Telové tekutiny a krv: Funkcie, zloženie a ich význam pre zdravie

Telové tekutiny tvoria vnútorné prostredie organizmu a sú nevyhnutné pre udržanie života. Najväčšie zastúpenie v organizme má voda, v ktorej sú rozpustené anorganické a organické látky. Rozoznávame vnútrobunkovú vodu, ktorá tvorí približne 60% celkového objemu vody a je viazaná v bunkách. Mimobunková voda zahŕňa krv a miazgu (76%) a tkanivový mok (24%). Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva homeostáza a musí mať stály objem a stále chemické zloženie.

Delenie tekutín ľudského tela

Ľudské telo obsahuje rôzne typy tekutín, ktoré sa delia na:

• Vnútrobunkové tekutiny: Sú základom buniek a najmä cytoplazmy.
• Mimobunkové tekutiny: Patrí tu krv, tkanivový mok a miazga. Tieto tekutiny vytvárajú vnútorné prostredie orgánov.

Keď sa tekutina nevráti späť cez vlásočnice, pôjde do miazgových vlásočníc a už je to miazga, ktorá prúdi v lymfatických cievach a prúdi späť do krvi.

Krv (Sanguis, Haima, Hem)

Krv je červená, neprehľadná a viskózna tekutina, ktorá je životne dôležitá pre správne fungovanie organizmu.

Funkcie krvi

Krv plní v organizme množstvo kľúčových funkcií:

1. Transportná funkcia: Zabezpečuje prenos plynov (kyslíka a oxidu uhličitého), živín a ostatných látok, ktoré odovzdáva tkanivám. Zároveň odvádza splodiny látkovej premeny do exkréčnych orgánov (obličky, pľúca, koža). Prenáša aj hormóny a ich mediátory z miesta tvorby k cieľovým bunkám.
2. Termoregulácia: Rozvádza teplo z aktívnych do chladnejších tkanív, čím pomáha udržiavať stálu telesnú teplotu.
3. Udržiavanie homeostázy: Reguluje pH, osmotický tlak a objem telových tekutín.
4. Účasť na špecifickej a nešpecifickej imunite: Biele krvinky a protilátky zabezpečujú obranyschopnosť organizmu proti cudzorodým látkam a patogénom.
5. Zabraňovanie stratám krvi a vykrvácaniu: Krvné doštičky a faktory zrážania krvi zabezpečujú zastavenie krvácania a udržiavajú stály objem krvi.

Zloženie krvi

Krv sa skladá z dvoch hlavných zložiek:

1. Tekutá zložka - krvná plazma: Žltkastá, slabo zásaditá tekutina s pH 7,3-7,5. Plazmu možno oddeliť od krviniek centrifugáciou. Krvná plazma bez zložiek, ktoré sa použili na zrážanie krvi, sa nazýva sérum. Plazma obsahuje:
   • 90 % voda
   • 7 % bielkoviny (organické látky): Sem patria albumíny, globulíny a fibrinogén. Fibrinogén je dôležitý pre zrážanie krvi.
   • 2 % organické látky: Patrí sem krvný cukor (0,8 g- 1,2 g/ liter), nazývaný monosacharid glukóza. Jeho stále množstvo sa nazýva glykémia.
     • Keď je cukru málo, vzniká hypoglykémia a môže nastať hypoglykemický šok (dotyčnému treba podať kocku cukru).
     • Keď je cukru veľa, vzniká hyperglykémia, čo sa inak nazýva aj cukrovka.
     Patria tu aj dusíkaté látky, napr. kyselina močová, kreatín, močovina a pod.
   • 1 % anorganických látok: Medzi ne patria napr. soli (chlorid sodný), sodík, draslík, vápnik a železo.
2. Krvné elementy (krvinky): Sú rozptýlené v krvnej plazme a zahŕňajú červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Vznikajú z kmeňotvornej hemopoetickej (krvotvornej) bunky v kostnej dreni.

