Život a výzvy nepočujúcich na Slovensku: Pohľad Jaroslava Cehlárika a Jany Filipovej

Počujúca verejnosť by mala svet nepočujúcich viac spoznať, aby pochopila. To je kľúčová myšlienka, ktorú zdôrazňujú Jaroslav Cehlárik, predseda Slovenského zväzu nepočujúcich (SZN), a Jana Filipová, prezidentka Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS) a poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Žiline. Obaja sa aktívne zasadzujú za práva a lepšie podmienky pre sluchovo postihnutých občanov na Slovensku a upozorňujú na množstvo problémov, s ktorými nepočujúci zápasia a širšia verejnosť o nich často nemá ani tušenia.

Kto sú sluchovo postihnutí na Slovensku?

Na Slovensku je približne 250-tisíc sluchovo postihnutých ľudí. „Toto odhadujúce číslo zahŕňa nepočujúcich, nedoslýchavých a ohluchnutých, teda ľudí, ktorí stratili sluch v priebehu života, kde sa zaraďujú aj počujúci dôchodcovia postupne strácajúci sluch,“ vysvetľuje Jaroslav Cehlárik. Posunkujúcich nepočujúcich, teda tých, ktorí majú ako primárnu formu komunikácie slovenský posunkový jazyk, je na Slovensku do päťtisíc. Je dôležité si uvedomiť, že každá osoba so sluchovým postihnutím je iná, s rôznymi poruchami sluchu, slovnou zásobou a schopnosťou porozumieť. Preto sa dnes už nepoužíva pojem „hluchonemý“, ale „nepočujúci“.

Dôležitosť posunkového jazyka a kultúry

Jaroslav Cehlárik priznáva, že bez posunkového jazyka by žil v smútku, v nepochopení a v sociálnej izolácii, a mohli by sa objaviť aj psychické problémy. „Dáva nám pocit našej vlastnej kultúry, v rámci ktorej máme svoje zvyky, tradície a vlastnú históriu. Počujúca verejnosť by mala náš svet viac spoznať, aby pochopila. Náš jazyk je rovnako hodnotný ako ostatné,“ popisuje Cehlárik. Posunkovanie má aj svoje výhody - môžete napríklad posunkovať vo vode alebo keď vás bolí hrdlo.

Každá krajina má svoj vlastný posunkový jazyk, ktorých je dokopy vyše tristo, a ktorý sa viaže na úradný jazyk. Na Slovensku je to slovenský posunkový jazyk, ktorý sa riadi gramatikou slovenského jazyka. Nepočujúci sú vďaka sociálnym sieťam vo veľmi úzkom kontakte a pri stretnutí v inej krajine sa dokážu rýchlo dorozumieť. Existuje tiež prirodzený posunkový jazyk, ktorým sa nepočujúci vo svete bežne dorozumejú. Tento jazyk si vytvorila komunita nepočujúcich a využíva sa v neformálnych situáciách, nemá doslovný preklad a používa sa napríklad v krátkych správach RTVS. Pri vzniku nových posunkov sa čerpá zo zahraničia, ak tam taký posunok už existuje, napríklad pre technické pojmy, internet, cudzie slová či softvér.

Na odborných fórach a konferenciách sa využíva medzinárodný posunkový jazyk, ktorý bežní nepočujúci nepoužívajú. Dôležitý je kontakt s nepočujúcimi, či už s nimi vyrastať, alebo sa s nimi pravidelne stretávať. Mimika je pri posunkovaní veľmi dôležitá, pretože vyjadruje to, čo nepočujúci cíti a potrebuje pretlmočiť. Nepočujúci sa pri sledovaní posunkov pozerajú nielen na ruky, ale aj na tvár, kde sledujú artikuláciu pier.

Problémy nepočujúcich na Slovensku

Nedostatok tlmočníkov a ich ohodnotenie

Nepočujúci musia každodenne bojovať s informačnou a komunikačnou bariérou, ktorá je pre nich veľkým problémom. „Trpíme akútnym nedostatkom tlmočníkov slovenského posunkového jazyka a v tomto smere to náš štát dlhé roky zanedbával,“ upozorňuje Cehlárik. Podľa neho je nedostatok tlmočníkov aj jedným z dôvodov, prečo si nepočujúci ťažko hľadajú zamestnanie, okrem výhovoriek zamestnávateľov na bezpečnosť pri práci alebo neschopnosť nepočujúcich komunikovať.

Slovenský zväz nepočujúcich tvrdí, že nepočujúcich, ktorí posunkovú reč dobre ovládajú, je vraj asi 5 000, no k dispozícii majú iba 25 tlmočníkov, z toho takmer polovica pôsobí v Trnave. Jana Filipová s týmto údajom nesúhlasí: „Neviem, odkiaľ zväz tú informáciu zistil a na základe akých faktov. Na Slovensku totiž neexistuje žiadna oficiálna štatistika počtu ľudí so zdravotným postihnutím - ani celkovo, ani v členení podľa jednotlivých druhov zdravotného postihnutia.“ Podľa nej je tlmočníkov málo, ale ich počet je vyšší, ak sa zohľadnia dobrovoľníci a ľudia, ktorí tlmočia v rámci osobnej asistencie na základe certifikátu vydaného Asociáciou tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska.

