Vedomostná úroveň seniorov a prístup k informáciám

Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. U nás, rovnako ako aj v iných členských štátov Európskej únie, rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie.

Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.

Význam celoživotného vzdelávania pre seniorov

Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov.

Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Obdobie vyššieho veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí.

Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo napĺňať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu. Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti.

Vzdelanie je jednou z najvýznamnejších aktivít v živote každého jedinca. Vzdelávanie, získavanie nových informácií, nadobúdanie nových zručnosti rozvíja osobnosť človeka. Vzdelávanie starších ľudí je prostriedkom vďaka ktorému môžu seniori oddialiť starnutie. Napriek tomu, že edukácia v staršom veku je zložitejšia ako v mladšom, je aj v tomto veku prínosom.

Gerontagogika: Veda o vzdelávaní seniorov

Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014).

Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete." Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu.

Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71). Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku.

Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.

Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mali mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie. Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru.

Zásady edukácie seniorov

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:

• Zásada ľudskosti: Táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka.
• Zásada vedeckosti: Všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde.
• Zásada primeranosti: Týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca.
• Zásada aktivity a angažovanosti: Je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených.
• Zásada motivácie: Senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Dôležité je si uvedomiť, že vzdelanie je dobrovoľné a v staršom veku je dominantná logická pamäť.

Prekážky a riešenia vo vzdelávaní seniorov

Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.

• Informačné prekážky: Ide najmä o neschopnosť, resp. nedostatočný prístup k informáciám.
• Organizačné prekážky: Ide napríklad o samotnú ponuku vzdelávacích aktivít, obsah, kvalitu a časový harmonogram, priestor a podobne.

Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby.

Typy vzdelávacích programov pre seniorov

Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.

Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.

Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. Aktivity s hernou povahou - tieto aktivity majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí.

Univerzity tretieho veku (UTV)

Univerzity tretieho veku (UTV) sú najznámejšou edukatívnou možnosťou pre starých ľudí. Prvá Univerzita tretieho veku bola založená v Toulouse vo Francúzsku v roku 1973 Pierom Vellasom. Myšlienka sa veľmi rýchlo rozšírila a v roku 1975 vznikla Medzinárodná asociácia Univerzít tretieho veku. Prvá Univerzita na Slovensku vznikla na Univerzite Komenského v Bratislave roku 1990. Dnes je na Slovensku z celkového počtu 920 tisíc dôchodcov zapojených do ďalšieho vzdelávania na UTV 6205 starších študentov. Seniori majú možnosť vybrať si vzdelávanie na 13 UTV a vzdelávacie cykly trvajú obvykle 4-6 semestrov na úrovni práce vysokej školy. Spojenie tretí vek sa používa ako spoločný názov pre životné obdobie po 60. roku veku človeka. Termín vychádza z členenia ľudského obdobia na 3 životné etapy - detstvo a mladosť, dospelosť a staroba.

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV)

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. Výmena skúseností, koordinácia aktivít, metodická podpora a vzájomná spolupráca sú hlavnými cieľmi ASUTV. ASUTV je záujmové združenie právnických osôb vytvorené v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka. Pri založení ASUTV v roku 1994 sme ešte nehovorili o európskych a národných projektoch a ich využití v prospech vzdelávania seniorov a viac sme očakávali od financovania UTV formou dotácií zo štátneho rozpočtu.

Asociácia UTV na Slovensku je pevným združením univerzít, ktoré vystupuje celospoločensky a zastáva významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Tak sa predstavitelia ASUTV stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020. Prioritou Asociácie UTV na Slovensku, popri jej poslaní citovanom v stanovách, bolo stretávanie predstaviteľov, reprezentantov a pracovníkov univerzít a ich UTV založené na spoločnej výmene skúseností a informácií z oblasti vzdelávania seniorov - dôchodcov - účastníkov vzdelávania na univerzitách. Členom ASUTV išlo v tomto období hlavne o to, aby sa sieť UTV rozšírila do ďalších miest a lokalít Slovenska s dostupnosťou a uspokojením vzdelávacích záujmov čo najväčšieho počtu starších ľudí.

Popri záujme ďalej sa vzdelávať, bolo význačnou motiváciou pre starších študentov naplnenie túžby študovať na vysokej škole a vzájomné stretávanie sa so seniormi rovnakých záujmov formou kvalitného využívania voľného času akým vzdelávanie nesporne je. Dnes môžeme konštatovať že vzdelávanie na UTV sa stalo jednou z foriem aktívneho starnutia, či dokonca životným štýlom staršej generácie na Slovensku.

