Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), často označované ako tretí pilier, predstavuje dobrovoľnú formu dlhodobého sporenia, ktorá dopĺňa štátny dôchodkový systém. Jeho cieľom je umožniť jednotlivcom zabezpečiť si vyšší dôchodkový príjem v budúcnosti. Jednou z hlavných výhod tohto sporenia je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa, čo zvyšuje atraktivitu tohto piliera. Ak si predstavíte skupinku dôchodcov, ktorá sa špacíruje po Bratislave a hovorí cudzou rečou, je to iba preto, lebo táto krajina má podmienky vytvárania si dôstojného dôchodku prísnejšie a vytráca sa nutkanie vyberať po čase tieto financie.
Princípy a legislatíva
Tretí pilier dôchodkového systému je upravený zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2005 a zrušil predchádzajúci zákon č. 123/1996 Z. z. Zákon definuje DDS ako dobrovoľný systém, ktorý umožňuje sporiteľom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo invalidite, a pozostalým v prípade úmrtia sporiteľa.
Príspevky a daňové aspekty
Príspevky na DDS platí daňovník doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky a vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh. Daňovníci, ktorí už mali uzatvorené zmluvy o DDP pred rokom 2005, mohli pokračovať v sporení.
Od 1. januára 2014 je možné uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane, a to tak, že nasporené príspevky v rámci DDS je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v príslušnom zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 180 eur ročne. Odporúča sa preto sporiť do tretieho piliera aspoň 15 eur mesačne. Takto sa za celý rok nazbierajú príspevky vo výške 180 eur.
Príspevky zaplatené zamestnávateľom na DDS sú súčasťou daňových výdavkov. Zároveň platí, že daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám, teda nie z príspevkov od svojho zamestnávateľa. Ak ste do 3. piliera vstúpili do 31. 12. 2013, na daňovú úľavu nemáte nárok. Ak chcete využiť všetky výhody tretieho piliera, podpíšte dodatok k účastníckej zmluve a tým akceptujete podmienky platné od 1. 1. Ak ste SZČO, zaplatené príspevky do tretieho piliera si môžu odpočítať od základu dane maximálne do 180 eur ročne, čo im môže ušetriť 34,20 eura na dani ročne (platí pre zmluvy uzavreté od 1. 1. Účastník si môže zaplatené príspevky do tretieho piliera odpočítať v daňovom priznaní v úhrne najviac 180 eur ročne, ak má uzatvorenú účastnícku zmluvu po 31. decembri 2013 alebo dodatok k staršej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán. Ak si účastník uplatňuje toto zníženie u zamestnávateľa, ktorý za neho zároveň odvádza príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, nie je potrebné prikladať žiadne potvrdenie, pretože zamestnávateľ eviduje zrazené a odvedené príspevky. Maximálny odpočítateľný príspevok je 180 eur ročne (čo je v priemere 15 eur mesačne).
Druhy príspevkov zamestnávateľa
Zamestnávateľ má možnosť prispôsobiť príspevkové schémy podľa svojich potrieb a cieľov v oblasti riadenia ľudských zdrojov. Môže stanoviť jednotnú sumu príspevku pre všetkých zamestnancov alebo diferencovať príspevky podľa pracovného zaradenia, dĺžky odpracovaného času či výkonnosti. Konkrétne schémy môžu byť:
- Jednotná suma pre všetkých zamestnancov: Zamestnávateľ stanoví rovnakú sumu príspevku pre všetkých zamestnancov, ktorí vstúpia do systému. Tento model je administratívne najmenej náročný.
- Percento z vyplatenej mzdy: Zamestnávateľ stanoví príspevok ako percento z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a budúcich dávok na reálny príjem zamestnanca, ako aj prirodzená valorizácia.
- Príspevok zvyšujúci sa s vekom zamestnanca: Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom zamestnanca. Tento model je vhodný pre zamestnávateľov, ktorí chcú umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor.
