Pedagogika mentálne postihnutých: Komplexný pohľad na psychopédiu a edukáciu

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definícií významných autorov a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia a predmet pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom pedagogiky mentálne postihnutých sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu (Vančová, 2005, s. 21).

Podľa Baja (in Bajo - Vašek, 1994) je psychopédia (pedagogika mentálne postihnutých) vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V súčasnosti u nás vo vedeckých a odborných prácach prevláda pojem mentálna retardácia, i keď sa sporadicky synonymne a paralelne používajú aj iné pojmy.

Východiská a partnerské disciplíny

Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých sú pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Ranný vek, predškolský vek, školský vek, adolescencia, dospelosť sú kľúčové obdobia, v ktorých sa realizuje špeciálna edukácia a rehabilitácia.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Edukácia prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy (prípravný ročník a desať ročníkov) a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť jemu primeraný kvalitný život.

Ciele a princípy edukácie osôb s viacnásobným postihnutím (VNP)

Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. To znamená, že cieľom je vybaviť žiaka adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Medzi metódy edukácie patrí:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní. Pozostáva z dvoch častí:

• Prvá časť: Je určená pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Ide o nasledujúce oblasti: vnímanie, myslenie, pocity, pohyb, komunikácia, telesné skúsenosti a sociálne skúsenosti. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách. Prvú rovinu tvoria základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné). Druhá rovina je rozširujúca stimulácia, ktorá v sebe zahŕňa podnety: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

• Somatické podnety: Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa. Stimulácia sa deje prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.
• Vibračné podnety: Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.
• Vestibulárne podnety: Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.
• Taktilno-haptické podnety: Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.
• Orálne a olfaktorické podnety: Sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.
• Sluchové a zrakové podnety: Už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybom.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestom, kde má dieťa dostatok času a priestoru na skúmanie a interakciu s objektmi. Pokiaľ je to čo i len trochu možné má mať možnosť voľby. Veľmi dôležité sú sprostredkovanie hlavne pozitívnych skúseností a pozitívnej spätnej väzby. U dieťaťa by mali byť posilnené kompetencie aktívne a samostatne manipulovať s objektmi v miestnosti, dostávať od nich spätnú väzbu (vo forme zvuku alebo svetla) a teda mať možnosť ovládať a kontrolovať svoje prostredie, čo prispieva k jeho rozvoju. Snoezelen je prostriedkom na rozvoj všetkých zložiek osobnosti, nie len na relaxáciu alebo stimuláciu zmyslového vnímania. Okrem toho slúži aj na elimináciu nevhodného správania a budovanie vzťahu s osobou, ktorá dieťa pri Snoezelene doprevádza. Multisenzorické prostredie/miestnosť možno vybaviť širokou škálou objektov, ktoré sa bežne používajú alebo sú určené primárne pre Snoezelen. Môže byť zamerané na stimuláciu jedného zmyslu alebo na multisenzorickú stimuláciu.

Z histórie špeciálnej pedagogiky

Starostlivosť o znevýhodnených jednotlivcov má svoje korene už v praveku, čo dokladujú historické pramene nástenných malieb z doby praveku. Vytvárali sa počiatky starostlivosti o jednotlivých členov rodiny či spoločenstva. Počiatky sociálnej práce a sociálnych služieb teda siahajú až do doby praveku, kde sa táto starostlivosť vyvíjala a rozvíjala. Už v raných spoločenstvách existovali prvky solidarity a starostlivosti o znevýhodnených jedincov.

Významným prelomom v dejinách je kresťanstvo, ktoré prinieslo nové obdobie a novú kultúru založenú na základe Svätého písma (Biblie). Kresťanstvo zdôrazňuje rôzne podobenstvá týkajúce sa solidarity či sociálnej práce, pričom najdôležitejšie môžeme považovať podobenstvo o milosrdnom samaritánovi (Lukáš, 10, 30-37). Zmienky o tzv. „domoch milosrdenstva" (xenodochia) siahajú až do 4. storočia, kde boli zriaďované tzv. špitále - nemocničné zariadenia, v ktorých sa o chovancov starali lekári a kňazi.

V 18. storočí, za vlády Jozefa II. (1780 - 1790), nastala významná reforma v starostlivosti o ľudí s postihnutím. Snažil sa budovať sieť špecializovaných sociálnych zariadení, ktoré mali poskytovať starostlivosť s ohľadom na vek a sociálnu situáciu jednotlivcov. Išlo o osobitnú starostlivosť o duševne choré osoby, ale aj o siroty a iných odkázaných. Môžeme povedať, že táto reforma Jozefa II. platí dodnes.

Významným šíriteľom myšlienok výchovy a vzdelávania sa stal Ján Amos Komenský (1592 - 1670), ktorý pokladal všetky deti za výchovy hodné a výchovy schopné. Horňák, Kollárova a Matuška vo svojom diele zdôrazňujú jeho prínos pre inkluzívne vzdelávanie.

Zaujímavé je, že Slovensko má bohatú históriu sociálnych služieb, ktoré existujú tak dlho ako ľudské pokolenie. Tieto služby prešli predlhou púťou a mali by o čom rozprávať.