Hematokrit a sedimentácia

Hematokrit je pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek. Je rozdielny u mužov a u žien:

• Muži majú hematokrit 44 ± 5 %, pričom 44 % sú formované elementy a 56 % je krvná plazma.
• Ženy majú hematokrit 39 ± 4 %, pričom 39 % sú formované elementy a 61 % je krvná plazma.

Zvýšenie hematokritu sa pozoruje napr. u športovcov (doping) alebo vo vysokých nadmorských výškach.

Sedimentácia je rýchlosť usadenia erytrocytov v nezrážanlivej krvi. U mužov je to 3-8 mm/h a u žien 7-12 mm/h. Stúpa pri zápalových ochoreniach.

Tabuľka: Hodnoty hematokritu a sedimentácie

Krvné elementy

1. Červené krvinky (Erytrocyty)

• Sú bezjadrové bunky a obsahujú červené krvné farbivo - hemoglobín.
• Hemoglobín: Pozostáva z centrálnej hemovej zložky obsahujúcej železo, na ktorú sa viaže kyslík (vzniká oxyhemoglobín). Na globín sa viaže CO2 (vzniká karbaminohemoglobín), táto väzba je vratná. Pri naviazaní CO na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín, ktorý sa ťažko odbúrava. Väzba dusičnanov a dusitanov na hemoglobín vytvára methemoglobín.
• Počet: Normálny počet červených krviniek u dospelého muža je 4,3 - 5,3 mil/mm3 a u žien 3,8-4,8 mil/mm3.
• Zánik: Červené krvinky sa likvidujú v pečeni alebo v slezine, kde sú pohlcované leukocytmi fagocytózou. Nastáva hemolýza, pri ktorej sa uvoľňuje hemoglobín, z ktorého sa odštiepi železo a bielkovina globín.

2. Biele krvinky (Leukocyty)

• Sú bunky s jadrom a majú rôzny tvar. Sú súčasťou obranného systému tela a zabezpečujú obranyschopnosť (imunitu) organizmu.
• Počet: V krvi je ich okolo 4-9 tis/mm3. Pri chorobe sa ich počet zvyšuje na 15-20 tis/mm3, u novorodencov 18-20 tis/mm3. Ich počet nezávisí od pohlavia.
• Vznik: Vznikajú v kostnej dreni, lymfocyty aj v slezine a lymfatických uzlinách.
• Životnosť: Závisí od druhu - 10 dní až 5 mesiacov.
• Úloha: Ochrana organizmu proti cudzorodým látkam a vlastným zmeneným bunkám. Membrána obsahuje receptory, ktoré rozpoznávajú choré alebo zmenené bunky od zdravých buniek.
• Antigény: Biele krvinky obsahujú antigény. HLA antigény sú antigény ľudských bielych krviniek, ktoré sa musia sledovať pri transplantácii orgánov.

Delenie bielych krviniek:

1. Granulocyty (polymorfonukleárne leukocyty)

• Majú granule a tvoria viac ako 70% všetkých leukocytov.
• Sú aktívne, menia tvar a dokážu prenikať cez steny vlásočníc mimo krvný obeh (diapedéza) a fagocytovať.
• Vytvárajú hnis, ktorý sa skladá prevažne z odumretých leukocytov.

2. Agranulocyty

• Nemajú granule.
• Lymfocyty: Tvoria približne 1/4 bielych krviniek. Dodávajú telu prirodzenú odolnosť voči chorobám, vytvárajú protilátky a chemické látky, ktoré pomáhajú chrániť bunky. Vznikajú v kostnej dreni, ale dozrievajú v lymfatickom tkanive. Časť z nich ide do týmusu, kde imunologicky dozrievajú a vznikajú z nich T lymfocyty. B lymfocyty vyzrievajú v lymfatických uzlinách.
  • T lymfocyty: Zabezpečujú bunkovú imunitu a nazývajú sa aj killery (zabíjače). Majú schopnosť zlikvidovať cudzorodé bunky alebo vlastné zmenené (mutované, onkobunky) bunky. Uplatňujú sa najmä proti vlastným nádorovým bunkám a pri transplantácii (napr. pohlcovanie cudzorodých buniek).
  • B lymfocyty: Zabezpečujú protilátkovú obranu. Stykom s antigénom, ktorý prenikol do tela, sa aktivujú, premieňajú sa na plazmatické bunky a vytvárajú protilátky (imunoglobulíny). Tie tvoria pamäťové bunky, ktoré cirkulujú v krvi, viažu antigén a zneškodňujú ho. Ak sa organizmus stretne s tým istým antigénom druhýkrát, tvoria sa protilátky rýchlejšie a vo väčšom množstve.
• Monocyty: Nazývané aj makrofágy, majú fagocytickú schopnosť. Tvoria 3-5 % leukocytov. Ich funkciou je pohlcovanie baktérií a odstraňovanie trosiek buniek po útoku baktérií. Sú schopné prenikať tkanivami (diapedéza) a pohlcovať veľké častice a staré poškodené bunky.

