa deje vo virtuálnej realite, v kontrolovanom prostredí. Konečným cieľom sedení je však zavádzať naučené techniky do každodenného života. Úľava od symptómov sa, samozrejme, líši od človeka k človeku, záleží na viacerých faktoroch. Výskum ale ukazuje, že 10 sedení stačí na to, aby sa citeľne zvýšila kvalita života ľudí s úzkosťami, fóbiami a panikou. Softvér vyvíjal tím psychológov a programátorov zo Španielska. V roku 2020 boli zaradení medzi top 100 firiem sveta z oblasti technológie a medicíny.
Výcvik terapeutov
Využitie virtuálnej reality v psychiatrii zasahuje aj do výcviku terapeutov. Celkovo začlenenie VR do diagnostiky a liečby psychických ochorení otvára inovatívne spôsoby, ako účinne podporovať pacientov a zlepšovať výsledky terapie.
VR na pracovisku
Keď začnete pociťovať pracovný stres, je čas na pauzu. Niekto sa rozhodne ísť na prechádzku, iní si dajú kávu alebo poklebetia v kancelárii. Virtuálne súpravy sú však o krok vpred a prenášajú vás do počítačom generovaného interaktívneho prostredia navrhnutého pre efektívny relax. Safari, kaskádové vodopády alebo nádherná pláž z pohodlia „náladovej miestnosti“ aj vášho stola. Kríza psychického zdravia v práci je čoraz rozšírenejším problémom: 1 zo 6 obyvateľov EÚ trpí nejakou duševnou poruchou. Zmena pracovných návykov spôsobená Covidom a stres, ktorý priniesol na mnohých úrovniach, od ohrozenia zdravia po neistotu stability zamestnania, boli budíčkom pre zamestnávateľov v súvislosti so stavom zamestnaneckého blaha.
„VR má potenciál zmeniť hodnotenie, pochopenie a spracovanie problematiky duševného zdravia.“ Technológia VR sa prvýkrát objavila v 60. rokoch, ale až v 90. rokoch začali psychológovia skúmať jej efektivitu v diagnostike a liečení duševných porúch. Postupne sa vykonalo 285 štúdií o VR v súvislosti s duševným zdravím, ako aj iné výskumné práce v oblasti psychológie, ktoré dospeli k záveru, že „VR má potenciál transformovať hodnotenie, pochopenie a spracovanie problematiky duševného zdravia.“
Mike Ward, senior konzultant a terapeut na londýnskej klinike úzkosti London Anxiety Clinic, zastáva názor, že táto technológia pomáha ľuďom čeliť svojim strachom tak, že ich môžu prežívať v bezpečí terapeutickej miestnosti. „Je to niečo ako duševný výcvik,“ vysvetľuje. VR môže napríklad pomôcť tým, ktorí sú nervózni z verejného prejavu. Ward pracuje s podnikmi v mnohých oblastiach, od právnych firiem, donáškových služieb až po IT, a pomáha zamestnancom precvičovať si prezentácie vo virtuálnej realite. Terapeut vysvetľuje, že program mu umožňuje nastaviť reakcie virtuálneho publika vrátane reči tela za pomoci audiovizuálnych nahrávok skutočného publika od Limbix VR. „Môžem vytvoriť obraz publika, ktoré má toho dosť alebo sa nudí, prípadne simulovať, ako niekto začne telefonovať.“ Ward následne pomáha svojim klientom tak, že sa s nimi rozpráva o ich emóciách. „Ak sa im napríklad zhoršuje tep, učím ich techniky správneho dýchania,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že jeho klienti si pocit z modernej technológie užívajú. „Ľudia vo virtuálnej realite zabúdajú na svet okolo seba a ich sebavedomie rastie,“ dodáva. Na pracovisku môže byť VR využívaná na zvládanie stresu, úzkosti alebo zvýšenie produktivity. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici napríklad vytvorili VR simuláciu na zvládanie arachnofóbie. Program mal pozitívny dopad na duševný stav účastníkov testovania simulácie. Po sedení mali zúčastnení nižší tep a zvýšenú variáciu srdečného rytmu, čo značí aktiváciu upokojujúcich účinkov parasympatického nervového systému.
Nevýhody VR na pracovisku
Nie všetci vnímajú VR ako nástroj k vylepšeniu pohody na pracovisku. Kritici upozorňujú najmä na:
- Zhoršujúcu sa závislosť na obrazovke: Nedávna štúdia odhalila, že priemerný Brit strávi 13 hodín denne pred obrazovkou vrátane laptopu, telefónu a televízie. Naozaj potrebujeme tráviť ešte viac času pred obrazovkou a podporovať tak závislosť na technológiách?