- Individuálne určená výška príspevku: Zamestnávateľ určí výšku príspevkov individuálne pre každého zamestnanca. Tento model je komplikovanejší a vhodný skôr pre menšie kolektívy.
- Pohyblivá zložka mzdy: Príspevok na DDS sa môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.
- Povinný príspevok pre rizikové práce: Zamestnávateľ je povinný prispievať na DDS zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie III. a IV. príslušným úradom na ochranu verejného zdravia. Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť. Výška jeho príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu.
Výhody a nevýhody 3. piliera
Doplnkové dôchodkové sporenie prináša sporiteľom, ale aj zamestnávateľom, množstvo výhod. Je však dôležité poznať aj jeho nevýhody.
Výhody
- Príspevok zamestnávateľa: Mnohí zamestnávatelia ponúkajú príspevok do tretieho piliera ako jeden zo svojich benefitov, čo zvyšuje celkovú sumu nasporenej čiastky.
- Daňové výhody: Po splnení určitých podmienok je možné odpočítať príspevky od základu dane, čím sa znižuje daňová povinnosť.
- Dobrovoľnosť: DDS je dobrovoľný systém, ktorý umožňuje jednotlivcom prispôsobiť sporenie svojim individuálnym potrebám a možnostiam.
- Možnosť dedenia: Do zmluvy je možné doplniť aj oprávnenú osobu, ktorá v prípade úmrtia sporiteľa dostane nasporené peniaze.
Nevýhody
- Poplatky: Poplatky v treťom pilieri môžu byť vyššie ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.
- Obmedzená diverzifikácia: Sporenie v treťom pilieri neumožňuje diverzifikovať portfólio do rôznych fondov a nedosahuje také výnosy ako priame investície v podielových alebo indexových fondoch.
Podmienky vyplácania dávok
Minimálna dĺžka sporenia v treťom pilieri je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov. Keby bolo na nás, nastavili by sme minimálnu dĺžku sporenia na 30 rokov, aby sporitelia videli význam investovania a odkladania na dôchodok, keďže tieto peniaze primárne majú slúžiť na toto obdobie.
Druhy dávok
- Doplnkový starobný dôchodok: Vypláca sa doživotne alebo dočasne, v závislosti od preferencií sporiteľa.
- Doplnkový výsluhový dôchodok: Vypláca sa účastníkovi, ktorý vykonával rizikové práce.
- Jednorazové vyrovnanie: Vyplatí sa, ak účastník spĺňa podmienky na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a požiada o jednorazové vyrovnanie.
- Predčasný výber: Vyplatí sa, ak účastník nesplnil podmienky na vyplácanie dávok a požiada o predčasný výber. Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy.
Povinnosti zamestnávateľa vo verejnej správe
Ak má zamestnávateľ uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel. Pokiaľ chcete prispievať zamestnancom do 3. piliera na DDS, v našom programe je na to pripravená zložka s číslom 3200 v mzdových zložkách, ale neobsahuje žiadne vzorce. Pokiaľ bude príspevok zamestnávateľa pravidelný každý mesiac odporúčame nastaviť do pravidelných zložiek. U každého zamestnanca si môžete odrazu predpripraviť aj jednotlivé platby. V Program - Mzdy a personalistika - Užívateľské dotazy nájdete Užívateľský dotaz s názvom Príspevky na DDS.