Vývoj a financovanie UTV na Slovensku

Počiatky UTV siahajú do roku 1990, kedy vznikla prvá UTV na Univerzite Komenského v Bratislave. Následne vznikali ďalšie UTV na Technickej univerzite v Košiciach, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Jednota dôchodcov na Slovensku prispela k otvoreniu mnohých ďalších UTV na Slovensku. Spočiatku tie mladšie UTV realizovali vzdelávanie pod hlavičkou tých väčších a postupne si vytvorili svoj organizačný systém a oddelili sa.

Od počiatku až dodnes je financovanie UTV na pleciach materských univerzít a hlavne na poplatkoch samotných účastníkov - starších študentov, z ktorých sa financuje celá prevádzka, vo veľa prípadoch mzdové zabezpečenie a kompletná realizácia vzdelávacích programov UTV.

Organizácia UTV na univerzitách prešla z riadenia študijnými oddeleniami rektorátov k vzniku centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania. Tieto samostatné súčasti so širším vzdelávacím portfóliom poskytli vzdelávajúcim sa seniorom rozšírenie možností jazykového vzdelávania, intergeneračnej spolupráce, projektových aktivít a medzinárodných výmen na obsahovo širšej platforme.

Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj-, trojročné i štvorročné programy. V čase založenia asociácie bolo štúdium na UTV určené iba pre dôchodcov, no neskôr sa sprístupnilo záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií - generácia tzv. tretieho veku (45-75 rokov) a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku (75+ rokov).

Študenti UTV

Na univerzitách a vysokých školách študuje 1,5-krát viac žien, než mužov. Tento údaj nám môže vysvetľovať prevyšujúci záujem žien o vzdelávanie na UTV, keď v porovnaní počtu mužov a žien na UTV z celkového počtu tvoria ženy od 78% a dokonca v roku 2006/2007 až 91% počtu študentov UTV na Slovensku.

Ďalší fenomén, ktorý sme zaznamenali po dvadsiatich rokoch (možno iba v Bratislave) je zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných frekventantov štúdia na UTV, keď ich podiel tvoril v prvých rokoch existencie UTV na UK iba 1/5. Dnes registrujeme záujem o štúdium na UTV u záujemcov, z ktorých má už ½ získané VŠ vzdelanie. Na základe uvedených skutočností a štatistiky o počte študentov UTV (% žien) môžeme predpokladať, že v ponuke prevládajú humanitne zamerané programy nad technicky a ekonomicky orientovanými. Na druhej strane vieme, že rozvojom informačných technológií a nevyhnutnosťou ich znalostí a aplikáciou vo finančných operáciách (Internet banking, E-shoping, atď.) sa záujem rozširuje aj týmto smerom.

Tabuľka 1: Porovnanie počtu mužov a žien na UTV na Slovensku (príklad)

U študentov UTV prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok. Skúška ako forma preverovania vedomostí realizovaná vysokoškolským systémom sa na UTV veľmi neuplatnila a mnoho UTV prešlo z testovej formy na formu rozpravy, obhajoby seminárnych prác spojených s diskusiou a praktické cvičenia spojené s overením si správneho pochopenia postupov a informácií.

Využitie vedomostí absolventov UTV a medzinárodná spolupráca

Absolventi UTV vedia svoje vedomosti využiť nielen vo svoj osobný prospech a svoje okolie, ale niekedy aj pre pracovné príležitosti, ktoré sa im naskytnú. Tak je to zvyčajne po absolvovaní humanitne zameraných programov ako napr. história, dejiny výtvarného umenia, etnológia, muzeológia a i., ktoré dávajú seniorom priestor pre prácu v múzeách, galériách i v práci sprievodcov po pamiatkach, po absolvovaní odboru právo ako prísediacich na súdoch, či v práci na PC i ako dobrovoľníkov v rôznych oblastiach. Jednoznačne je však všetkým známe, že bez ohľadu na orientáciu vzdelávacieho programu a jeho konkrétneho významu pre osobnosť seniora, má vzdelávanie na UTV mnoho pozitívneho a okrem získavania nových informácií prispieva k spoločenskej inklúzii starších ľudí po odchode do dôchodku a po strate roly zamestnanca.