- Redukciu sociálnej interakcie: Nemali by prestávky slúžiť na socializáciu a vytváranie vzťahov s kolegami? Ellen McCarthy, manažérka operácií pre projekt Time to Log Off, tvrdí, že áno. Jej hnutie podporuje prestávky od obrazovky a medziľudskú interakciu. „Zavedenie VR v práci môže zredukovať naše sociálne kontakty, ktoré sú nesmierne dôležité pre naše duševné zdravie,“ tvrdí. Štúdia, ktorú nedávno publikovala Univerzita v Oregone, odhalila, že obmedzený medziľudský kontakt takmer zdvojnásobuje riziko výskytu depresie.
- Môže spôsobiť nevoľnosť: Odhadom 40 až 70 % ľudí pocíti počas používania VR nevoľnosť, ktorá je podobná kinetóze. Aj keď sú symptómy často len mierne, VR môže spôsobiť závrate, nutkanie zvracať, bolesti hlavy, únavu očí, dezorientáciu a znížiť schopnosť správneho držania tela.
- Je to drahé: Ceny sú variabilné, v závislosti na konkrétnom druhu prístroja a obsahu. Jedna súprava však stojí od 440 až 1100 eur, čo je veľká investícia.
Výzvy a etické aspekty
Zavedenie VR v medicíne vyvoláva aj dôležité otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov a etiky. Osobné údaje pacientov musia byť vo virtuálnych prostrediach starostlivo chránené. Etika zohráva úlohu pri simulácii lekárskych scenárov, najmä pokiaľ ide o realistické zobrazenie pacientov a zásahov. Ako veľmi autentické a detailné môžu byť simulácie? To je horúca téma. Na jednej strane čo najrealistickejšie simulácie zlepšujú výcvik, ale na strane druhej je potrebné rešpektovať určité etické hranice, aby bola zachovaná úcta k pacientom a k ich rodinným príslušníkom.
Pokiaľ ide o širokú implementáciu VR do zdravotníctva, zostávajú náklady a dostupnosť aj napriek technologickému pokroku výzvami, ktoré je potrebné prekonať. Výzvou preto je nájsť nákladovo efektívne riešenie, aby aj menšie kliniky, vidiecke zdravotné strediská a zariadenia s obmedzenými zdrojmi mohli ťažiť z najmodernejších technologických možností. Pri výbere systémov VR pre lekárske aplikácie je zásadné, aby boli klinicky overené a založené na dôkazoch. Užívateľská prívetivosť riešenia VR je rozhodujúca. Mala by byť bezproblémovo integrovaná do existujúcich lekárskych postupov, aby bolo umožnené bezproblémové používanie v klinickom prostredí. Zvolené riešenie VR by malo byť dostatočne flexibilné, aby podporovalo rôzne lekárske aplikácie. Investujte do komplexných školiacich programov pre zdravotnícky personál. Uistite sa, že riešenie VR, ktoré si vyberiete, vyhovuje prísnym predpisom na ochranu osobných údajov a spĺňa najvyššie bezpečnostné štandardy.
Budúcnosť VR v mentálnom zdraví
Neustály pokrok v technológii VR má významný vplyv na zdravotníctvo. Pokročilé VR náhlavné súpravy a simulácie umožňujú presnejšie chirurgické zásahy a realistickejšie školiace scenáre. Zároveň nadobúda na význame AR (Augmented Reality) a MR (Mixed Reality).
Nadchádzajúce roky by mohli priniesť revolúciu v haptike a senzorike systémov VR. Spojenie umelej inteligencie (AI) s VR by mohlo umožniť personalizovanejšiu a efektívnejšiu lekársku starostlivosť. Analýza dát v reálnom čase by mohla pomôcť vyvinúť terapeutické prístupy na mieru a optimalizovať proces klinického rozhodovania. Očakáva sa, že VR bude hrať kľúčovú úlohu v urýchlení procesov výskumu a vývoja v medicíne. Integrácia VR do lekárskej praxe by mohla otvoriť dvere vylepšeným formám vzdialeného monitorovania a telemedicíny. Experti sa kedysi obávali, že virtuálna realita vysoko pravdepodobne poškodí mozog. Podľa ich slov sa však dnes ukazuje, že môže pomôcť našej šedej hmote. Nová vlna psychologického výskumu je priekopníkom virtuálnej reality v diagnostikovaní a liečbe patologických stavov od sociálnej úzkosti cez chronickú bolesť až po Alzheimerovu chorobu.