3. Krvné doštičky (Trombocyty)

• Sú veľmi krehké a je ich 10x menej ako erytrocytov.
• Význam: Zastavenie krvácania, prenos látok a udržiavanie celistvosti cievnej steny.
• Pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa. Pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi.

Obranné mechanizmy

Vrodené obranné mechanizmy (nešpecifické vrodené reakcie)

Pri týchto mechanizmoch je reakcia vždy rovnaká:

• Morfologické (fyziologické) bariéry tela: Napr. zdravá a neporušená koža, sliznice.
• Sekréty tela: Majú protibakteriálny účinok, napr. sliny, žalúdočná kyselina.
• Fagocytóza a usmrcovanie buniek: Vykonávajú ju granulocyty a monocyty. Zápalová reakcia vzniká činnosťou granulocytov a monocytov pri kontakte s choroboplodnými baktériami a je odpoveďou tela na lokálne poškodenie.

Získané obranné mechanizmy (špecifické získané reakcie)

Ich nositeľmi sú lymfocyty, ktoré zabezpečujú špecifickú imunitu. Imunitná reakcia vzniká činnosťou lymfocytov pri invázii mikroorganizmov a iných látok.

• Precitlivenosť: Vyvolávajú ju antigény v citlivom organizme. Prejavuje sa napr. kožnými zmenami (žihľavka), kŕčom priedušničiek (astma) a pod. - alergia (vzniká v disponovanom organizme väčšinou vdýchnutím určitých látok, napr. peľu z rastlín, alebo ich požitím, napr. niektoré ovocie, ryby a pod.).
• Očkovanie (imunizácia): Uskutočňuje sa na základe protilátkovej imunity.
  • Aktívna imunizácia: Vpravením usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov do tela sa vyvolávajú imunitné reakcie, ktoré organizmus chránia po určitú dobu, niekedy veľmi dlho. Je založená na existencii tzv. pamäťových buniek (B-lymfocytov).
  • Pasívna imunizácia: Vpravujú sa hotové protilátky ohrozenému alebo chorému človeku.

Zastavenie krvácania a zrážanie krvi (Hemokoagulácia)

Krv plní svoje funkcie len vtedy, keď si udržiava stály objem a je v tekutom stave. Pri poškodení cievy je nevyhnutné zastaviť krvácanie.

Podstata hemokoagulácie

Premena rozpustnej plazmatickej bielkoviny na nerozpustné dlhé fibrínové vlákna. Krvné doštičky upchajú poranené miesto a poškodená cieva má schopnosť regenerácie.

Mechanizmus: komplexný proces zahŕňa 3 základné deje

1. Vazokonstrikcia: Stiahnutie ciev v mieste poranenia. Uplatňuje sa pri malých cievach (nie u artérií kvôli vysokému tlaku).
2. Vznik primárnej (provizórnej) zátky: Trombocyty sa zhlukujú pomocou fibrinogénu (nerozpustný), ktorý sa naviaže na trombocyty a vznikne biely trombus (dočasná zátka).
3. Hemokoagulácia (zrážanie krvi): Nerozpustný fibrinogén sa pomocou trombokinázy, draslíka a vápenatých iónov premení na rozpustné fibrínové vlákna.

Krvné skupiny

Krvné skupiny sú určené prítomnosťou alebo neprítomnosťou určitých antigénov (aglutinogénov) na povrchu červených krviniek a protilátok (aglutinínov) v krvnej plazme.

