Rezort práce prichádza s významnými zmenami v oblasti sociálneho poistenia a minimálnych dôchodkov, ktoré majú ovplyvniť široké spektrum občanov Slovenska. Tieto legislatívne úpravy, čiastočne iniciované aj stranou SNS, sa dotýkajú živnostníkov, osamelých rodičov, zamestnávateľov a dôchodcov, s cieľom konsolidácie verejných financií a úpravy sociálneho systému.
Nové pravidlá pre drobných podnikateľov a SZČO
V rámci novely zákona o sociálnom poistení sa zavádza nová príjmová hranica pre oslobodenie od sociálnych odvodov, ktorá sa týka živnostníkov a SZČO. Drobní podnikatelia, ktorých príjmy neprekročia túto hranicu, nebudú musieť platiť sociálne odvody. Táto hranica je nastavená na úroveň 10,5-násobku životného minima, čo je rovnaká výška, aká platí aj pre vznik povinnosti podať daňové priznanie. V tomto roku je stanovená na 2 876,90 eur a každoročne sa zvyšuje podľa rastu životného minima.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš uviedol: „Živnostníci a SZČO s ročným príjmom do tejto hranice nebudú musieť platiť sociálne odvody. Pozitívny vplyv to bude mať na približne 30-tisíc SZČO. Pomôžeme živnostníkom, ktorí sú už seniormi, rodičmi na rodičovskej dovolenke alebo zdravotne znevýhodneným, ktorí si chcú privyrobiť živnosťou.“
Podpora osamelých rodičov a zvýšenie výživného
Rezort práce pokračuje aj v podpore osamelých rodičov. Novelou zákona o rodine sa zvýši minimálna výška výživného na dieťa. „Po novom bude minimálna výška výživného na dieťa vo výške 100 % životného minima dieťaťa, teda takmer 130 eur,“ upresnil Erik Tomáš. Cieľom úpravy je posilniť uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečiť, aby výživné predstavovalo reálny príspevok rodiča na jeho výživu a potreby. Zároveň ide o jasný signál, že primárnu zodpovednosť za materiálne zabezpečenie dieťaťa nesú rodičia, pričom výživné nemá mať len symbolický charakter.
Osamelé matky a otcovia sa môžu prihlásiť do projektu Podpora osamelých rodičov, kde im odborníci pomôžu napríklad aj s tým, ako si vybaviť výživné. Na Slovensku je 46 poradní komplexnej pomoci, v ktorých odborníci ako sociálny pracovník, ekonóm, právnik, psychológ či dvaja noví špecialisti - sprievodca osobnou skúsenosťou a manažér prípadu, pomáhajú jednorodičom zvládnuť rôzne životné situácie. Od februára 2026 sa do projektu zapojilo už takmer 5 000 ľudí.
Novela zákona o sociálnom poistení a novela zákona o rodine nadobudne účinnosť 1. júla 2026 po schválení v NR SR.
Zmrazenie minimálnych dôchodkov a zrušenie oslobodenia 13. a 14. platov
Od budúceho roka sa na Slovensku zruší oslobodenie 13. a 14. platov od sociálnych odvodov. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorú vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR 86 hlasmi zo 133 prítomných poslancov. Okrem toho sa "zmrazí" aj minimálny dôchodok. Ministerstvo zmeny pri 13. a 14. plate zdôvodňuje potrebou konsolidácie verejných financií.
„Vyplácanie 13. a 14. platu oslobodeného od sociálnych odvodov podľa súčasného právneho stavu zakladá v aktuálnom období ekonomickej recesie signifikantný výpadok príjmov v rozpočte verejnej správy,“ priblížil rezort práce v predkladacej správe k novele zákona. Ministerstvo preto navrhuje ukončenie uplatňovania osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021. Toto zvýhodnenie pritom zaviedla ešte bývalá vláda a zmenu iniciovala vtedajšia koaličná strana SNS. Štrnáste platy majú byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri tohto roka. Ministerstvo predpokladá, že prijatie zmeny bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Naopak, zrušenie výnimky pre nezapočítavanie 13. a 14. platu do vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na sociálne poistenie, prináša negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili inštitút vyplatenia 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.
Zmeny v minimálnych dôchodkoch
Novela zákona prináša i ďalšie novinky v prípade minimálnych dôchodkov. Vlani boli prijaté zmeny, ktorými sa naviazala suma minimálneho dôchodku na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a súčasne bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
„Uvedené zmeny určovania sumy minimálneho dôchodku a zmeny v podmienkach nároku na minimálny dôchodok spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení, ako aj samotného účelu zavedenia minimálneho dôchodku,“ tvrdí ministerstvo práce. Naviazanie súm minimálneho dôchodku na 33 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve znamenalo podľa ministerstva práce v tomto roku razantné zvýšenie súm minimálneho dôchodku, čím bol výrazným spôsobom prekročený účel minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze.
„Ponechaním súčasného právneho stavu by sa uvedený problém každoročne prehlboval a dochádzalo by k ešte výraznejšiemu potieraniu zásluhovosti v dôchodkovom systéme, predovšetkým v kontexte zvyšovania systémových dôchodkových dávok,“ tvrdí rezort práce. Vláda sa tiež vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zaviesť spravodlivosť a upraviť podmienky poskytovania minimálneho dôchodku a zvážiť spravodlivú valorizáciu minimálnych dôchodkov. Rezort preto navrhuje "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že napríklad suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia bude 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021.
„K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku je dôvodné pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura,“ priblížilo ministerstvo práce.
Novela zákona prináša i ďalšie úpravy. Umožňuje Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné, pretože zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného (DPN) z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby. V praxi totiž nastávajú situácie, že zamestnanec oznámi zamestnávateľovi nesprávny dátum.
V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou sa má súčasne na účely posúdenia nároku na nemocenské a dôchodkové dávky podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila, považovať za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia. Cieľom je zabezpečenie možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok.
Národná rada SR dňa 26.11.2020 schválila novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela zákona o sociálnom poistení nadobúda účinnosť dňa 1. Zmena pri posudzovaní nároku na dávky SZČO (podmienka zaplatenia poistného SZČO za mesiace, za ktoré sa splatnosť poistného posunula až na 31. december 2020) má účinnosť od 30. Po prvé, pre nárok na minimálny dôchodok sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného od roku 1993 započítajú len doby dôchodkového poistenia získané v rokoch, za ktoré osobný mzdový bod občana dosiahol hodnotu najmenej 0,241.