Problém nie je len v počte, ale aj v dostupnosti tlmočníka. Táto profesia nie je lákavá pre nedostatočné finančné ohodnotenie a často sa vykonáva vo flexibilnom pracovnom čase, aj cez víkendy a sviatky. Tlmočnícku službu v rámci krajov financujú vyššie územné celky, z ktorých každý poskytuje iný príspevok. Jana Filipová vidí riešenie v určení hodinovej odmeny pre tlmočníka priamo v zákone: „Už dlhšie sa snažíme o presadenie lepších podmienok pre tlmočníkov, a tým pádom aj pre nepočujúcich.“

Vzdelávanie a prístup k informáciám

Nepočujúce deti nemajú zabezpečené vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku. V bežných školách chýbajú asistenti a aj špeciálne školy sa dostávajú do existenčných problémov, pričom je často problém nájsť triedy, kde sa nepočujúce deti môžu vzdelávať v slovenskom posunkovom jazyku. Ubúdajú aj pedagógovia ovládajúci slovenský posunkový jazyk. V minulosti sa nepočujúci učili v týždenných internátnych školách, integrované vzdelávanie ešte neexistovalo. V dnešnej dobe majú rodičia právo vybrať si formu vzdelávania nepočujúceho dieťaťa, avšak nie vždy sa rozhodnú v jeho prospech. Mnohí nepočujúci, ktorí navštevovali špeciálne školy a počujú lepšie cez aparát, sú na tom horšie, pretože nevedia komunikovať a majú menšiu slovnú zásobu.

Nepočujúci majú problém plnohodnotne sledovať TV, lebo nerozumejú a majú dostupné nízke percento skrytých titulkov. Preto je veľkým prínosom, že konečne aj nepočujúci majú správy v normálnom čase a nemusia na ne čakať do nočných alebo skorých ranných hodín, ako to bolo v minulosti. Nová vyhláška MK SR hovorí najmä o povinnosti uvádzať titulky, ako aj programy tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Je dôležité si uvedomiť, že opatrenia treba nastavovať tak, aby neboli diskriminované tie sluchovo postihnuté osoby, ktoré potrebujú inú formu sprostredkovania informácií (napríklad simultánny prepis, titulky, posunky, alebo kombináciu).

Pre počujúcu verejnosť je dôležitý argument, že skryté titulky sú primárne pre sluchovo postihnutých, ale veľmi ich využívajú aj počujúci. Napríklad tam, kde je veľký hluk, alebo naopak musia byť ticho a zvuk televízora je vypnutý (napríklad v čakárni u lekára), alebo nie sú zdatní v jazyku a porovnávajú hovorenú a písanú formu. V Spojenom kráľovstve pred časom prieskum ukázal, že titulky tam v tom čase používalo 6 miliónov ľudí, ktorí nemajú žiadne poškodenie sluchu.

Ďalšie každodenné prekážky

• Nepočujúce mamičky nemôžu získať vibračný budík signalizujúci plač dieťaťa. Úrady sa oháňajú, že musia čakať niekoľko týždňov, aby sa ukázalo, či dieťatko prežije, a až potom má nárok získať príspevok na nákup kompenzácie, čo je absurdné.
• Problémy s komunikáciou u lekára, na úradoch, v škole a podobne.
• Bežní ľudia majú predstavu, že nepočujúci dokážu dobre odčítavať z pier, avšak nie každý to vie a môže robiť. Odzerať je problematické, ak má muž fúzy cez pery, žena má krikľavý rúž, ak má niekto krivé zuby alebo mu chýbajú, rýchlo rozpráva a dobre neartikuluje, v pozadí je svetlo a podobne. Odzeranie ovplyvňujú aj rušivé predmety naokolo.

Ako komunikovať s nepočujúcim?

Ak ste v prítomnosti nepočujúceho, občas sa môžeme cítiť neisto. Nie je však neprekonateľná! „Veľmi dôležité je nadviazať očný kontakt a nie hovoriť od chrbta alebo tak, že nepočujúci nevidí dotyčnému do tváre. Očný kontakt je veľmi dôležitý a je absolútnym základom pri nadviazaní komunikácie,“ popisuje Jaroslav Cehlárik. Počujúci, ktorí nikdy predtým nemali skúsenosť s nepočujúcimi, majú tendenciu zvyšovať hlas a kričať, čo však vôbec nepomôže. „Výraznejšia artikulácia je fajn, ale tiež to netreba preháňať,“ pripomenie predseda SZN a pridá ďalšie rady:

• Hovoriť pomalšie, ale primerane.
• Použiť papier a pero a s nepočujúcim si dopisovať.
• V prípade, že tam, kde komunikujú, je prítmie alebo zlé osvetlenie, môžu použiť aj mobil.
• Ak nepočujúci komunikuje za prítomnosti tlmočníka, tak je to v podstate tak, ako keby komunikoval s akýmkoľvek iným počujúcim.

Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS)

ANEPS - Asociácia nepočujúcich Slovenska - je členom Svetovej federácie Nepočujúcich (WFD) a Európskej únie nepočujúcich (EUD). Je to najväčšia organizácia nepočujúcich na Slovensku. Registrovaná je na Ministerstve vnútra SR pod č. spisu : VVS/1-900/90-28994 zo dňa 20.10.2006. ANEPS tvoria jednotlivé Centrá nepočujúcich, nachádzajúce sa v konkrétnych mestách po Slovensku, ktoré vykonávajú svoju činnosť a majú svojho predsedu, ktorý priamo komunikuje s vedením ANEPS (prezídiom) na čele s prezidentkou ANEPS.

Hlavné poslanie ANEPS

Hlavným poslaním je vytvárať špecifické podmienky pre rozvoj a uspokojovanie potrieb a záujmov členov, snažiť sa vytvárať podmienky na sociálnu inklúziu nepočujúcich a nedoslýchavých občanov. ANEPS sa zúčastňuje medzinárodných aktivít, rozvíja a zachováva členstvo Európskej federácie nepočujúcich (EUD) a Svetovej federácie nepočujúcich (WFD). V medzinárodných organizáciách oficiálne zastupujú a reprezentujú Slovenskú republiku ako najväčšie združenie osôb so sluchovým postihnutím v SR.

Prioritou ANEPS je podieľanie sa samotných osôb s postihnutím sluchu na skvalitňovaní ich života, realizácia ich myšlienok a nápadov, poskytovať priestor pre ich uplatnenie sa v činnosti v prospech komunity nepočujúcich a pre trvalé zlepšovanie ich podmienok pre život. Jedným z ďalších dôležitých cieľov ANEPS je spájanie tých, ktorí v pomoci osobám s postihnutím sluchu vidia zmysel a poslanie, a takisto spolupráca s organizáciami rovnakého alebo podobného zamerania, ktorej výsledkom je zmierňovanie následkov, ktoré postihnutie sluchu prináša.

Činnosti a ciele ANEPS

• Vytvárať podmienky pre sluchovo postihnutých - nepočujúcich, nedoslýchavých, osoby s kochleárnym implantátom a rodičov sluchovo postihnutých detí.
• Oboznamovať verejnosť s problematikou nepočujúceho občana s cieľom, aby spoločnosť nepočujúcich občanov vnímala ako svoju integrálnu súčasť.
• Vykonávať sociálne služby - sociálnu prevenciu, poskytovať sociálne poradenstvo a špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, rehabilitačné stredisko, kompenzačné pomôcky a informácie nepočujúcim občanom s využitím posunkového jazyka nepočujúcich, posunkovej reči, artikulácie, ONLINE prepisu v reálnom čase a dostupných informačných prostriedkov.
• Vytvárať videá do slovenského posunkového jazyka s titulkami.

Zlepšenie situácie a budúcnosť

Za posledných 20 rokov sa situácia určite posunula k lepšiemu. Zmenilo sa najmä financovanie tlmočníckej služby a tiež poradenstvo. Máme kompenzácie sluchového postihnutia, bezplatné tlmočenie a asistenciu, tlmočníkov platí štát - aj keď nedostatočne. Máme vzdelávanie - integrované i špeciálne, možnosť študovať spolu s počujúcimi na vysokých školách. Máme tlmočené správy aj iné relácie, filmy s titulkami. Jana Filipová, prezidentka ANEPS, je zároveň poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Žiline, kde sa snaží riešiť hlavne sociálnu oblasť a pomoc pre zdravotne postihnutých občanov. Zasadnutia ŽSK sú pretlmočené do slovenského posunkového jazyka a uverejňujú sa aj na sociálnych sieťach, čo je veľký prínos pre nepočujúcich.

Vzťahy sa zlepšia len vtedy, ak nebudeme robiť žiadne rozdiely medzi ľuďmi. Nepočujúci nechcú byť na príťaž štátu, len chcú plnohodnotne žiť. Moderná technika napreduje, nepočujúcim pomáhajú kochleárne implantáty, načúvacie prístroje či mobilné aplikácie, ktoré hovorenú reč upravujú do písomnej podoby. Aj sväté omše pre nepočujúcich, kde kňaz ovláda posunkovú reč, sú veľkým prínosom a požehnaním pre veriacich v komunite. Aj keď je mnoho pokrokov, stále existujú rezervy a priestor na zlepšenie. Spoločné úsilie a porozumenie sú kľúčové pre budovanie inkluzívnej spoločnosti pre všetkých.

tags: #viceprezident #sluchovo #postihnutych