Aglutinogény a aglutiníny

• Aglutinogény: Sú glykoproteíny viazané na membránu erytrocytov. Existuje 24 aglutinogénových systémov, najznámejšie sú ABO systém (H) a Rh systém (D). Krvná skupina sa počas života nemení, je daná geneticky.
• Aglutiníny: Sú protilátky prítomné v krvnej plazme. U človeka sa tvoria v 1. roku života. Spôsobujú pri transfúzii zhlukovanie (aglutináciu) a hemolýzu erytrocytov.

Izoaglutinácia

Aglutinácia (zhlukovanie) erytrocytov krvnou plazmou iného jedinca toho istého druhu.

Landsteinerovo pravidlo

V krvnej plazme nikdy nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom. Inak by nastala hemolýza.

ABO systém

Závisí od prítomnosti antigénov A a B na povrchu červených krviniek.

Rh systém

• Odvedené od opice Maccacus rheus (vrešťan hrdzavý).
• Rh+: Pozitívny, má aglutinogén D. Tvorí 80-85 % ľudí.
• Rh-: Chýba aglutinogén D.
• Pacientovi s krvnou skupinou Rh negatív nemožno podať krv Rh pozitívnu.

Iné krvné systémy

Patria tu napr. Ss, Kidd, Duffy, Kell, Diego, Lewis, Lutheran, MN (60 % ľudí) a pod. Tieto krvné skupiny majú slabé antigénové vlastnosti, ktoré sa nesledujú a často nemajú plošný výskyt, teda sú len napr. v určitých etnikách a rodoch. Majú význam napr. pri súdnom lekárstve.

Choroby krvi

Pri infekčných, zápalových, nádorových a iných ochoreniach sa stupňuje tvorba bielych krviniek a zvyšuje sa ich počet. Všetky vplyvy, ktoré poškodzujú kostnú dreň, kde sa krvinky vytvárajú, znižujú obranyschopnosť organizmu.

1. Anémia (málokrvnosť)

• Pokles červených krviniek pod dolnú hranicu a množstva hemoglobínu.
• Príčiny: Buď je veľký rozpad červených krviniek, alebo sa ich málo tvorí, lebo je v tele napr. málo železa, vitamínu B6, B12 alebo aj vitamínu B9. Tiež môže byť následkom krvácania.
• Príznaky: Prejavuje sa pocitom únavy, bolesťami hlavy a závratmi.

2. Leukocytóza

• Zvýšenie počtu leukocytov, aby telo prekonalo nejakú chorobu (napr. uštipnutie hmyzom).
• Tento stav je prechodný a po čase sa všetko upraví.

3. Leukóza (leukémia)

• Zmnoženie leukocytov, ktoré je následkom nádorového bujnenia bielej krvnej zložky.
• Leukocytov je veľa, ale sú nezrelé, nefunkčné a nevedia zabrániť obranyschopnosti.
• Môže byť akútna alebo chronická. Je to vyliečiteľná forma rakoviny.

4. Leukopénia

• Pokles počtu leukocytov, pričom nastáva znížená obranyschopnosť.

5. Hemoragická diatéza (krvácavé stavy)

• Porucha zrážania krvi, lebo sa nevylučuje dostatok rastových faktorov, a preto praskajú cievy alebo vznikajú modriny. Zastavenie krvácania prebieha veľmi ťažko.
• Sú spôsobené poruchou zrážania krvi alebo poruchami v stavbe a funkcii cievnej steny alebo zmenšením množstva krvných doštičiek.

6. Trombóza

• Vzniká krvná zrazenina (trombus), ktorá sa môže uvoľniť a volá sa embolus. Ten pláva po tele a môže upchať nejakú cievu v srdci, v mozgu a môže spôsobiť aj smrť, čo sa nazýva embólia.

7. Kŕčové žily (lat. varices)

Rozšírené žily, najčastejšie na nohách, spôsobené oslabením ich stien a chlopní.

tags: #viera #ktora #nedovoluje #odovzdavat #telesne #tekutiny