Medzinárodné kontakty členov ASUTV a tým aj asociácie sa postupne od jej založenia rozširovali z pôvodnej spolupráce s Poľskom a Českou republikou aj smerom do Rakúska, Nemecka, Holandska a ďalších krajín Európy. Prvé cielené budovanie členstiev v medzinárodných asociáciách a rozvoj sietí seniorov sa začalo členstvom UK v Bratislave v AIUTA (Medzinárodná asociácia UTV) v 1993 a v EFOS (Európska federácia starších študentov na univerzitách) v roku 1994. Rozvoj medzinárodných kontaktov s priamym zapojením seniorov začal od roku 2002, keď sa niektoré UTV zapojili do projektov Sokrates Grundtvig.

Ďalšie formy vzdelávania a aktivizácie seniorov

• Akadémie tretieho veku: Ide o formu združovania seniorov, ktorých základná orientácia je vzdelávacia. Vzdelávacie cykly sú 1 a viacsemestrálne, ale i krátkodobé cykly k aktuálnym otázkam.
• Kluby dôchodcov: Vytvárajú priestor pre stretávanie sa seniorov, vyplnenie voľného času, na styk rovnako starých ľudí, ktorých spájajú spoločné záujmy.
• Seniorské centrá: Vytvárajú podmienky na využitie potenciálu v bežných podmienkach a v prospech spoločnosti, ďalej sprostredkovávajú vedomosti a zručnosti tým, ktorí to potrebujú.

Umiestnenie seniora do zariadenia sociálnych služieb

Ten čas, keď sa už nestíhate starať o vášho blízkeho seniora a zvažujete, že ho umiestnite do zariadenia, skôr či neskôr príde. Všetko závisí to od zdravotnej kondície a samostatnosti seniora a vašej vyťaženosti v pracovnom i osobnom živote. Opatrovanie blízkeho seniora má zmysel, ak nejdete za hranice svojich možností. Vyhorenie či zdravotné komplikácie rodinných opatrovateľov nie sú nič výnimočné. Udeľte si medailu za doterajšiu starostlivosť a nevyčítajte si, že už to viac nestíhate.

Krok 1: Žiadosť o posúdenie odkázanosti

Ak zvažujete umiestnenie seniora do špecializovaného zariadenia podľa § 39 zákona č. 448/2008, je potrebné stiahnuť príslušné formuláre na stránke samosprávneho kraja, v ktorom má senior trvalý pobyt. Ak plánujete umiestniť seniora do zariadenia určeného pre seniorov alebo do zariadenia opatrovateľskej služby podľa § 35 a § 36 zákona č. 448/2008, je potrebné stiahnuť príslušné formuláre z webovej stránky mestskej časti, obce alebo mesta, kde má senior trvalý pobyt.

Žiadosť formálne podáva osoba, ktorej odkázanosť sa posudzuje - mal by ju teda podpísať samotný senior. Ak však vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže podať žiadosť sám, môže v jeho mene a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o jeho zdravotnom stave podať žiadosť aj iná fyzická osoba. Žiadosť sa podáva na obecnom úrade obce určenej podľa miesta trvalého pobytu seniora, ktorého odkázanosť na sociálnu službu sa bude posudzovať.

Okrem žiadosti o posúdenie odkázanosti hľadajte tiež tlačivo, v ktorom sa zmluvný (tzv. obvodný) lekár seniora vyjadrí k jeho zdravotnému stavu. Treba ho priložiť ako prílohu žiadosti o posúdenie odkázanosti; niekedy ju možno stiahnuť v jednom súbore so žiadosťou, inokedy je ponúkané na stiahnutie samostatne. Uvedené potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov. Dodajme, že zariadenia pre seniorov sú určené len pre osoby, ktoré už dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby s tým, že stupeň ich odkázanosti je najmenej IV.

Krok 2: Spracovanie posudku o odkázanosti

Posúdenie odkázanosti vášho rodiča či prarodiča na sociálnu službu sa vykonáva v réžii obce (resp. mesta). Senior sa skúma z dvoch hľadísk:

1. V rámci zdravotnej posudkovej činnosti kvalifikovaný zdravotnícky pracovník zhodnotí, nakoľko je senior odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Posúdenie sa spravidla vykonáva len na základe obsahu zdravotnej dokumentácie a v neprítomnosti žiadateľa. To neplatí, ak žiadateľ písomne požiada o osobnú prítomnosť pri posudzovaní. Lekár vyhodnotí všetky tieto činnosti a na základe konečného počtu bodov zaradí osobu do jedného z prvých šiestich stupňov odkázanosti.
2. Sociálna posudková činnosť sa zameriava najmä na vyhodnocovanie osobnostných predpokladov seniora a prostredia, v ktorom žije (jeho domácnosti). Jej výsledkom sú zoznamy úkonov a sociálnych aktivít, pri ktorých senior na rozdiel od jeho rovesníkov rovnakého pohlavia potrebuje pomoc. Posúdenie vykonáva sociálny pracovník.