Špecifiká pre štátnu službu
Pre zamestnancov v štátnej službe, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým pádom aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa v štátnej službe, platia osobitné podmienky. Z článku II. bodu 7. KZVS pre štátnu službu na rok 2021 vyplýva, že „výška príspevku služobného úradu na doplnkové dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách, uzavretých počas roka 2021, je najmenej 2% z objemu zúčtovaných platov štátnych zamestnancov zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. V služobnom úrade, v ktorom sa v podnikovej kolektívnej zmluve, uzavretej do 31. decembra 2020, dohodla určitá výška platenia príspevkov na doplnkové dôchodkového sporenie a v služobnom úrade, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou do 31. decembra 2020, zostáva dohodnutá výška platenia príspevkov zachovaná a v roku 2021 je najmenej 2% z objemu zúčtovaných platov štátnych zamestnancov, zúčastnených na doplnkovom dôchodkovom sporení. Ak služobný úrad má uzavretú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzavretú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzavretú účastnícku zmluvu jeho štátny zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa služobný úrad o tejto skutočnosti dozvedel. Obdobná úprava sa vzťahuje v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa aj na zamestnancov, pracujúcich pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Rola odborov a kolektívneho vyjednávania
Predpokladom poskytovania príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancom (ak nejde o zamestnancov, vykonávajúcich rizikové práce, ktorým nárok a určitá minimálna výška jeho poskytovania vyplýva priamo zo zákona), je v prvom rade dohodnutie tohto príspevku (jeho výšky) a podmienok jeho poskytovania v podnikovej kolektívnej zmluve, uzavretej medzi služobným úradom a odborovou organizáciou, pôsobiacou na pracovisku. To znamená, že v podnikovej kolektívnej zmluve musí byť najmä upravený záväzok zamestnávateľa vôbec nejaký príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie poskytovať zamestnancom. Ak by výška príspevku v podnikovej kolektívnej zmluve nebola dohodnutá, bol by zamestnávateľ (služobný úrad) povinný príspevok poskytovať v rozsahu, stanovenom v KZVS pre štátnu službu na rok 2021. Obsahom záväzku, dohodnutým v podnikovej kolektívnej zmluve, by mal byť aj záväzok zamestnávateľa uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu s tými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, v ktorých majú uzavreté účastnícke zmluvy jeho zamestnanci. KZVS pre štátnu služby nerieši, resp. neobsahuje automatický záväzok zamestnávateľov, zamestnávajúcich zamestnancov v štátnej službe, prispievať na doplnkové dôchodkového sporenie. Tento záväzok je nutné mať dohodnutý v podnikovej kolektívnej zmluve. Pokiaľ takéto dojednanie v podnikovej kolektívnej zmluve absentuje, nie je možné domáhať sa tohto plnenia voči zamestnávateľovi. Ak zamestnanci majú záujem dohodnúť tento benefit, je v prvom rade na mieste, aby sa riadne organizovali v odborovej organizácii, ktorá pôsobí na pracovisku (tzn. vstúpili a stali sa jej členmi) a požadovali od vedenia odborovej organizácie (jej štatutárneho orgánu) vyjednanie tohto benefitu v kolektívnej zmluve v procese kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom. Kolektívne vyjednávanie je proces regulovaný zákonom č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje aj prostriedky, ktorými sa dá efektívne dosiahnuť presadenie oprávnených požiadaviek zamestnancov v rámci procesu kolektívnej vyjednávania, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy. Ak členovia odborovej organizácie nie sú spokojní s vedením odborovej organizácie, majú možnosť - podľa jej stanov alebo vnútorných pravidiel - toto vedenie aj odvolať a zvoliť si také, ktoré bude chrániť záujmy zamestnancov. Podľa § 5 ods. 4 5 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní odborová organizácia uzatvára kolektívnu zmluvu aj za zamestnancov, ktorí nie sú odborovo organizovaní a je povinná oboznámiť zamestnancov s obsahom kolektívnej zmluvy najneskôr do 15 dní od jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že s obsahom kolektívnej zmluvy majú byť oboznámení všetci zamestnanci. Klientske centrum odborov svojou činnosťou už tretí rok pomáha ľuďom, ktorí majú problémy v zamestnaní, s ktorými si nevedia sami poradiť. Klientske centrum radí v oblasti pracovného práva, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovného prostredia a v mnohých ďalších oblastiach, s ktorými sa zamestnanci stretávajú.
tags: #verejna #sprava #prispevok #zamestnavatela #do #tretieho