Prof. PhDr. Štefan Vašek, CSc. - zakladateľ špeciálnej pedagogiky na Slovensku

Prof. PhDr. Štefan Vašek, CSc. (* 25. december 1936, Lučenec - † 13. január 2017, Bratislava) bol československý a slovenský špeciálny pedagóg, vysokoškolský učiteľ, zakladateľ a spolutvorca koncepcie špeciálnej pedagogiky v Česku a na Slovensku. Svoju kariéru začal ako riaditeľ Osobitnej školy a Osobitnej učňovskej školy pre telesne postihnutých v Slavnici, kde získal cenné praktické skúsenosti. Od roku 1978 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

V rokoch 1999 - 2002 bol členom Akreditačnej komisie vlády SR. V roku 2013 dostal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj špeciálnej pedagogiky na Slovensku.

Štefan Vašek prežil harmonické detstvo v dvojjazyčnom prostredí Lučenca, čo ovplyvnilo jeho prirodzenú toleranciu k inojazyčnosti a inej etnicite. Po ukončení strednej školy sa zaujímal o štúdium medicíny, no nakoniec vyštudoval Farmaceutickú fakultu a neskôr prestúpil na Vyššiu pedagogickú školu v Bratislave, kde chcel študovať defektológiu.

Počas pôsobenia v Slávnici uzavrel manželstvo s učiteľkou špeciálnej školy Emíliou Bartkovou. V roku 1975 absolvoval rigoróznu skúšku a získal titul PhDr. V roku 1979 získal akademický titul CSc. a v roku 1982 bol menovaný do vedecko-pedagogickej činnosti docenta. V roku 1997 sa stal profesorom.

Od 1. septembra 1966 pôsobil ako riaditeľ novozriadenej Osobitnej učňovskej školy internátnej v Ladcoch, kde uskutočnil rozsiahle stavebné úpravy a zaviedol významné zmeny vo výchovno-vzdelávacom procese. Už v školskom roku 1967-68 došlo k rozdeleniu učebných odborov na preferované (maliar, murár a stavebný zámočník) a nepreferované (krajčírka a záhradník).

V roku 2005 prevzal z rúk ministra školstva SR Martina Fronca Veľkú medailu sv. Gorazda za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky. Prvého januára 2013 mu prezident Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj špeciálnej pedagogiky v Slovenskej republike.

Ciele štúdia špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom štúdia špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých je získanie širšieho vedného základu z oblasti biologicko-medicínskych vied, psychologicko-sociologických vied, oblasti všeobecnej a špeciálnej pedagogiky s osobitným zreteľom na jeho špeciálno-pedagogickú, metodologickú, vedecko-výskumnú pripravenosť a rehabilitačnú praktickú činnosť.

Ďalším cieľom je príprava odborníkov pre terénnu výchovno-rehabilitačnú činnosť v práci s rodičmi jednotlivcov s mentálnym postihnutím, mentálnym a viacnásobným postihnutím. Obsah vzdelávania je koncipovaný tak, aby absolvent bol teoreticky a prakticky pripravený pre uvedené požiadavky. Cieľom programu je príprava na špeciálnu výchovu a prevýchovu, na základe výsledkov ktorých by bol absolvent schopný zostaviť individuálny špeciálny výchovný a prevýchovný program (vrátane elementárnej stimulácie, či rozvíjania).

Prijímacie konanie na štúdium špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých

Podmienky prijatia na štúdium zahŕňajú získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Dôležitou súčasťou je motivačný pohovor s uchádzačom, kde prezentuje svoje predstavy o štúdiu a očakávania. Pri vytváraní výsledného poradia uchádzačov sa berú do úvahy výsledky stredoškolského štúdia, výsledky maturitnej skúšky a výsledky motivačného pohovoru.

Pre uchádzačov v študijnom programe Špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, ktorí mali celkové hodnotenie na štátnej záverečnej skúške na bakalárskom stupni štúdia D alebo E, sa koná ústny prijímací pohovor zameraný na prehľad zo špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých v rozsahu téz záverečných skúšok bakalárskeho štúdia. Poradie uchádzačov sa vytvorí na základe dosiahnutých študijných výsledkov v bakalárskom štúdiu (priemer štátnej skúšky).

V prípade, že si uchádzač chce podať prihlášku na viac študijných programov, musí si podať prihlášku na každý študijný program zvlášť. K prihláške je potrebné pripojiť životopis, overenú kópiu diplomu a vysvedčenia z bakalárskeho štúdia, vážený študijný priemer za celé bakalárske štúdium potvrdený študijným oddelením, alebo overenú kópiu dodatku k diplomu, ak je na ňom vážený študijný priemer za celé štúdium a doklad o zaplatení poplatku. Bez dokladu o zaplatení nebude prihláška zaregistrovaná.

Výskum v oblasti sociálnych služieb pre osoby s mentálnym postihnutím

Nedávny výskum bol zameraný na spokojnosť zákonných zástupcov (ZZ) s poskytovanými sociálnymi službami pre ich deti, resp. rodinných príslušníkov, a na spokojnosť pracovníkov prichádzajúcich do priameho kontaktu s klientom. Výskum bol realizovaný v Domovoch sociálnych služieb (DSS) v rámci Žilinského samosprávneho kraja na Slovensku. Do výskumu sa zapojilo celkovo 8 zariadení a zúčastnilo sa ho 282 respondentov.