Zdravotnícky pracovník a sociálny pracovník pri posudzovaní spolupracujú tak, aby si ich závery vzájomne neodporovali. Na základe zdravotného a sociálneho posudku sa vyhotovuje finálny posudok o odkázanosti na sociálnu službu.

Krok 3: Rozhodnutie o odkázanosti

Na základe posudku o odkázanosti vydá obec/mesto rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. Spolu s rozhodnutím doručí žiadateľovi aj posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom pre jeho vydanie. Rozhodnutie o odkázanosti nadobudne platnosť po uplynutí 30-dňovej lehoty. Ak súhlasíte s obsahom rozhodnutia, vyplňte tlačivo „Vzdanie sa práva odvolania“ na príslušnom úrade.

Krok 4: Výber zariadenia a žiadosť o uzatvorenie zmluvy

Nezanedbajte výber zariadenia. Zariadenia sa výrazne odlišujú vo kvalite poskytovaných služieb, prostredí, vybavení izieb, rozmanitosti aktivít pre seniorov a aj dostatkom, odbornosťou a ochotou personálu. Dohodnite si návštevu vo viacerých zariadeniach, aby ste získali predstavu o tom, čo môžete očakávať. Rozhodnutie o odkázanosti seniora na sociálnu službu priložíte k žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, v ktorej si už musíte vybrať konkrétny domov dôchodcov. Ak nemáte na základe dobrých referencií vytypované konkrétne zariadenie, môžete si domovy dôchodcov vo vašom regióne vyhľadať na webe.

Zoznam všetkých zariadení nájdete v Centrálnej databáze poskytovateľov sociálnych služieb, alebo nájdete tie, ktoré sa nachádzajú v hlavnom meste Bratislava, na webovej stránke www.zbs.sk v sekcii zariadenia pre seniorov. Výber zariadenia pre seniorov uľahčí PortalMalina.sk, ktorý vznikol len nedávno. Zatiaľ sú v štádiu dopĺňania zariadení do zoznamu, aby mohli poskytnúť komplexné info o ich službách a obsadenosti. Zariadenia pre seniorov, či už verejné alebo súkromné majú zväčša plné kapacity a dlhý poradovník čakateľov. Preto žiadosti podajte do viacerých, aby ste mali väčšie šance na umiestnenie.

Krok 5: Uzatvorenie zmluvy a umiestnenie do zariadenia

Prijatie seniora do zariadenia býva často skoro zo dňa na deň, preto sa na to dopredu radšej pripravte. Keď sa vo vami vybranom zariadení uvoľní miesto pre nového prijímateľa sociálnej služby a váš príbuzný je prvý v poradovníku, uzatvorí so zariadením pre seniorov písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Domov dôchodcov nesmie podmieňovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby peňažným či nepeňažným plnením.

Čo bude váš blízky v zariadení potrebovať? Každé zariadenie má svoj zoznam, čo treba seniorovi zbaliť. Okrem občianskeho preukazu, kartičky poistenca, zdravotnej dokumentácie, zoznamu liekov to bývajú toaletné potreby na každodennú hygienu, oblečenie a prezuvky. Zariadenia zabezpečujú pranie oblečenia, a ak nie sú veci dobre označené, stáva sa, že sa vášmu blízkemu seniorovi niečo stratí. Preto radšej veci dôkladne označte. Máte niekoľko možností. Vyšitie alebo napísanie mena vášho blízkeho na každý kus oblečenia zaberie dosť času. Našťastie si už viete navrhnúť a objednať menovky, ktoré len nalepíte na štítok oblečenia.

K potrebným veciam pribaľte aj rodinné fotografie, prípadne veci, ktoré mu pomôžu spríjemniť pobyt. Nezabudnite po umiestnení do zariadenia vášmu blízkemu seniorovi prejavovať lásku a náklonnosť. Najmä na začiatku, v adaptačnej fáze bude vašu podporu potrebovať. Určite uvíta návštevy, vychádzky, či iný prejav toho, že vám na ňom záleží.

tags: #vedomostna #uroven #seniorov