Zistilo sa, že väčšina zákonných zástupcov bola spokojná alebo úplne spokojná s prístupom pracovníkov. Len 23 (8,16 %) zákonných zástupcov uviedlo svoju nespokojnosť. Čo sa týka spokojnosti s dobou dopravy do zariadenia, väčšina respondentov bola spokojná alebo úplne spokojná.

V súvislosti so spokojnosťou pracovníkov s platovým ohodnotením bola situácia menej priaznivá. Až 83 (29,43 %) respondentov bolo nespokojných a len 39 (13,83 %) veľmi nespokojných. Zistil sa malý rozdiel medzi počtom spokojných a nespokojných respondentov, pričom niektorí uviedli možnosť "niekedy som spokojný, niekedy nespokojný".

Výskum tiež ukázal, že čím menej klientov je v skupine, tým viac sa využíva individuálna forma práce. To potvrdzuje význam individuálneho prístupu k osobám s mentálnym postihnutím. Zároveň sa potvrdila hypotéza, že spokojnosť zákonných zástupcov s prístupom pracovníkov ku klientovi nezávisí od počtu klientov v skupine.

Výsledky výskumu ukazujú, že väčšina ZZ je s prístupom pracovníkov k nim spokojná, čo považujeme za veľmi pozitívne. To naznačuje, že pracovníci v DSS dodržiavajú etické zásady a normy aj v reálne prebiehajúcej starostlivosti.

Publikácie a zdroje

Nové publikácie (2020-2025)

V posledných rokoch bolo vydaných niekoľko publikácií, ktoré sa venujú rôznym aspektom špeciálnej pedagogiky a pedagogiky mentálne postihnutých. Medzi ne patria:

• Kováčová, B., Rassu Nagy, V.: Seniori v súčasnej spoločnosti: pohľad(y) cez umenie, zdravie a sociálne výzvy (2025)
• Homolová, M., Pošteková, B.: PREMENY POZNANIA MOST MEDZI VEDAMI I. (2025)
• Brčiaková, Z., Čarnická, M.: Expresívne terapie a terapeutické prístupy pre výnimočného človeka 2025 (2025)
• Kováčová, B.: Expresivita vo výchove VII. (2025)
• Kováčová, B., Valachová, D.: GALERIUM II. (2025)
• Kováčová, B., Dudek, M.: Quo vadis Homo sapiens v súčasnosti (2025)
• Dudek, M., Gondová, Z.: Špeciálna pedagogika v procese zmien V. (2025)
• Kováčová, B., Dudek, M., Habalová, M. (Eds.): Expresivita v (art)terapii V. (2024)
• Kováčová, B., Biarincová, P., Magová, M., Zentko, J., Gondová, Z. a ďalší autori: GALERIUM I. (2024)
• Kováčová, B., Homolová, M., Valachová, D.: EXPRESIVITA VO VÝCHOVE VI. (2024)
• Magová, M.: Vybrané kapitoly z porúch autistického spektra 2 (2020)
• Kováčová, B., Homolová, M., Kučerka, D.: Práca v živote človeka: vo výchove, vzdelávaní a v terapii I. (2024)
• Kováčová, B., Hučková, M.: Inklúzia v stredoškolskom vzdelávaní (2024)
• Homolová, M.: ŠPECIÁLNA PEDAGOGIKA V PROCESE ZMIEN IV. (2024)
• Kováčová, B., Pošteková, B., Homolová, M.: Expresívne terapie vo vedách o človeku 2024 (2024)
• Kováčová, B., Magová, M.: Podpora osôb so zdravotným znevýhodnením v poradenskom systéme (2023)

Kľúčové publikácie a zdroje

• Bajo, I. - Vašek, Š.: Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia 1994.
• Jakabčic, I.: Patopsychológia mentálne postihnutých. druhé vydanie Iris.
• Vančová, A.: Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia 2005.
• Vašek, Š.: Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia 2003.
• Vašek, Š. a kol.: Pedagogiky viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia 1999.
• Zákon č. 245 / 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Deklarácia práv mentálne postihnutých osôb vyhlásená na Valnom zhromaždení OSN dňa 20. decembra 1971.
• Vzdelávací program pre deti s mentálnym postihnutím ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod číslom CD-2008-18550 / 39582-1:914 dňa 26. mája 2009.
• Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1 - primárne vzdelávanie ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu, schválený MŠ SR pod č. CD-2008-18550 / 39582-1:914 dňa 26. mája 2009.
• Vzdelávací program pre praktickú školu ISCED 2C - nižšie stredné vzdelanie ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky pod číslom CD-2008-18550 / 39582-1:914 dňa 26. mája 2009.
• Rámcový obsah vzdelávania pre rôzne ročníky špeciálnej základnej školy variant A, B a C ako súčasť Vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1 - primárne vzdelávanie.

tags: #vasek #specialna #pedagogika #mentalne #postihnutych